Niektoré sú u nás už dva mesiace. Presne toľko, ako nevideli domov a s manželmi a deti s otcami komunikujú iba online. Za to obdobie sme takpovediac jedna veľká rodina.
Už troj mesačné ubytovávanie Ukrajincov utekajúcich pred vojnovým konfliktom si vyžaduje pomerne aktívnu starostlivosť o nich. Návštevy úradov, pomoc pri vybavovaní vecí, ktoré si Slovák bez najmenších problémov zariadi sám.
V súčasnosti u nás býva päť mamičiek, z ktorých štyri sú tu s dieťaťom. Všetky deti navštevujú školu, resp. jedno desaťročné dieťa ZŠ na Fándlyho ulici, päťročné dievčatko materskú školu, druhý desaťročný chlapec končí online vzdelávanie na Ukrajine a jedno dieťa onedlho u nás bude dlhšie (prišli pred tromi mesiacmi), ako žilo doma na Ukrajine. Chlapček má totiž niečo viac, sedem mesiacov.
Tri Ukrajinky sú zamestnané, jedna je s dieťaťom stále „doma“.
Všetky Ukrajinky u nás ubytované pochádzajú z východnej Ukrajiny, teda odtiaľ, kde je bombardovanie najintenzívnejšie. Jedna dokonca z Berďanska pri Mariupole. Krásny kraj na pobreží Azovského mora…
V sobotu vo večerných hodinách sme sa spoločne stretli v súkromnom klube viacerí. Prišli aj naši spolucestovatelia po Ukrajine Magda, Lívia, Marek a Jano. S Marekom sme prešli aj Donbas, takže rozprávať a spomínať bolo na čo. Smutné je, že spomínali aj tí, ktorých okupačná vojna vedená Ruskou armádou vyhnala z domovov a pripravila o ich dovtedajší bežný život.
Večeru varili dve Ukrajinky Anastasia a Natalia. Na večeru bol boršč a – bol výborný.
Popri večeri sme prostredníctvom fotografií a vyhotovených fotokníh hovorili o Ukrajine. A Larysa z berďanska fakt prekvapila. Na niekoľkých fotografiách z prímorského obchodu na berďanskej Kose spoznala svoju známu. Predavačku ukazujúcu mi tričko pri kupovaní pamätných magnetiek. Iná náhoda, takmer dve tisíc kilometrov od domova, v úplne inej krajine sa bývať u ľudí, ktorí sa niekedy možno nevediac o sebe stretli? V každom prípade sa stretli so známymi?
To nevymyslíš, to musí priniesť život…
A ešte jedna náhoda. Na večeru bola pozvaná aj Srbka, ktorá nás chcela prekvapiť tým, odkiaľ je. Že to určite nepoznáme. Až vo fotoknihe našla fotografie hotela (prespali sme v ňom jednu noc na ceste do Kosova) nachádzajúceho sa na ulici kde býva a reštaurácie, v ktorej sme večerali.
Vážne náhoda?
Už na spoločnej večeri sme sa dohodli na ďalšom spoločnom stretnutí s tým, že následne si pochutíme na ďalšej Ukrajinskej špecialite – varenikoch a pelmeňoch.
Snáď sa na Ukrajinu ešte vrátime a raz našich nových priateľov navštívime. Kedy, žiaľ neovplyvní nik z nás…
– – –
Deti znovu čakal malý darček od sponzora.
Ukrajinka z Berďanska na fotografii našla svoju známu. To je už aká náhoda?
A Srbka hotel s reštauráciou z jej mesta a dokonca blízkej ulice pri jej trvalom bydlisku…
Tak, stoj na výrobu cukrovej vaty je výkonovo skôr na prezentáciu, ako cukrová vata vyzerá, no aj to poteší…
Nič v zlom,už nech sa tá vojna skončí a môžu sa vrátiť domov, niektorí sú drzí,ako opice.Česť výnimkám.
Anonym 30. mája 2022, 15:27 – nie je to o tom, odkial kto je, ale na co je zvyknuty a ako sa sprava tam, kde v danom momente je.
My mame tri a pol rocne skusenosti s ubytovavanim cudzincov a mame vyhodu, ze pozname ich mentalitu, socialne, kulturne a nabozenske zvyky, nakolko mame precestovanu nielen Ukrajinu, ale aj Balkan. A vsetko niekolkokrat individualne.
Tych, ktori su u nas vedieme k slusnosti, dodrziavaniu zakonov EU a SR a velmi intenzivne s nimi komunikujeme. Snazime sa im maximalne pomoct, no zaroven ich ucime samostatnosti tolko, ako sa da.
U nas uvytovane zeny az na jednu pracuju a deti sa vzdelavaju.
Podla mna ide o individualne pripady – myslim si, ze od u nas ubytovanych drzost urcite necitit. A este drobnost – u nas su ubytovane uplne bezne a mile matky s detmi. Uplne rovnaki ludia, ako nasi, co nas samozrejme tesi.
Tak potom pred Vami klobúk dole p.Majko.Ďakujem za komentár.
Anonym 30. mája 2022, 16:57 – vdaka, ale takto by pravdepodobne konalo viac ludi, ak by mali podmienky na pomoc.
Vela ludi podmienky nema, tak mozu pomoct pomahat tym, ktori na ucinnu pomoc su pripraveni.
p. Majko, ak je to mozne, prosim zaveste sem recept podla ktoreho tie damy varili ukrajinsky borsc. Takyto sa da nazvat pravy, ja sice doma tiez varim borsc, ale iba taky internetovy-moj varechovy. dakujem
My sme pred týždňom vypoklonkovali rodinu z domu.Tiež sme ju mali skoro tri mesiace a najskôr sme nič nedostali na nich a potom že sa mali hlásiť a neurobili to.Ani teraz nič nedostaneme.Mamka a dve decká.Účty za elektriku aj vodu aspom tri X take, s ničím nešetrili a keď im bolo v zime teplo v izbe tak nechali vetrať celú noc.V robote mi hovorili že mám zárobok no ďakujem mám náklady.Pán Majko koľko ľudí ste už mali a koľko ste dostali na nich môžete mi napísať????Lebo to asi taký fasa obchod nebude.
Dedinčan 31. mája 2022, 18:15 – mrzi ma akekolvek prenasanie problemov ci nenaplnenych ocakavani na samotnych utecencov. Ta monicka s detmi fakt za to nemoze…
Co sa tyka ineho pristupu k setreniu energiami a inym zvykom v urcitych veciach, je potrebne poznat dovody. Na Ukrajine boli a su mimoriadne nizke prijmy. Ceny energii v porovnani s nami, ale aj s inymi produktami, sluzbami a tovarmi tam, boli relativne smiesne. Pisem BOLI. Ake budu v buducnosti, netusim.
Samozrejme, ze aj u nas je to tak, ze my setrime podstatne viac, ako ten, kto je ubytovany. Asi je to tym, kto plati ucty. 😉
Treba upozornit a poucit – ak su ludia normalni, pochopia.
Áno, ucty za elektrinu a ostatne neodmyslitelne naklady sa poctom, ale aj frekvenciou menenia ludi mimoriadne zvacsuju. Ale velmi vazne zvacsuju.
Ja som o tom uz pisal a to v radach pre ubytovavatelov. My sme ale hodne odlisni – my sme za prvy mesiac pomohli (nemam tu podklady) ale myslim ze tridsiatym styrom ludom a doteraz presne styridsat jeden ludom. Takmer vsetko mamicky s detmi.
Prvy mesiac sme ponali vyslovene ako POMOC a nepocitali sme so ziadnou platbou zo strany statu. A urobili by sme to uplne rovnako a znovu.
Ubytovavame prakticky od prveho marca, teda zajtra to budu tri mesiace a doteraz sme REALNE dostali presne 290,50 Eur. Nic viac a nic menej. Pisem DOTERAZ ! – neviem, co pride buduci mesiac.
Asi velmi netreba hovorit, ze to je zbytocne komentovat a tak tych, ktori sa rozhodli robit to pre financie chapem. Ich sklamanie musi byt velke…
Problemom moze byt aj prakticky troj mesacne opozdenie vyplacania platby – naklady (hlavne ked sa o ludi starate) mate totiz aktualne v mesiaci a riziko, nesplnenia niektorej z podmienok narokovatelnosti platby. Legislativa totiz uklada povinnosti ubytovanemu, no ak si ich nesplni, nasledky nesie ubytovavatel. (pravdepodobne nik z ministerskych uradnikov nikdy nikoho realne neubytoval, netusia ako pristupuje vacsina cudzincov k plneniu si podmienok a tak vyzaduje zbytocnosti)
Je potrebne poznat naklady na ubytovavanie, inak hrozi prekvapenie a uz spomenute sklamanie. My skusenosti mame a tak sme pomerne presne vedeli, do coho ideme…
Pri platbach nastavenych statom a podmienkach ich narokovania sa to skutocne za biznis pokladat neda. Strop narokovatelnej platby znamena, ze dlhodobo mame dvoch az troch ludi uplne na nase naklady, teda vlastne pomahame stale…
Jedna pani v Seredi nevladala platit desat Eur na noc, u nas je zadarmo. Mali sme ju nechat na ulici?
Viete, zivot by nemal stat len na tom, kde na kom a ako clovek zarobi, ale aj na pomoci tym, ktori ju skutocne potrebuju. No a potom sa da chapat aj to, ze si date dobry borsc, alebo vam dieta venuje obrazok, alebo nabojnicu z mesta, ktore muselo s matkou opustit, aby prezilo.
Myslim si, ze vela ludi by malo este vela poznat na to, aby si uvedomili, ze stale sa mame relativne dobre. Aj ked to nemusi trvat vecne…