Duch karpatského lesa – rys, má zajtra svoj medzinárodný deň

WWF Slovakia |MM| Naša najväčšia mačkovitá šelma má 11. júna svoj medzinárodný deň! Rys kedysi obýval celú Európu, od severu po juh, dokonca vrátane Veľkej Británie či Írska. Zhruba v prvej polovici 20. storočia však na väčšine kontinentu vyhynul. V Karpatoch sa však populácia rysa udržala. Ak dokážeme ochrániť migračné trasy rysa, môžeme pomôcť rysom šíriť sa zo Slovenska k susedom a obsadzovať nové teritóriá v Európe.

Medzi ochranármi má rys povesť „ducha karpatského lesa“, zahliadnuť ho vo voľnej prírode je veľmi ťažké, preto pri mapovaní jeho života a migrácie pomáhajú fotopasce. To, že je každý rys svojou škvrnitosťou jedinečný, umožňuje podrobne sledovať život jednotlivých jedincov.

Kým vidieť rysa je náročné, sám rys je verný svojmu menu „ostrovid“. Za denného svetla dokáže spozorovať myš vo vzdialenosti 70 metrov, zajaca na 300 metrov a srnca na 500 metrov. Jeho zrak je vynikajúci aj v noci. Rovnako vynikajúci je aj jeho sluch, zatiaľ čo čuch má o niečo horší ako psovité šelmy.

Ako loví rys

Rys je typická „mačka“, tiež väčšinu času oddychujte – úlovok mu vydrží niekoľko dní, zvykne ho zahrabať a  vracať sa k nemu aj štyri či viac dní. Problém má však s medveďmi či diviakmi. Keď korisť nájdu a skonzumujú, musí loviť častejšie. Aj pri love si však dobre spočíta, kedy sa mu oplatí za korisťou vyštartovať. Lovenej koristi nepomôže v prípade útoku rysa vytrvalosť, ale skôr dobrý postreh. Rys je ochotný bežať za ňou najviac niekoľko desiatok metrov, rozhodne nie stovky metrov. Hlavnou korisťou rysa sú zajace či srnce.

Rysia ruja

Na rozdiel od vlkov nepatrí rys medzi najvernejších partnerov, v teritóriu rysa, čo je zhruba 300 km², môže byť jedna i viac samíc, po väčšinu roka žije rys osamote, no zhruba od januára, kedy začína rysia ruja, sa partneri schádzajú a trávia spolu čas zhruba do marca. Ak sa počas zimy prechádzate lesom, je možné, že začujete rysie volanie. Je to hrubé mraučanie, akési škriekavé ,,uaaauu“. Pre vzájomnú komunikáciu rysov je však dôležitejšia pachová komunikácia (značenie močom a obtieranie tvárovej časti hlavy a šije o skaly či stromy v teréne, ako to výborne zachytilo video z jednej z fotopascí, ktoré WWF Slovensko využíva na monitoring v teréne). Takto rys odkazuje iným  – pozor, toto územie alebo toto „dievča“ je moje.

Mláďatá

V apríli až máji prichádzajú na svet zvyčajne dve až tri malé rysíčatá. Väčšinou sa to deje na ľuďom ťažko prístupných miestach s dostatkom úkrytov, ako sú vývraty, skalné previsy či štrbiny. S matkou ostávajú rysíčatá zvyčajne rok, do ďalšieho obdobia párenia. Počas tejto doby sa musia naučiť všetko to, čo budú potrebovať na prežitie, najmä loviť. Mladé rysy to totiž v prírode nemajú jednoduché, kvôli mnohým nástrahám, ktoré im v živote skrížia cestu, sa dospelosti dožíva menej ako polovica mláďat. Preto by sme si mali vážiť, že Slovensko je jedna z krajín, kde stále žije pôvodná populácia rysa ostrovida a robiť všetko preto, aby sme rysa v našej prírode ochránili.

Rysy v ohrození

Rysov ohrozuje pytliactvo, strata vhodného prírodného prostredia, rozširujúca sa sieť ciest, ktoré križujú migračné trasy šeliem a fragmentácia krajiny – teda rozdeľovanie prírodných území na stále menšie časti, ktoré od seba oddeľujú cesty, diaľnice a ľudské obydlia. Rys sa v prírode môže dožiť 14 rokov, dlhodobý monitoring expertov však potvrdzuje, že nezriedka miznú z teritória skôr práve kvôli spomínaným hrozbám.

Každý z nás môže do istej miery prispieť k ochrane rysa: podporte miestnu samosprávu, aby zmapované  migračné trasy šeliem a ďalších živočíchov chránila pred obecnou zástavbou. Sledujte, čo sa deje vo vašej obci a ak poznáte podozrivý prípad pytliactva, hláste ho na polícii. A ak ste vodič, jazdite najmä za šera a v noci opatrne. Na cestu vám môže vyskočiť zver, pokojne aj rys, pre ktorého to môže byť osudný okamih. A sledujte našu prácu, pri ktorej mapujeme migračné trasy šeliem a usilujeme sa o ich zákonnú ochranu.