Inštitút sociálnej politiky |MM| Unikátny pohľad na uplatnenie absolventov stredoškolského vzdelávania ako aj aktuálne údaje o ich úspešnosti prináša pilotná štúdia „Absolventi v čase pandémie“ z dielne Inštitútu sociálnej politiky (ISP) a Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP). Najrýchlejšie si podľa nej našli prácu absolventi vyššieho odborného a postsekundárneho vzdelania, ktorí majú aj najvyššie mzdy. Ide napríklad o diplomovaných špecialistov („DiS“), diplomovaných umelcov („DiS.art“) a absolventov nadstavbového štúdia. Naopak v priemere najdlhšie bez práce zostali absolventi gymnázií, ktorí v ďalšom štúdiu nepokračovali a absolventi nižšieho stredného odborného vzdelania (napr. absolventi učilíšť). Vyplýva to z analýzy dát o 44 624 absolventoch stredných škôl z ročníka 2019/2020.
Zo zistení systematického sledovania uplatnenia absolventov, tzv. graduate tracking ďalej vyplýva, že dvanásť mesiacov po ukončení štúdia, v júni 2021, až 58,5 % absolventov stredných škôl pokračovalo v štúdiu; ďalších 25,7 % si našlo prácu; 8,1 % bolo evidovaných ako uchádzači o zamestnanie a zhruba 5,1 % sa nachádzalo mimo evidencie slovenských úradov. Zhodne 1,3 % odišlo pracovať do zahraničia a nastúpilo na materskú, prípadne rodičovskú dovolenku.
S náskokom vedie vyššie odborné vzdelanie
Najrýchlejšie si prácu našli absolventi vyššieho odborného a postsekundárneho vzdelania, ktorí vykazovali aj najvyššie mzdy. „Naopak v priemere najdlhšie bez práce zostali absolventi gymnázií, ktorí nepokračovali v ďalšom štúdiu. Tento jav môže súvisieť aj s tým, že gymnazisti sa po maturite rozhodli pre tzv. „gap year“ a plánujú pokračovať na vysokej škole v nasledujúcom roku. Preskúmať túto domnienku však budeme môcť až po získaní a spracovaní údajov za dlhšie časové obdobie“, uvádza v tejto súvislosti spoluautor štúdie Matúš Baliak z ISP.
Absolventi duálneho vzdelávania, ktorí nepokračovali v štúdiu, dosiahli rok od absolvovania štúdia výrazne vyššiu mieru zamestnanosti. V porovnaní s ich spolužiakmi mimo duálneho vzdelávania je vyššie aj ich mzdové ohodnotenie. Ukazuje sa, že vzdelávanie v pracovnom prostredí je spojené s plynulejším prechodom na trh práce. Tieto povzbudivé výsledky sú argumentom pre podporu rozvoja systému duálneho vzdelávania, v ktorom sa aktuálne vzdeláva zhruba 7 % žiakov stredných odborných škôl v dennej forme.
Mužskí absolventi zarábali viac s výnimkou absolventiek vyššieho odborného vzdelania
Priemerná hrubá mesačná mzda absolventov ročníka 2019/2020 za prvý polrok roku 2021 dosiahla 995 eur. Ich mediánová hrubá mzda dosiahla za rovnaké obdobie 922 eur. S výnimkou vyššieho odborného vzdelania, mužskí absolventi zarábali viac, ako absolventky v rámci rovnakého stupňa vzdelania. Rozdiely v priemernej mesačnej mzde medzi absolventmi a absolventkami s rovnakým dosiahnutým stupňom vzdelania sa pohybovali rádovo v desiatkach eur. Očakávateľným zistením sú tiež vyššie priemerné mzdy na západe Slovenska, a to najmä v Bratislavskom kraji.
„Absolventi sa postupom času stále viac udomácňujú na trhu práce, čo potvrdzuje aj rastúca zamestnanosť. Napriek sťaženým podmienkam v čase vstupu na trh práce sa absolventský ročník 2019/2020 dokázal do značnej miery vysporiadať s vypuknutím pandémie“, dodáva spoluautor štúdie Matěj Bělín z ISP.
Súbežne so zverejnením analytického komentára ISP zverejňuje aj databázu o uplatnení absolventov obsahujúcu údaje tak o stredoškolákoch, ako aj o absolventoch vysokých škôl za ročník 2019/2020.
Podrobnejšie informácie nájdete tu:
https://institutsocialnejpolitiky.sk/wp-content/uploads/2022/06/ISP_2022_stredne-skoly-1.pdf
O Inštitúte sociálnej politiky
Inštitút sociálnej politiky je hlavný analytický a poradný útvar Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Venuje sa analýzam sociálnych politík, politík zamestnanosti a trhu práce, aby vláde aj širokej verejnosti prinášali spoľahlivé odporúčania, ktoré vedú k tvorbe kvalitných verejných politík. Viac informácii o inštitúte nájdete na https://institutsocialnejpolitiky.sk
