Hoci meteorologické leto je už v plnom prúde, chcem sa podeliť so spomienkou na jarný (a jarý) koncert:
Seredské DKaffe mi zase urobilo radosť. Už druhý raz v tomto roku som sa tam vybrala na bluesový koncert, alebo, ako sľubovala upútavka, na „živú show blues & roots music“. V nedeľu 24. apríla 2022 totiž v DKaffe vystúpili spolu na jednom pódiu americkí umelci Neal Black a Janet Martin. Neal Black, autor piesní a gitarista s nezameniteľným štýlom hry, je známy v USA i v Európe. Môže sa pochváliť tým, že robil predskokana takým bluesovým hviezdam ako Stevie Ray Vaughan, The Fabulous Thunderbirds či Omar & The Howlers. V dlhom zozname hudobníkov, s ktorými spolupracoval, sa objavujú napríklad Robben Ford, Chuck Berry, Popa Chubby či Lucky Peterson. Čo sa týka jeho spevu, hudobní publicisti ho prirovnávajú k spevu Toma Waitsa i Howlin´ Wolfa. Janet Martin je speváčka a súčasne jedna z najlepších amerických slide gitaristiek. Tiež píše vlastné skladby. Počas svojej doterajšej kariéry si zahrala s hudobníkmi ako John Prine, Jerry Lee Lewis či Aaron Neville.
V deň koncertu fúkal poriadny vietor a aj ja som letela do DKaffe ako vietor. Po príchode na miesto som mala ešte čas, a tak som si obzerala koncertný priestor. Na veľkom bubne som si všimla názov kapely: Neal Black & The Healers. Dva dni predtým som bola na besede o liečivých bylinkách v Mestskom múzeu v Seredi a vyskúšala som tam aj „čaj na dobré trávenie a dobrú pohodu“. Tentoraz mi bolo jasné, že na koncerte sa bude liečiť hudbou. Do komorného prostredia DKaffe zavítali nadšení fanúšikovia blues a bluesrocku, ktorí na tento druh liečby nedajú dopustiť.
Krátko po 18.00 hod. prišli účinkujúci na pódium za veľkého potlesku obecenstva. Zahrala táto zostava: Neal Black – spev, gitara, Janet Martin – spev, gitara, slide gitara, Abder Benachour – basová gitara a Natan Goessens – bicie.
Už pri prvej skladbe – rezkej inštrumentálke – bolo jasné, že hudba bude poriadne energická, hlasná a virtuózna s parádnymi gitarovými sólami. Majstrovstvo od začiatku predvádzala aj rytmika. Nasledovala pomalá, ale silná skladba z autorskej dielne Roberta Johnsona If I Had Possession Over Judgement Day. Uvažovala som, čo znie expresívnejšie: chrapľavý hlas Neala Blacka alebo skreslený zvuk gitary. V ďalšej skladbe Black Bayou prebrala hlavnú iniciatívu Janet Martin: skvelú hru bottleneckom na slide gitare doplnila sebaistým spevom. Hlas má tiež ako stvorený pre blues a jej sólo sa zrejme zapáčilo aj prírode, pretože krátko po ňom vyliezlo slnko spoza mrakov a ožiarilo steny DKaffe. Koncert plynul ďalej, hudobníkom sa svojou zmesou blues a bluesrocku darilo strhnúť poslucháčov na nadšené reakcie. Napríklad vo svojej vlastnej pesničke Did you ever? (Jail In San Antonio) Neal Black obecenstvo rozospieval a roztlieskal. Pridanou hodnotou bolo slide gitarové sólo. Countryový štandard That´s How I Got To Memphis, ktorý napísal Tom T. Hall, znel podmaňujúco so slajdovaním Janet Martin a s gitarovým sólom a spevom Neala Blacka. Riadny nárez bola rozsiahla groovujúca verzia skladby Who Do You Love? od Bo Diddleyho. Pri hre bubeníka našli uplatnenie aj perkusie, ktoré mám v mysli s touto skladbou spojené. Užili sme si mocné i jemnejšie, lyrickejšie gitarové tóny a pekné sólo francúzskeho basgitaristu. Po štvrťhodinovej prestávke si v pesničke You Don´t Love Me, ktorú poznám hlavne v podaní Garyho Moorea, zaspievali Neal Black i Janet Martin a ich gitary tiež zneli v symbióze. Janet Martin výborne zaspievala aj najväčší hit kapely Savoy Brown – Tell Mama. Jej slide gitara priam vzlykala a spievala. Pri svižnej skladbe Up The Country Blues som si povedala, že Janet Martin má zhodou náhod priezvisko ako Věra Martinová (moja obľúbená speváčka z detstva) a že obidve sú pozoruhodné gitaristky i speváčky. Neal Black ma prekvapil svojou verziou pesničky I Can See Clearly Now (jej autorom je Johnny Nash). Okrem iného v nej zahral pôsobivé sólo a peknú melódiu a popri jeho speve sa ozýval aj opatrný spev publika. Jedna z inštrumentálok, ktoré v ten večer zazneli, bola zmesou mnohých hudobných žánrov: blues, rock´n´rollu, country, ba dokonca i heavy metalu. Skrátka, poriadna hrmavica s pokojnejšími, no i priam šialenými pasážami. Veľmi sa v nej žiadalo sólo bicích a skutočne prišlo. Hra belgického bubeníka bola naozaj pestrá. Koncert sa skončil pohodovo, pomalou pesničkou Can´t Find My Way Home, ktorú citlivo interpretovala Janet Martin. Neal Black predstavil kapelu už počas koncertu, a na záver to urobil znova. Hudobníci odišli z pódia, no o chvíľku sa vrátili. Obecenstvo totiž tlieskalo a krikom sa dožadovalo prídavku. A tak si Janet Martin znova zaspievala a zahrala na slide gitare v temperamentnej skladbe Can´t Stop Crying. To bol oficiálny koniec podujatia. Bolo krátko po 20.00 hod., ale mnohým z nás sa ešte domov nechcelo. Nasledovali neformálne rozhovory a fotenie sa s hudobníkmi.
I na tomto koncerte sme mali možnosť presvedčiť sa, že liečba hudbou naozaj funguje. Za seba môžem povedať, že už dávno som sa necítila taká povzbudená a v pohode. Ostatní poslucháči tiež pôsobili spokojným dojmom. Bluesové texty sú často plné smutných tém, ale napriek tomu má blues zázračnú moc smútok liečiť. Srdečná vďaka koncertom v DKaffe za terapiu!
Ružena Šípková
Foto: autorka
