Leto je nádherné ročné obdobie plné farieb. Je to aj obdobie konania mnohých koncertov, pri ktorých spev i hudba tiež hýria farbami. Spojenie maľovania a hudby je preto úplne prirodzené a bohato kreatívne. Presvedčili sa o tom aj účastníci podnetného workshopu v našom meste.
V piatok a v sobotu 1. – 2. júla 2022 sa v Mestskom múzeu – Fándlyho fare v Seredi uskutočnil výtvarný workshop Hudba v umení s podtitulom Andante, allegro, forte. Účastníkov workshopu bolo trinásť (z toho traja študenti a jedno dieťa) plus jeden hosť. V prvý deň od 9.00 hod. do 17.00 hod. a v druhý deň od 8.00 hod. do 14.00 hod. sa maľovalo akrylovými farbami na tému hudby pod vedením akademickej maliarky Oksany Lukomskej. Na začiatku účastníci spoločne s Oksanou ako zdroj inšpirácie počúvali hudbu a pozerali si výtvarnú tvorbu Mikalojusa Konstantinasa Čiurlionisa (1875 – 1911). Bol to litovský hudobník, hudobný skladateľ, maliar, zbormajster a kultúrny činiteľ, predstaviteľ symbolizmu, art nouveau a fin de siècle. Keďže bol synestetik, jeho obrazy a jeho hudba sú úzko prepojené. Mnohé jeho cykly malieb majú názvy hudobných foriem a v jeho hudobných dielach možno vnímať narážky na zrakové vnemy. Súčasťou podujatia v múzeu bol aj Oksanin obraz J. S. Bach, namaľovaný podobnou technikou v akej tvorili účastníci workshopu. Tiež slúžil ako inšpirácia pre nich. Vernisáž výstavy výtvarných diel z workshopu bola prístupná verejnosti a prebehla v sobotu so začiatkom približne o 16.00 hod.
Hudobnými hosťami vernisáže boli gitarista Ivan Tomovič a gitarista a spevák Juraj „Dura“ Turtev, ktorý však tentoraz nechal gitaru zámerne doma. Spoločne vystúpili ako Orchester Ivana Tomoviča. V ňom Ivan Tomovič hrá na elektrickej gitare a všetky ostatné hudobné nástroje, rytmiku a zvuky vytvára priamo na mieste sám pomocou loopera a triple play systému. Jeho alternatívno-elektronickú hudbu dopĺňa spev a alikvotný spev Juraja „Duru“ Turteva. Obaja členovia tejto hudobnej formácie majú veľmi radi slobodu a improvizáciu a ich skladby do veľkej miery vznikajú „tu a teraz“ – v momente vystúpenia.
Vernisáž uviedli atmosférické tóny prvej skladby. Po nich sa všetkým prítomným prihovorila vedúca Mestského múzea – Fándlyho fary v Seredi Mária Diková. Ako povedala, jednalo sa už o 9. ročník výtvarného workshopu, ktorého obľúbenosť stále rastie. Preto sa možno tento rok ešte jeden workshop uskutoční. Medzi účastníkmi sa našli aj takí, ktorých diela sa objavili na výstave Seredská farebná paleta 2022. Na workshope sa zúčastňujú viacerí výtvarníci opakovane, a každý rok sa prihlásia aj noví účastníci. Hosťom výtvarného workshopu bol Pavol Zelman, maliar a sochár v slobodnom povolaní, rodák zo Serede žijúci v Lučenci. Mária Diková vysvetlila, prečo si vybrali práve tému Hudba v umení: je to nehynúci zdroj inšpirácie, ktorý ľuďom všemožne pomáha.
Lektorka Oksana Lukomska má tiež k hudbe veľmi blízky vzťah, okrem iného je spoluautorka medzinárodného umeleckého projektu Hudba v maľbe. Podčiarkla, že hudba stále znie v našich životoch, a to nielen v ľudskom svete, ale napríklad aj v prírode. Mnohí z nás potrebujú počúvať hudbu pri práci. No maľovať to, čo znie v nás, je úplne iný zážitok: prežívať hudbu v tónoch, farbách, vlnách, krivkách či plochách. Oksana vyzdvihla i tvorbu Orchestra Ivana Tomoviča, ktorá je tiež spontánna a vychádza z hĺbky ľudskej duše. Účastníci workshopu vytvárali svoje obrazy pod vedením Oksany technikou s využitím špagátika: ten najprv v rozličných tvaroch lepili na plátno ako hudobné vlny vytvárajúce plochy pre budúcu maľbu. Navyše pri maľovaní používali vodu a farba sa rozlievala ako odtiene hudby. Oksana k tomu podotkla: „Som akvarelistka, rada plávam vo farbách…“ Každý účastník tvorbu vnímal inak, „hral“ inak. No všetci si užívali relax.
Na vernisáži Mária Diková a Oksana Lukomska predstavili jednotlivých účastníkov workshopu a spôsob ich tvorby. Pre rodinné udalosti sa niektorí z nich ospravedlnili, no väčšina bola v tejto slávnostnej chvíli prítomná. Podľa Oksany boli všetci pri práci vnímaví a snaživí a okrem pekných zážitkov sa aj niečo naučili. Pod každým obrazom si bolo možné pozrieť aj skice na papieri, na ktorých bolo vidno, ako obraz vznikal, ako sa ladili rôzne farebné tóny a ich prelínanie. Oksana poznamenala, že pre ľudí je zaujímavé vidieť nielen hotové dielo, ale aj proces tvorby. Dokončený obraz často vyzerá inak ako skica, pretože myšlienky ustavične pracujú. Všetky obrazy mali skôr abstraktný ráz a na niektorých boli zachované aj špagátiky prevísajúce cez okraje ako pripomenutie, že hudba je nekonečná. Z malieb dýchala fantázia a tiež lyrika, harmónia, kontrasty. Dôležitá bola farebnosť, tvary, vyznenie farieb a celku. Po vyčerpávajúcom predstavení Mária Diková poďakovala Oksane a dodala, že dúfa, že nás workshop a vernisáž inšpirujú aj do budúcnosti a že tradícia bude úspešne pokračovať.
Nasledoval hudobný program, ktorý bol trochu iný, než program zložený z bluesových či jazzových piesní obvyklý v Mestskom múzeu – Fándlyho fare v Seredi. V spontánnom podaní hudobníkov zaznela na moje prekvapenie aj moja zhudobnená báseň Bluesmani. V skladbách sa však v kombinácii s melódiami, hudobnými slučkami a plochami a svojráznym spevom Juraja „Duru“ Turteva najčastejšie objavovali zhudobnené texty básnika Erika Ondrejičku. Mária Diková a Oksana Lukomska požiadali hudobných hostí, aby predviedli aj improvizácie podľa vystavených obrazov. A tak sme si vypočuli skladby inšpirované nielen dvoma obrazmi účastníkov workshopu, ale aj obrazom z autorskej dielne Oksany s názvom J. S. Bach.
Oksana, hudobní hostia i zvukár na záver dostali krásne kvety a Mária Diková poďakovala aj dobrovoľníčkam, ktoré jej pomohli podujatie pripraviť. Počas jeho neoficiálnej časti sa podávalo chutné občerstvenie a viedli sa rozhovory nielen o umení.
Workshop i vernisáž ponúkli farby obrazov a hudby aj príležitosti na milé stretnutia, čím účastníkom spríjemnili mnohé chvíle tohto horúceho leta. Či andante, allegro alebo forte, život je krajší, keď je tvorivý.
Ružena Šípková
Foto: autorka
