Autokemping v Seredi po roku takmer zbúrali

Ondrej Urban, Zväz vojakov SR – klub Sereď /  Ako napísal Miloš Majko vo svojom článku, autokemping pri Váhu bol v 70. a 80. rokoch minulého storočia pýchou Serede. Dovoľte mi Nechýbalo však veľa a nemusel vôbec existovať.

Pozemky, na ktorých bol autokemping vybudovaný, boli totiž súčasťou vojenského cvičiska Váh. Od roku 1947 ich ako vodné cvičisko využíval ženijný prápor 18 s krycím číslom VÚ 2230 Sereď, ktorý bol 7. septembra 1947 do Serede premiestnený z Komárna.

Po dostavaní Nových kasární bol 1. októbru 1949 bol do Serede premiestnený ženijný pluk 4 „Československých partizánov“ (VÚ 8127 Sereď),  ktorý dovtedy sídlil v Bratislave. Ten v polovici roka 1950 vybudoval k vodnému cvičisku štrkovú príjazdovú cestu a postupne pribúdali ďalšie cvičiská – cvičisko mínovania, opevňovania, výpomocných mostov, normovaných mostov, strelnica. Pribudli aj sklady a prístrešky.

Nasledovníkom ženijného pluku 4 bol 64. ženijný pluk „Československých partizánov“ (VÚ 5931 Sereď), ktorý vznikol 15. novembra 1950 a v 50. rokoch využíval priestor cvičiska Váh napríklad na letné sústredenia, kedy tam bol v stanovom tábore ubytovaný takmer celý pluk, t. j. okolo 600 vojakov z povolania (vtedy tzv. gážistov) a v základnej službe.

64. ženijný pluk bol na začiatku februára 1964 zrušený a do seredských kasární bol premiestnený 77. cestný špeciálny mostný prápor (VÚ 6396 Sereď), podriadený 7. cestnej mostnej brigáde v Hodoníne. Ten využíval cvičisko iba v obmedzenej miere, a tak 10. apríla 1964 podpísali zástupcovia útvaru major Miroslav Navrátil, kapitán Stanislav Bubeník, major Anton Ostradecký a vedúci Vojenskej správy budov 0812 Ľudovít Komada s predsedom Mestského národného výboru Antonom Štrbom, predsedom mestského výboru KSS Ing. Erich Sloboda a predstaviteľom podnikového riaditeľstva Reštaurácií a jedální Pavlom Leškom dohodu o prepožičaní pozemkov, slúžiacich ako cvičisko Váh.

Pri podpísaní dohody sa odvolávali na uznesenia vlády o rozvoji turistického ruchu. Vojenské cvičisko malo byť prepožičané každoročne počas letnej sezóny od 1. mája do 1. októbra bezodplatne spolu s objektom strážnice a dreveným mostom.  Mestský národný výbor sa zaviazal vybudovať nové oplotenie vojenských skladov, udržiavať objekt strážnice. Veliteľ  7. cestnej mostnej brigáde v Hodoníne podplukovník Jan Brejšek dohodu schválil s podmienkou, že musí byť zachovaná bojová pohotovosť objektov na cvičisku Váh a rekreačné zariadenia nesmú brániť vo využívaní komunikácií na cvičisku.

Po prísľube, že tieto podmienky budú splnené schválila dohodu aj Krajská vojenská stavebná a ubytovacia správa (KVUSS) v Bratislave. Už 26. februára 1965 však prebehlo na MNV v Seredi jednanie, ktorého cieľom bolo vyjasniť si otázky výstavby autokempingu. Za vojenskú správu sa ho zúčastnil veliteľ posádky major Štefan Uhlár, jeho zástupca pre tylo podplukovník Jozef Miškeje a podplukovník Ondrej Palenčár z KVUSS Bratislava. Vojaci totiž trvali na tom, že dohoda z 10. apríla 1964 bola porušená, pretože mesto začalo na požičaných pozemkoch budovať rekreačné chaty a bez súhlasu vojenskej správy už postavilo 22 chát s betónovými podkladmi a ďalšie budovy, ako aj 400 m elektrického vedenia na betónových stožiaroch.

Požadovali, aby bola výstavba do ďalšieho rozhodnutia zastavená a už vybudované objekty v prípade nutnosti odstránené na náklady mesta. Predseda mestského výboru KSS Ing. Erich Sloboda bol poverený, aby vec doriešil s vyššími vojenskými orgánmi. Nakoniec prevážil argument, že Niklová huta v Seredi spôsobuje znečistenie širokého okolia, a preto obyvatelia mesta potrebujú zalesnený priestor na rekreáciu, pozemok bol prevedený do správy mesta a autokemping mohol byť dostavaný. 6. ženijný pluk (VÚ 8014 Sereď), ktorý prišiel do seredských kasární 1. septembra 1967 z Rokytnice v Orlických horách, dokonca v roku 1971 nahradil pôvodný drevený most kovovým mostom zo súpravy BB (Bailey Bridge), ktorý slúži Seredčanom dodnes.

Ilustračné obrázky z výcviku ženistov na cvičisku Váh