Po minulom roku, keď sme si v rámci projektu Leto na korze countryové a bluesové koncerty neužili, sa táto hudba v lete 2022 na Hlavnú ulicu pred trnavskú radnicu vrátila.
Už v júli si mohlo hudbymilovné publikum vychutnať vystúpenia old-time a country kapely Prospektori (5. júla), bluesrockovej hudobnej formácie The Blues Mother-In-Law (9. júla) a známeho country speváka, gitaristu a autora pesničiek Allana Mikušeka, ktorého sprevádzal skvelý dobrista Henrich Novák (26. júla).
Ponuka bola bohatá aj v auguste. Jednodňový hudobný festival Malý Dobrofest 2022 bol totiž rozšírený o niekoľko samostatných „korzových“ koncertov.
No už vo štvrtok 4. augusta som mala pocit, že sa na trnavskom korze „zdobrofestieva“, pretože sa tam konal koncert kapely The Willie Jones Band, ktorú vedie charizmatický americký spevák Willie Brian Jones. Táto kapela zhodou okolností často koncertuje v Trnave, keď sa tam hrá i futbalový zápas (tentoraz FC Spartak Trnava – Raków Čenstochová). Napriek tomu bolo korzo plné obecenstva a mnohí poslucháči doviedli aj svoje deti či vnúčatá. The Willie Jones Band vystúpil v zostave: Willie Brian Jones – sólový spev a akustická gitara, Roman Áč – banjo a sprievodné vokály, Jozef Srogončík – elektrická gitara, Bohdan Suchoň – basová gitara, sólový spev a sprievodné vokály a Marek Rašman – bicie. Kapela však mala aj špeciálneho hosťa – výborného dobristu z Chomutova Zdeňka Lucáka. Prenikavý zvuk dobra country-rockovú hudbu kapely zaujímavo prifarboval. Zneli prevzaté skladby, no aj vlastné, napríklad River Road či Good Love od Willieho Briana Jonesa, ale i Comin´ In Paisley od Jozefa Srogončíka a inštrumentálka Fire z autorskej dielne Romana Áča. Willie Brian Jones spieval s úsmevom a s fortieľom. Bohdan Suchoň sa predstavil ako sólový spevák v skladbe I´ve Just Seen A Face od The Beatles. V countryovom šate jej to veľmi svedčalo. The Willie Jones Band zaradil do setlistu napríklad i skladbu Achy Breaky Heart, ktorú preslávil Billy Ray Cyrus. Koncert mal úspech a napokon si obecenstvo vytlieskalo i prídavok, skladbu Veď mě dál, cesto má (Take Me Home, Country Roads). Frontman kapely ju zaspieval česko-anglicky. Hralo sa hodinku a vyhrali všetci, čo sa o futbale povedať nedá.
Týždeň od pondelka 22. augusta bol, ako som už napísala, takmer celý dobrofestový, ale nezačal sa vôbec dobre. Hneď v prvý deň musel byť na korze pre vytrvalý dážď zrušený koncert vynikajúceho dua Rezofonica: multiinštrumentalistu a speváka Petra Luhu a hráča na dobre Henricha Nováka. Škoda.
Zato na druhý deň sa vyčasilo a na korze sa veselo „bluesovalo“. Ozývali sa príťažlivé tóny až dvoch kovových rezofonických gitár. Vystúpilo totiž duo Ľuboš Beňa & Bonzo Radványi spolu s hosťom, trnavským harmonikárom Pavlom „Pablom“ Absolonom, ktorý svojou hrou obohacoval energickú hudbu dua a tiež hral parádne sóla. Gitaristi, ako vždy, zvládali aj iné hudobné nástroje: Ľuboš Beňa malú biciu súpravu a Peter „Bonzo“ Radványi ústnu harmoniku, a samozrejme, spieval svojím typickým drsným štýlom. Dvaja hráči na harmonikách si v triu vôbec neprekážali, práve naopak: navzájom sa povzbudzovali k čo najlepším hráčskym výkonom. Okrem autorských skladieb Trnavčana Petra „Bonza“ Radványiho ako Nemám hlad, nemám smäd či Talkative Woman hudobníci zahrali napríklad aj hity kapely The Rolling Stones vo vlastnej úprave (It´s All Over Now a No Expectations). Keďže Ľuboš Beňa & Bonzo Radványi sú známi a neúnavní propagátori rezofonických gitár a Malý Dobrofest bol už takmer za dverami, Peter „Bonzo“ Radványi porozprával obecenstvu, ktorého sa na korze pred trnavskou radnicou zišlo požehnane, o histórii medzinárodného hudobného festivalu Dobrofest – Trnava, o jeho nástupcovi Malom Dobrofeste a o Johnovi Dopyerovi a jeho slávnom vynáleze: rezofonických gitarách, hlavne o tej s názvom dobro. Publikum si hudbu užívalo, tlieskalo do rytmu a malé deti sa vyjašili a vytancovali do vôle. V skladbe Sweet Home Chicago premenovanej na Sweet Home Trnava si s Bonzom zaspievalo obecenstvo i Pablo. Hudobníci sa s Letom na korze rozlúčili rezkou skladbou Got My Mojo Working.
Po jednodňovej „prestávke“ sa vo štvrtok 25. augusta na korze predstavila ďalšia rázna country-rocková hudobná formácia: kapela Neznámi, ktorú tvoria: Jaroslav Šimo – spev, akustická gitara, Jaroslav Rakay – spev, basová gitara, Milan Benkovič – spev, dobro, Vladimír Pilek – bicie, Pavol Mazúr – elektrická gitara a Peter Mečiar – pedal steel guitar a lap steel guitar. Neznámi sú, napriek svojmu názvu, v Trnave známi a majú tu veľa fanúšikov. Ako zdôraznil frontman Jaroslav Šimo, sú asi jediná kapela na Slovensku, ktorá má dvoch hráčov na slideových hudobných nástrojoch. Vôbec to nie je na škodu, práve naopak: Milan Benkovič a Peter Mečiar sa svojou hrou vynikajúco dopĺňajú a dodávajú skladbám kapely krásne lyrické melódie. Peter Mečiar je multiinštrumentalista, ovláda napríklad aj hru na banje či na dobre a pätnásť rokov pôsobil v kapele Poutníci. Neznámi, ako to majú vo zvyku, hrali na korze väčšinou svoje autorské skladby, z tých najnovších to boli napríklad Lietam, padám, ktorú zaspieval Jaroslav Rakay, či Hviezdy nad hlavou so spevom Jaroslava Šima. Skladba Na, na (naspievaná frontmanom) je zaujímavá tým, že Neznámi sa s ňou na jar tohto roka zúčastnili ako jediná po slovensky spievajúca kapela českej súťaže autorských skladieb Talent Country radia 2022 a umiestnili sa na peknom piatom mieste z desiatich. Špeciálny význam získala skladba z doteraz najnovšieho albumu Neznámych Čas uvidí, nazvaná Je tu nádej. Je spomienkou na „koronové“ časy a vyjadrením túžby, aby sa už žiadna pandémia nezopakovala. Pôsobivo ju zaspieval Milan Benkovič. Korzo bolo zaplnené publikom a kapele sa mnohých poslucháčov podarilo roztlieskať a niektorých aj rozospievať, hlavne keď prišli na rad slávne skladby z repertoáru Michala Tučného: Tam u nebeských bran a na záver koncertu Báječná ženská, ktoré oduševnene a vlastným štýlom zaspieval Jaroslav Šimo. Po koncerte sa strhol veľký potlesk a krik.
Koncerty na trnavskom korze pôsobili ako balzam na dušu. Človek, ktorý má už po krk zlých správ, sa často stotožní s bluesovou pesničkou No Expectations, no príjemné je aj zanôtiť si v countryovej nálade Je tu nádej. A nádej v súčasnej dobe potrebujeme tak, ako už dávno nie.
Ružena Šípková
Foto: autorka
