Známa spisovateľka Ružena Scherhauferová zo Serede prichádza v týchto dňoch na trh s novým románom LÁSKA Z BAGDADU. Romatický príbeh o zaľúbencoch z Bagdadu, ktorí sa nemohli slobodne stretávať je dvanástim titulom z jej tvorby.
Ružena Scherhauferová sa narodila vo Svodove pri Želiezovciach. Po skončení Pedagogickej fakulty v Nitre pracovala v oblasti kultúry, od roku 1991 učila na ZŠ v Seredi slovenský jazyk a výtvarnú výchovu.V roku 2008 debutovala románom pre ženy Odhalené tajomstvo. Nasledovali ďalšie spoločenské romány inšpirované skutočnými príbehmi ľudí. Každá jej kniha si vyžaduje množstvo času, niektoré vznikajú aj dva roky. Po dokončení sa k nim autorka vracia a upravuje do výslednej podoby. Tvrdí, že kniha musí dozrieť ako víno, aby bola pre čitateľov pútavá. Ružena Scherhauferová žije v Seredi a okrem písania pracuje v ZPOZ pri MsÚ v Seredi. V nasledujúcich riadkoch prinášame rozhovor o novom autorkinom románe Láska z Bagdadu.
O Vašich románoch je známe, že sú inšpirované skutočnými príbehmi. Kde ste vzali námet na nový román Láska z Bagdadu?
Príbeh týchto dvoch zaľúbencov je skutočný a porozprávala mi ho samotná hrdinka. Hoci nebýva na Slovensku, každý rok sem prichádza aj s rodičmi na dovolenku, a tak sme sa stretli aj osobne, takže som si vedela ozrejmiť množstvo informácii o živote v Bagdade. Príbeh ma hneď od začiatku zaujal.
Už názov knihy napovedá, že pôjde o romantický príbeh. Priblížte prosím čitateľom obsah románu.
Sára sa narodila Slovenke a Iračanovi. Od malička bola nevšedným zjavom medzi deťmi a stredobodom pozornosti mužov sa stala aj v čase dospievania. Bola výnimočne krásna. Po štúdiách na Slovensku sa otec vrátil s rodinou do Iraku a Sára si zvykala na nové podmienky. Ako štrnásťročná sa zoznámila s mladíkom o tri roky starším, Aramom. Zaľúbili sa do seba, ibaže ich láska musela zostať v tajnosti, pretože Sára bola moslimka a Aram kresťan. Iracké zákony takýto vzťah neakceptujú a neakceptoval ho ani Sárin otec, zarytý moslim. Napriek nepriazni osudu a obdobiu ničivých vojen, ktorých strojcom bol despota Saddám Husajn, ich láska prežívala. Bola plná turbulencií a zúfalých pokusov byť konečne spolu, čo viedlo k tomu, že si nechtiac ubližovali. Aram sa z nerozvážnosti oženil, hoci svoju ženu nemiloval a so Sárou sa stretával ďalej. Po vojnách bola situácia v Iraku nejasná, pretože sa rozmohol terorizmus. Aram odchádza do zahraničia, neskôr do Austrálie. So Sárou je v kontakte. Má plán, ako by si konečne oni dvaja mohli život zmeniť a byť spolu. Sára Aramovo rozhodnutie napodiv schvaľuje. Potom sa Aram odmlčal…
Kto je vydavateľom románu a kto navrhoval obálku?
Román Láska z Bagdadu (Sága o večnej láske) vydalo vydavateľstvo Fortuna Libri a obálku navrhla zahraničná grafička.
Ako ste spomínali, Vaše knihy vznikajú dlhší čas kým „dozrejú“. Koľko Vám trvalo napísať spomínaný román?
Rukopis som spracovávala tri roky, kým som ho ponúkla do vydavateľstva.
Išlo Vám písanie od ruky alebo ste mali prestávky, kedy ste nevedeli ako pokračovať?
Mala som také moje autorské výpadky, keď som rukopis odložila a jednoducho som nepísala. Nevedela som sa donútiť v príbehu pokračovať. Takéto „muchy“ mávam pri písaní každého románu. Zrejme potrebujem vtedy vypnúť a nachvíľu si oddýchnuť.
Čím je Vaše písanie špecifické?
Ak mi niekto osobne vyrozpráva svoj príbeh, rada vkladám jeho slová a vety, ktoré vyslovil, priamo do rukopisu. Tým sa stáva text identickejší a uveriteľnejší.
Máte v pláne pokračovať v písaní? Môžeme sa tešiť na nový román?
Ja už novú knihu píšem a môžem povedať, že je to rozsiahly námet o Židovke Rivke, ktorá prežila druhú svetovú vojnu a odišla v roku 1948 do Izraela za lepším životom. Jej príbeh je plný prekvapení i sklamaní, je to dlhá púť, ktorú Rivka podstupuje v snahe nájsť tú pravú lásku. Príbeh píšem na základe skutočnosti. Poskytla mi ho jedna osoba, ktorá sa so Židovkou osobne stretla ešte v roku 1991, kedy ešte žila, a ona jej ochotne porozprávala o svojom pohnutom živote. Myslím si, že aj tento príbeh sa bude čitateľom páčiť. Som už v poslednej tretine Židovky a mala som aj teraz oddychový čas. Musím však prestať zaháľať a posadiť sa k počítaču. Dokončiť to, čo som začala, aby sa rukopis dostal čo najskôr do vydavateľstva a potom na pulty kníhkupectiev.