Po dlhej pandemickej dobe, nepriaznivej nielen voči kultúre, sa Združenie Sofia Bratislava (ktoré pomáha ľuďom s duševnou poruchou zlepšiť kvalitu ich života) za usilovnej pomoci dobrovoľníčok Lesanky Královičovej a jej mamy rozhodlo obnoviť tradíciu obľúbených Čítačiek. 25. novembra 2022 sa uskutočnila už 21. Čítačka v poradí, ktorej konanie už v minulosti viackrát prekazil covid. Jej hostkou bola Dorota Nvotová, venujúca sa veľmi rôznorodým aktivitám. Je nielen spisovateľka, ale aj speváčka, hudobníčka, herečka, cestovateľka, šéfka a sprievodkyňa cestovnej kancelárie či publicistka. Čítačka sa konala v priestoroch Galérie Artotéka v Mestskej knižnici v Bratislave na Kapucínskej ulici v Starom Meste a tešila sa veľkému záujmu obecenstva. Začala sa o 18.00 hod.
Ako trefne poznamenal moderátor Čítačky Stanislav Hrda, predseda Združenia Sofia Bratislava, Dorota nás prebrala z hibernácie. Stanislav Hrda dodal, že pozná hostkine stĺpčeky v tlači, knihy či hudobné albumy. Oslovil ho však hlavne veľký ľudský rozmer jej aktivít, napríklad pomoc deťom v nepálskom detskom domove. Priznal sa, že nemá takú dobrodružnú povahu ako Dorota, ktorá sa neváha vybrať na Maldivy, na treky na Annapurnu a podobne. Na Dorote si váži aj to, že sa pri svojich psychických problémoch rozhodla vyhľadať odbornú pomoc a že napriek nim fantasticky zvláda svoje aktivity.
Hostka si získala obecenstvo svojou bezprostrednosťou a vtipnosťou. Rozprávala od srdca, ako jej zobák narástol. Na margo svojej literárnej tvorby podotkla s humorom sebe vlastným, že je ako Dostojevskij – píše vraj až vtedy, keď nemá prachy. K „svojim“ deťom v detskom domove v Nepále povedala, že tri najmladšie z nich v súčasnosti končia štúdium na strednej škole, ostatné sú už vysokoškoláci.
Dorota sa podľa vlastných slov nechce zaoberať tým, na čo nemá veľký vplyv a robí len prácu, ktorú by robila aj zadarmo, hoci občas tomu musí prispôsobiť svoje potreby.
Jej najnovší album Ten vyšiel na cédečku už pred rokom, no nedávno vyšiel aj na vinylovej platni. Stanislav Hrda pritakal, že zaregistroval, ako Dorota zháňala počas pandémie sponzorov na vydanie albumu. Hostka prikývla. Fanúšikovia mali napríklad možnosť zakúpiť si konkrétnu pesničku, ktorá na albume vyjde. Aj vďaka tomu sa album zrodil. Moderátor spomenul i Dorotinu pesničku Requiem za krajinu. Dorota v tom má jasno: keď už napísala na sociálnych sieťach niekoľko statusov komentujúcich politickú situáciu, rozhodla sa dávať tieto témy aj do umenia.
Dostali sme sa aj k téme duševného zdravia. Dorota sa priznala, že kedysi prichádzala na kontroly na psychiatriu presne načas, aby strávila čo najmenej času v čakárni, a zásadne tam chodila v okuliaroch a šiltovke, aby ju ľudia nespoznali. Názor kompletne zmenila po samovražde kamaráta. Pochopila, že o psychických problémoch je treba verejne hovoriť.
Stanislav Hrda sa opýtal aj na to, ako to bolo so zákazom pre Dorotu vystúpiť na letných festivaloch. Dorota vysvetlila, že to bolo preto, lebo organizovala občianske protesty a organizátori festivalov mali pocit, že kecá priveľa o politike. Ona je však jednoznačne presvedčená, že hudobníci sa majú vyjadrovať k veciam verejným. Prejavila aj zmysel pre recesiu, keď počas pandémie zorganizovala koncert pre šesť ľudí, ako bolo vtedy povolené, a v rámci neho mala na pódiu fúrik uhlia a uhlie prehadzovala lopatou, pretože neprajníci jej na sociálnych sieťach písali: Lopatu do ruky! Drží sa zásady, že ak zarobiť, tak na niečom, čo niekomu pomôže. Moderátor bol zvedavý, či Dorota so svojím organizačným talentom a odvahou nechce vstúpiť do politiky. Ona odpovedala, že prioritou pre ňu je hudba.
Keďže podujatie sa nazýva Čítačka, hostka sugestívne prečítala ukážku zo svojej knihy Fulmaya na rázcestí. Ukážka bola o narodení jej syna v moskovskej pôrodnici, téma teda mala čo povedať hlavne ženám. Obecenstvo pozorne počúvalo. Presvedčilo sa, že Dorota má nielen skvelý dar reči, ale vie aj pútavo písať. A je veľká svetobežníčka. Ako vraví, na Slovensku je pekné počasie od mája do októbra a v Ázii od októbra do mája. Dorota prezradila, že pred týždňom sa vrátila z Nepálu a o týždeň tam cestuje zase. Počas pandémie koronavírusu boli so synom na Maldivách, veď mal aj tak dištančné vzdelávanie.
Z publika sa ozval divák, ktorý videl film Orbis Pictus z roku 1997. Hostka si zaspomínala, že to bol prvý film, v ktorom hrala hlavnú rolu. Vtedy mala štrnásť rokov. Vďaka tomuto filmu sa „odtrhla z reťaze“, začala sa cítiť dospelá. Stanislav Hrda poukázal i na film Fulmaya, časovo situovaný medzi knihami Fulmaya a Fulmaya na rázcestí, čo sú dva diely série. Doroty sa opýtal, či chystá niečo ďalšie. Odpoveďou bolo, že Dorote sa už neveľmi chce opisovať skutočné udalosti. Má skôr chuť písať vymyslené príbehy, no je pre ňu ťažké nájsť si čas a priestor na písanie. Najlepšie by jej vraj na literárnu tvorbu vyhovovala kaviareň s výhľadom na ulicu.
Stanislav Hrda sa zaujímal, či už Dorota dostala nejaké ponuky na vstup do politiky. Hostka prisvedčila, že už dostala ponuky od politických strán. Moderátor je toho názoru, že to stojí za zváženie. V politike treba slušných ľudí, ktorí nekradnú, a tak by bola vhodnou kandidátkou. Dorota okamžite zareagovala, že to nestačí. Tieto osobnostné kvality by mali byť pri vstupe do politiky samozrejmé. No človek, ktorý sa dá na politickú dráhu, by mal byť v nejakej oblasti skvelý odborník. Nehovoriac o tom, že vstupom do politiky si vlastne zničí život. Dorota má určitú výhodu, že je zvyknutá na bulvár, hejt a iné odvrátené stránky popularity. No na to, aby vstúpila do politiky, by ju musel niekto presvedčiť, že ako politička by mohla byť veľmi užitočná.
Diváci sa zaujímali, kedy bude mať Dorota najbližšie koncerty. Ona objasnila, že v Bratislave hrá väčšinou len 2-3 koncerty do roka. Okrem vystúpení na rôznych iných miestach Slovenska však bude mať vianočný koncert 22. decembra 2022 v Café di Praga na Krížnej ulici v Bratislave.
Diváčka položila hostke otázku, kedy písala prvú knihu Fulmaya. Keď Dorota odvetila, že niekedy v rokoch 2010-2011, pani sa spýtala, či by Dorota túto knihu napísala znova rovnako, keby ju písala dnes. Dorota bez rozpakov odpovedala, že si myslí, že áno. Podľa jej názoru nemá totiž zmysel robiť neúprimné umenie a ona je vo svojich knihách skutočne úprimná.
Čítačka s Dorotou Nvotovou v Artotéke trvala približne trištvrte hodiny a všetkým prítomným priniesla nielen rozptýlenie, ale aj podnety na premýšľanie. Na konci podujatia sa ozýval intenzívny potlesk. Kto prišiel, neoľutoval. Čítačky tak chytili druhý dych a všetci pevne dúfame, že na budúci rok bude ich tradícia ďalej úspešne pokračovať.
Ružena Šípková
Foto: autorka
