Pri príležitosti vianočných sviatkov sme už tradične oslovili dekana sereďskej farnosti Jána Hallona s prosbou o príhovor obyvateľom Serede.
Vianočný príhovor 2022
Sú chvíle v živote človeka, ktoré nepotrebujú veľa slov. Je to napr. vtedy, keď dvaja mladí ľudia, ktorí sú do seba zaľúbení, držia za ruky a ticho kráčajú po ulici. Spomínam si na jednu udalosť, prechádzal som Obchodnou ulicou v Bratislave. Je to mimoriadne rušná ulica. Ľudia sa ponáhľali, niektorí z práce, iní za nákupmi, a v tom som zbadal dvoch mladých ľudí ako pomaly kráčajú ulicou, ľudia ich obiehali a v tom som si všimol prečo. Chlapcovi chýbala jedna noha, držal sa dievčaťa a na prvý pohľad bolo jasné, že sa majú radi. Alebo si spomeňte otcovia, mamy, keď vám prvýkrát vložili do náručia vaše dieťa, aký to bol silný moment, akoby sa pre vás zastavil celý svet.
Chvíle, ktoré budeme prežívať za niekoľko hodín, takisto nepotrebujú veľa slov. Celá atmosféra štedrej večere, rozbaľovanie darčekov pod stromčekom, polnočná svätá omša i spoločné chvíle v kruhu najdrahších hovoria o tom, že sa tu odohráva niečo veľké. Slávime Vianoce, udalosť narodenia Božieho Syna Ježiša Krista na tento svet. Čo je typické pre túto vianočnú noc narodenia nášho Pána?Je to ticho a pokoj.
K jasličkám, kde leží malý Ježiško ako prví prichádzajú pastieri. Uprostred tichej noci sa idú pokloniť Mesiášovi. V tichu noci počujú hlas anjela. Aj pre každého z nás je dôležité, aby sme sa zastavili v zhone, aby sme v tichu počuli Boží hlas. Prečo ho často nepočujeme? Lebo Boh sa k nám prihovára práve v tichu. Hovorí k nám počas modlitby. Ale, modlíme sa ešte? Hovorí k nám v tichu nášho svedomia, aby sme vedeli konať dobro a chrániť sa pred hriechom. Boh k nám hovorí aj cez druhých ľudí. Ale máme ešte čas byť s druhými, vypočuť ich, rozprávať sa s nimi? Alebo sme väčšinu času pri televízii, internete alebo na sociálnych sieťach. V tichu sa rodia veľké veci, veľké rozhodnutia. Aj Pán Ježiš často vyhľadával tiché v miesta – púšť, Olivovú horu, Genezaretské jazero.
Počas vianočnej noci anjeli spievajú: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ Ako veľmi nám chýba pokoj. Koľko je v súčasnej dobe v nás a okolo nás nepokoja. A niet sa čo čudovať. Dva roky na nás doliehala koronakríza, potom prišla vojna u našich susedov, vo verejnom živote prebiehajú nekonečné politické šarvátky.Žijeme vo veľkej neistote. Je to paradox. Ľudia chodia do vesmíru na výlet, vedci hľadajú iné civilizácie, boháči si kupujú celé ostrovy. Človek chce regulovať populáciu, rozhodovať o životoch druhých. A zrazu zisťujeme, aký sme krehkí. Strácame istotu, strácame pokoj. Kde ho máme hľadať? Predsa u Ježiša Krista. O ňom prorok Izaiáš hovorí, že novonarodený Mesiáš príde ako „knieža pokoja“.
Istý príbeh hovorí o tom, že dvom susediacim krajinám hrozila vojna. Velitelia vyslali vyzvedačov, aby preskúmali terén a zistili, z ktorej strany je najlepšie podniknúť útok na protivníka. Obe prieskumné čaty povedali svojim veliteľom to isté: Existuje len jedno miesto, cez ktoré možno prejsť do krajiny suseda. Ale práve na tom mieste stojí chalupa chudobného sedliaka. Býva tam spolu s manželkou a deťmi. Majú sa radi a sú šťastní. Ak tade prejdú naše vojská, bude zničené veľké šťastie. Po vypočutí správy ani jeden z vojvodcov sa neodvážil vydať rozkaz na prekročenie hranice.
Práve počas vianočných sviatkov by sme si mali uvedomiť, aký krátky je náš život. Mali by sme sa zamyslieť nad tým, koľko času venujeme pozemským veciam, aké sú naše vzťahy k druhým ľuďom, zvlášť k tým najbližším? Zastavme sa v tichu vianočných dní a prinášajme pokoj našim bratom a sestrám.
Všetkým čitateľom vyprosujem radostný a pokojný čas vianočných sviatkov.