Moje cesty za hudbou ma v predvianočnom čase priviedli do môjho rodiska – do Myjavy. Konkrétne som zašla do Evanjelického chrámu Božieho v tomto meste. 18. decembra 2022 sa tam konal koncert kapely PaCoRa Trio, na ktorý som sa veľmi tešila. Toto trio tvoria skúsení a všestranní hudobníci: Stanislav Palúch – husle, Marcel Comendant – cimbal a Róbert Ragan st. – kontrabas. V tvorbe PaCoRa Tria sa zaujímavo a príťažlivo prepletá jazz a ľudová hudba a je v nej prítomná i príchuť klasickej hudby. V repertoári má vlastné skladby a jazzové štandardy vo svojich vlastných originálnych aranžmánoch. Ak mám správne informácie, počas svojej existencie PaCoRa Trio vydalo štyri albumy – prvý eponymný (2005), druhý s názvom Fugit Hora (2012) a v roku 2014 vyšiel album Ľudovej hudby SĽUK-u, PaCoRa Tria a Mareka Pastírika s názvom Ornamenty a album (záznam živého koncertu) PaCoRa Tria a vokálneho súboru Societas Incognitorum s názvom Heroes. PaCoRa Trio vystupuje na mnohých významných jazzových i world music podujatiach nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Na svojom konte má nahrávky pre slovenskú a českú televíziu a rozhlas, pre rakúske ORF Radio i pre film.
V Myjave ma privítala pravá zima (sneh a poľadovica). Počasie však nebolo také strašné, aby mi zabránilo v návšteve koncertu. V kostole panoval chlad, ako je to v zime bežné, no napriek tomu som sa tam cítila príjemne ako vždy.
O 17.00 hod. sa publiku prihovoril myjavský zborový farár Mgr. Ján Velebír. Zdôraznil, že máme pred sebou záverečné adventné kultúrne podujatie v tomto kostole v roku 2022 – štvrtý adventný koncert. Preto v tento večer bude zapálená už štvrtá adventná sviečka, ktorá nesie názov Láska. Bezpodmienečnej láske učí ľudí hlavne rodičovstvo. Je to láska, obetujúca sa preto, aby niekto iný žil. O tomto druhu lásky je vlastne celý advent. Mgr. Ján Velebír poprial všetkým prítomným, aby počas Vianoc vnímali Božiu lásku a poďakoval ľuďom z Cirkevného zboru ECAV Myjava, ktorí sa v predvianočnom čase zaslúžili svojou nezištnou pomocou o to, aby bol život krajší. Ako však Mgr. Ján Velebír dodal, slúžiť iným ľuďom možno aj krásou umenia. Je to služba v mene krásy, dobra a lásky. Týmito slovami uviedol PaCoRa Trio a Róbert Ragan st. zapálil štvrtú sviečku na adventnom venci.
V obsadení PaCoRa Tria som si okamžite všimla jednu podstatnú zmenu: namiesto huslistu Stanislava Palúcha sa v ten večer predstavil výborný hráč na tenorovom saxofóne Martin Uherek. Okrem toho došlo aj k zmenám v naplánovanom setliste. Ako prvá ale zaznela plánovaná skladba Perplex, ktorej autorom je Marcel Comendant. Keďže sa jedná o moldavského hudobníka, skladba mala nádych balkánskej hudby. Cimbalové sólo v nej bolo naozaj parádne a hra saxofónu hudbu posunula viac k jazzu. Po doznení skladby sa Róbert Ragan st. ujal sprievodného slova. V prvom rade poďakoval za pozvanie do Myjavy a doložil, že je to vlastne ich premiéra v tejto zostave. Keďže huslista ochorel, našli si náhradu a sólovým nástrojom sa pre toto vystúpenie stal saxofón. Ďalšou skladbou koncertu bol jazzový štandard z autorskej dielne Colea Portera You´d Be So Nice To Come Home To. Vznikol ešte v 40. rokoch 20. storočia a v podaní PaCoRa Tria sa mi v ňom veľmi páčilo sólo cimbalu i kontrabasu. Pretože sa blížili Vianoce, PaCoRa Trio zahralo i koledu z Moldavska, ktorej názov v preklade znamená Dobrá novina. V tejto slávnostnej a jemnej skladbe krásne sóloval Martin Uherek. Vianočnej tematike ostalo trio verné aj starým, nežne radostným jazzovým štandardom A Child Is Born. V chladnom interiéri kostola sa však hudobníci potrebovali zohriať, a tak hrali i rýchlejšie skladby, akou bola napríklad kompozícia Róberta Ragana st. s názvom Fugit Hora (v preklade Čas beží). Pri počúvaní oduševnenej, invenčnej a majstrovskej hry PaCoRa Tria mi aj prestalo byť chladno. Aj hudobníci pôsobili veselým a spokojným dojmom. Skladba mala pokojný a mierny záver. Obecenstvo od začiatku koncertu odmieňalo pôsobivú hudbu tria veľkým potleskom, spokojnosť bola na oboch stranách. Nasledovala ďalšia skladba „na zohriatie“: Ftákovina. Róbert Ragan st. vysvetlil, ako táto kompozícia so zvláštnym názvom vznikla: mnohí slávni jazzmani (napríklad Charlie Parker) mali vo zvyku tvoriť nové skladby na staré swingové témy. Niečo podobné urobil Marcel Comendant so skladbou zo 40. rokov 20. storočia How High The Moon – napísal na ňu úplne novú melódiu. Výsledná „Ftákovina“ bola priam vírom jazzových tónov a v jej závere v podaní Martina Uhereka zaznela aj pôvodná melódia How High The Moon. Potom Róbert Ragan st. ohlásil návrat do Marcelovej rodnej krajiny: hudobníci zahrali tradičnú moldavskú skladbu v aranžmáne Marcela Comendanta – Jazero s trojlístkami, ktorú majú veľmi radi. Plynula pozvoľne a lyricky, cimbalové sólo mi znelo ako zvonenie ľadu a prišlo aj zasnívané sólo saxofónu. A sen pokračoval: z autorskej dielne PaCoRa Tria bola i ďalšia romantická skladba. Priestor kostola rozoznela nežnými tónmi. Po nej nasledovala stará terchovská pieseň (ale bez spevu) Staré dievky. Hudobníci opäť nasadili rýchlejšie tempo. Po jej skončení Róbert Ragan st. predstavil kapelu, ktorú vtipne nazval PaCoRa Trio – alternatíva č. 1. Keďže „karavána musí ísť ďalej“, kapela sa s myjavským publikom rozlúčila rezkou skladbou Caravan od Dukea Ellingtona. Ako inak, nechýbalo energizujúce sólo saxofónu, sofistikované sólo cimbalu a pôsobivé sólo kontrabasu. Záverečnú „klaňačku“ sprevádzal búrlivý potlesk obecenstva.
Na záver myjavský zborový farár Mgr. Ján Velebír skonštatoval, že to bola vydarená hudobná alternatíva a že by si rád v Myjave niekedy vypočul PaCoRa Trio aj v jeho bežnej zostave. Poďakovania Mgr. Jána Velebíra patrili hudobníkom, ale tiež napríklad pracovníčkam Centra tradičnej kultúry v Myjave, ktoré zabezpečili adventné koncerty, či ďalším organizátorom a médiám. Ako povedal, karavána ide ďalej aj čas beží ďalej. Všetkým prítomným však zaželal, aby ich čas počas Vianoc nebežal, ale aby mali čas i na stíšenie a zamyslenie. Pretože Vianoce, to je predovšetkým Božia láska.
Moja predvianočná návšteva Myjavy teda získala i hlbší duchovný rozmer. Čo dodať k podmanivej hudbe, ktorá presahuje všednú realitu? Asi len toľko, že som za ňu vďačná. A možno ma raz PaCoRa Trio (bez náhradníka) privedie znova tam, odkiaľ pochádzam.
Ružena Šípková
Foto: autorka
