ÚVZ SR |MM| V prípade, že spozorujete uhynuté vtáctvo, sa odporúča:
▪ pri nájdení uhynutých vtákov sa nedotýkajte kadáveru, vyvarujte sa akémukoľvek kontaktu s uhynutým vtáctvom, ich výlučkami a kontaminovanými predmetmi (povrch vajec, predmety v kuríne a pod.),
▪ podľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy je potrebné informáciu o uhynutom vtáctve čo najskôr nahlásiť na telefónne číslo 112 alebo orgánom Štátnej ochrany prírody SR.
Pri chove domácej hydiny je potrebné dodržiavať:
▪ zásady osobnej hygieny, najmä dôkladné umývanie rúk,
▪ v prípade zmeny správania sa hydiny okamžite informovať Štátnu veterinárnu a potravinovú správu SR.
Pri manipulácii s mäsom a vajíčkami z hydiny je dôležité:
▪ dôkladné a časté umývanie rúk teplou vodou a mydlom pri príprave surového mäsa z hydiny a vajec,
▪ surovú hydinu a vajcia skladovať a pripravovať oddelene od ostatných potravín;
▪ používať oddelené náradie, riady a pomôcky, ako napr. nože a dosky na krájanie pre manipuláciu so surovými potravinami,
▪ uskladňovať jedlo v nádobách – obaloch, aby ste zabránili kontaktu medzi surovinami a pripravenými jedlami; aby ste predišli kontaminácii iných potravín,
▪ hydinu rozmrazovať na podnose v chladničke,
odstraňovať obaly, v ktorých bola zabalená hydina, vajcia, a hygienicky odstraňovať tekutinu vytekajúcu z rozmrazenej hydiny,
▪ dôkladné umývanie pracovných plôch, kuchynského náradia a riadu pod tečúcou teplou vodou s prídavkom čistiaceho prostriedku na riady,
▪ dôkladné varenie usmrcuje vírus – všetky jedlá z hydiny (vrátane vajec) je potrebné tepelne upraviť tak, aby sa dosiahla teplota najmenej 70 °C vo všetkých častiach spracovanej potraviny; ideálne je používať teplomer. Presvedčte sa pri tepelnej úprave, či šťava z mäsa hydiny je číra a nie ružová, či mäso hydiny nie je červené alebo ružové a v prípade vajec, či sú bielka a žĺtka pevné (odporúča sa tepelná úprava vajec min. 6 minút v závislosti od ich veľkosti),
▪ neodporúča sa konzumovať surové alebo nedostatočne tepelne upravené pokrmy z hydiny (vrátane vajec).
Osoby, ktoré prišli do priameho kontaktu s chorým alebo uhynutým vtáctvom, musia sledovať svoj zdravotný stav a v prípade vzniku príznakov chrípky/chrípke podobného ochorenia bezodkladne kontaktovať ošetrujúceho lekára, ktorý určí ďalší postup liečby a zrealizuje laboratórne vyšetrenie vzorky biologického materiálu od chorého (výter z nosa a hrdla).
VIAC INFOMÁCIÍ O VÍRUSE VTÁČEJ CHRÍPKY A SCHOPNOSTI PRENOSU NA ČLOVEKA
Vírusy vtáčej chrípky môžu spôsobiť infekciu u vtákov, ale aj u ľudí. Prirodzeným rezervoárom vírusu vtáčej chrípky sú voľne žijúce vodné vtáky. Vírusy vtáčej chrípky sa delia na vírusy s vysokou a nízkou patogenitou.
Vysokopatogénne vírusy vtáčej chrípky spôsobujú u zvierat vysokú smrtnosť, zatiaľ čo nízkopatogénne vírusy spôsobujú mierne ochorenie alebo asymptomatickú infekciu.
Vysokopatogénny vírus vtáčej chrípky A(H5N1) je vysoko infekčný pre viaceré druhy vtákov vrátane väčšiny druhov domácej hydiny. Na rozdiel od väčšiny ostatných vírusov vtáčej chrípky tento vírus môže infikovať aj cicavce, vrátane mačiek či ošípaných. U európskej hydiny alebo voľne žijúcich vtákov bol (do súčasnej epidémie) zistený len sporadicky.
Vysokopatogénny vírus vtáčej chrípky preukázal schopnosť prenosu na človeka, zostáva však naňho slabo adaptovaný a prenos z vtákov na človeka je zriedkavým javom.
Ohrozenými osobami sú najmä osoby, ktoré sú v priamom kontakte/manipulujú s chorými vtákmi alebo hydinou alebo ich kadávermi (napríklad farmári, veterinári a robotníci zapojení do utrácania a likvidácie).
Medzi najčastejšie identifikované rizikové faktory spojené s infekciou vírusom A(H5N1) patrí kontakt s infikovanou krvou/orgánmi alebo telesnými tekutinami infikovanej hydiny; dotýkanie sa a starostlivosť o infikovanú hydinu či plávanie alebo kúpanie sa v potenciálne vírusom zaťažených rybníkoch: nekúpte sa vo vodách, kde sa zhromažďuje vodné vtáctvo a v okolí ktorých ste našli uhynuté vtáky alebo iné zvieratá.
