Transparency International Slovensko zverejnilo hodnotenie sudcov okresných súdov

TIS |MM|  Po štyroch rokoch a po mesiacoch analyzovania dát zverejňuje Transparency International Slovensko nové hodnotenie sudcov okresných súdov. Do top kategórie sa na základe údajov o kvalite, efektivite a produktivite rozhodovania dostalo 15 percent zo 713 hodnotených sudcov. Pozitívnym signálom je, že rýchlosť konaní sa zvyšuje, hoci zatiaľ len pomaly.

Keď sme v roku 2018 naposledy vydali rebríček hodnotenia okresných sudcov, na jeho chvoste sa ocitla aj kontroverzná sudkyňa Okresného súdu Bratislava I. Miriam Repáková. Transparency obratom poslala list, v ktorom vyjadrila pobúrenie nad našim hodnotením a vyhrážala sa žalobou. V najnovšom aktualizovanom hodnotení Repáková už nefiguruje. Pred pár dňami uzavrela dohodu o vine a treste, v ktorej sa priznala, že na súde pomáhala ľudom okolo Mariana Kočnera pri snahe o ovládnutie Technopolu.

Zďaleka však nejde o jedinú sudkyňu, ktorej sa podarilo podkopať už beztak vetchú dôveru verejnosti v slovenský justičný systém.  Medzi obvinenými figurujú aj Otília Doláková a Denisa Cviková z OS Bratislava I., ex-sudkyňa OS Bratislava V. Zuzana Maruniaková, či bývalý predseda Okresného súdu Bratislava III David Lindtner. Ten po obvinení z podozrenia z korupcie a zo zasahovania do nezávislosti súdu zmenil profesiu na advokáta. Spolu s Róbertom Kaliňákom je jedným z troch spoločníkov v spoločnosti Kallan Legal, sídliacej na rovnakej adrese ako politická strana Smer.

Merať výkonnosť má zmysel

Hoci slabý výsledok v našom hodnotení určite nemožno vnímať ako indikátor korupcie alebo zneužívania sudcovských právomocí, sme presvedčení, že výrazné kvalitatívne a výkonnostné výkyvy má zmysel sledovať. Niektorým z vyššie uvedených sudcov je napokon kladené za vinu napríklad aj to, že hoci ich bežná agenda stojí ladom, prípady ako Kočnerove zmenky vedeli riešiť podozrivo rýchlo.

Závery analýzy považujeme za užitočné aj pri diskusii o novom nastavení súdnej mapy. Príkladom je súd v Starej Ľubovni, pri ktorom sa nedávno spor o jeho zachovanie stal kľúčovým pre celú stámiliónovú reformu. Z dát rovnako vidieť, že doba čakania na rozsudok sa citeľne líši aj podľa regiónov. Ak nechcete čakať nadpriemerne dlho, máte lepšie šancu, ak váš prípad neskončí na súde v Čadci. Naopak, na slovenské pomery rýchlo beží rozhodovanie v Rimavskej Sobote.

Analyzovanie výkonnosti zároveň vytvára tlak na zlepšenia. Potvrdzuje to aj zrýchlenie súdnych konaní za ostatné roky. Kým v poslednom hodnotení sme konštatovali, že odhadovaná priemerná dĺžka konaní stále zostáva vysoká – na úrovni 361 dní, nové dáta ukazujú priemernú hodnotu už „iba“ 294 dní.

Zlepšenie treba hľadať najmä v efektívnejšom prerozdeľovaní sudcov v uplynulých rokoch a znižujúcom sa počte agendy.

Koho hodnotíme?

Prvé posúdenie kvality a efektivity práce sudcov robila Transparency ešte v roku 2014. Odvtedy ubehlo takmer desaťročie a na viaceré zmeny v justícii reaguje aj naša upravená metodológia. Po dlhých diskusiách aj so sudcami sme sa zároveň rozhodli upustiť od zostavovania presného rebríčkového poradia, keďže charakter dát nie vždy dokázal rozlišovať aj jemné nuansy medzi súdmi, agendami a sudcami.

Posledné aktuálne dostupné dáta sú za rok 2021, avšak pri niektorých ukazovateľoch pracujeme s výsledkami sudcovskej práce od roku 2011.  Vyhnúť sa tak dokážeme prípadným krátkodobým excesom v dátach spôsobených napríklad nakopením výnimočnej agendy alebo dlhšou práceneschopnosťou.

Po novom sme 713 sudcov z 54 okresných súdov rozradili do piatich výkonnostných kategórií, ktoré podľa nás zmysluplne zohľadňujú rozdiely medzi výsledkami jednotlivých sudcov. Nejde o úplne všetkých sudcov okresných súdov, podľa webu ministerstva spravodlivosti ich aktuálne na okresných súdoch pôsobí 910.

V justičných štatistikách za posledné roky sa oproti našej hodnotenej vzorke nachádza až ďalších 630 sudcov okresných súdov, ktorí už ale aktuálne zväčša nie sú aktívni (napríklad spomínaná Repáková), alebo pri nich chýbajú dáta nevyhnutné pre naše komplexné hodnotenie (napr. z dôvodu materskej/rodičovskej dovolenky, prípadne blížiaceho sa odchodu do dôchodku, a teda prerozdeľovaniu väčšiny agendy na iných sudcov).

A prečo sme posudzovali iba prácu okresných sudcov? Na vyšších súdoch sa rozhoduje v senátoch, ktorých zloženia sa menia. Pripísať výsledky za kolektívnu prácu je preto často dátovo nemožné.

Čo hodnotíme?

Upravená metodológia vychádza z troch indikátorov – kvality, efektivity a produktivity. Kvalitu meriame podielom potvrdených vecí vyšším súdom, keď sa jedna zo strán odvolá. Aj vyšší súd síce môže pochybiť, no pri veľkom počte rozhodnutých vecí je tento ukazovateľ najrozumnejším predpokladom na identifikáciu sudcov s relatívne istým verdiktom.

Efektivitu po novom vyhodnocujú dva indikátory – vybavenosť a predpokladaná odhadovaná dĺžka konania (dispozičný čas). Tieto ukazovatele hodnotia, ako je sudca schopný organizovať svoju prácu, koľko vecí mu zostáva na stole a ako dlho bude teoreticky pri jeho priemernej vybavenosti trvať vybavenie novej veci. Reálnu dĺžku jednotlivých konaní nie je možné zistiť bez sledovania každého prípadu individuálne. Preto je dispozičný čas najvýpovednejším ukazovateľom. Do úvahy ale, samozrejme, treba vziať, že na prácu sudcu výrazne vplýva aj prostredie, v ktorom pracuje. Na mimoriadne vyťažených súdoch sa tento aspekt odrazí aj pri práci jednotlivých sudcov a podobne.

Aby sme boli schopní zachytiť aj náročnosť vecí, s ktorými sudcovia pracujú, pridali sme do hodnotenia aj novú dimenziu – produktivitu. Tú počítame ako násobok počtu rozhodnutých prípadov a váhy daného typu prípadov. Do produktivity sme zároveň presunuli aj indikátor počtu reštančných vecí z nevybavených, ktorý ukazuje koľko dlho nevyriešených prípadov sa u sudcu kopí.

Ako sudcovia dopadli?

Ako sme uviedli, naša nová štúdia rozdelila sudcovské výkony do piatich kategórii. V kategórii s „výbornými výsledkami“ skončilo 109 sudcov (15%), hoci tri jednotky za kvalitu, efektivitu aj produktivitu získalo len 16 sudcov, ktorých na základe aktuálnych dát môžeme označiť ta top (viď mennú tabuľku nižšie).  Naopak, v najhoršej kategórii „slabých výsledkov“ sa ocitlo 62 sudcov, 14 z nich s tromi trojkami, ktorí tvoria úplný chvost hodnotenia (taktiež v mennej tabuľke nižšie, celý dataset so všetkými hodnotenými sudcami si môžete stiahnuť tu).

Čo výsledky znamenajú v praxi? Vezmime si príklad obchodnoprávnej sudkyne Gabriely Bargelovej zo žilinského okresného súdu. Pokiaľ by sa Vaša kauza dostala práve na jej stôl, je rozumný predpoklad, že do pol roka by mohla byť vyriešená. V prípade, ak by musel rozhodovať nadriadený súd, na vyše 85% rozhodnutie potvrdí. Inak by to vyzeralo u Martina Kopša zo súdu Bratislava IV, ktorý sa zaoberá rovnakou agendou, avšak pri jeho výsledkoch treba rátať s dvomi rokmi na rozhodnutie, pričom iba asi polovica prípadov na nadriadenom súde končí potvrdením veci.

Ak výsledky porovnáme s našim posledným hodnotením spred štyroch rokov, medzi elitou sa stále držia sudcovia z Rimavskej Soboty. Zaregistrovali sme ale aj výrazné posuny. Celkovo najhoršia sudkyňa nášho ostatného hodnotenia – Jana Štepániková z bratislavského druhého okresu – už figuruje medzi slovenským priemerom (315. až 511. miesto zo 713 sudov). Kvalita jej práce sa síce výrazne nezlepšila, keďže stále viac než polovica ňou napadnutých rozhodnutí na vyššom súde končí nepotvrdzujúco, avšak polepšila si v efektivite a produktivite práce.

Nízka úspešnosť a efektivita

Z našej analýzy vyplýva, že až 27 sudcov má pri odvolaní úspešnosť svojich rozhodnutí menej ako 50%. Najhorším z nich je  Marián Kurinec, pôsobiaci na bratislavskej „trojke“ (s celkovým hodnotením „slabé výsledky“ a umiestnením na 652. až 699. pozícii zo 713 hodnotených). Vyšší súd potvrdil iba štvrtinu jeho rozhodnutí.

Jedno z porušení zákona mu koncom minulého roka skonštatoval aj disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu, ktorý za nerešpektovanie názoru nadriadeného súdu znížil plat o tretinu. Ako nevyhovujúceho ho pri vlaňajšom hodnotení označila aj štátna hodnotiaca komisia. V roku 2015 ho zákonom stanovené hodnotenie ešte označilo ako „dobrého“ sudcu. Takéto zníženie štátnej hodnotiacej známky pritom nie je bežným javom. V našich analýzach Kurinec končí na chvoste posudzovaných okresných sudcoch dlhodobo, a to vo všetkých indikátoroch.

Obdobne končia aj rozhodnutia Hany Hubinákovej (700. až 713. miesto), ktorá súdi prevažne obchodnú agendu v Trenčíne. Úspešné pri odvolaní sú iba dve pätiny z jej rozhodnutí. Medzi jej najznámejšie rozhodnutia patrí výmaz firmy Mariána Kočnera, o ktorej písal vo svojom poslednom článku zavraždený novinár Ján Kuciak.

Veľkým problémom okresného súdnictva je pretrvávajúca nízka efektivita práce. Až 38 sudcov za ňu nezískalo ani bod, čo značí mimoriadne pomalé rozhodovanie. Pre ilustráciu, priemerná odhadovaná dĺžka konania takéhoto sudcu predstavuje v najlepšom prípade štrnásť mesiacov. Väčšina z nich pôsobí na súdoch v sídle krajov, čo môže indikovať aj chyby v systémovom nastavení.

V Čadci to mrzne

Keď sme v úvode zmienili plánovanú reformu súdnej mapy, rozviňme to na drobnejšie.

Naše závery napríklad potvrdzujú fakt, že bratislavské súdy stále potrebujú pomoc, najmä súd v prvom okrese. Na ňom sa dlhodobo koncentruje obrovské množstvo agendy, ktoré sa odzrkadľuje aj na práci sudcov. Ani v novom hodnotení sa žiadny z jeho zástupcov nedokázal dostať do kategórie najlepších, a to najmä pre problematickú efektivitu práce.

Zaujímavé prípady sa ale objavujú aj na menších súdoch. Zoberme si, napríklad, Starú Ľubovňu, na ktorej sa ešte za ministrovania Márie Kolíkovej zasekla celá reforma. Ľubovniansky súd má iba sedem sudcov a pre nemožnosť ich dostatočnej špecializácie ministerstvo navrhovalo jeho zlúčenie so súdom v Poprade. Kritikov bolo viacero, najhlasnejším z nich bol predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš.

Aj naše dáta ukazujú, že na potenciálnej špecializácii niečo bude. Dve sudkyne z Ľubovne – Danka Majdáková a Jana Sroková sa dostali do kategórie nadpriemerných (110. – 314. zo 713. hodnotených), ostatní štyria skončili pod priemerom (512. až 651.). Problémom je zväčša nízka efektivita a produktivita práce, ktorá zrejme odráža celkovú nižšiu zaťaženosť súdu.

Skutočne problémovým súdom sa javí Čadca. Z desiatich hodnotených sudcov sa s priemernými výsledkami môže pochváliť jedine Michal Mravec (315. až 511.). Ostatní jeho kolegovia sú buď pod priemerom alebo v kategórii slabých výsledkov práce.

Niektoré problémy odzrkadľujú osobitosť regiónu, no zrejme nejde o odpoveď na všetko. Čadca je, napríklad, známa mimoriadne rozdrobeným pozemkovým vlastníctvom, s ktorým sa pri sporoch vytrápil už nejeden sudca. Z tamojšieho súdu pochádza aj kauza, ktorá bola do roku 2015 najstarším súdnym sporom v krajine. Začala sa ešte za minulého režimu v roku 1987. Ústavný súd v nej prieťahy konštatoval trikrát. Rozuzlenie napokon prišlo po 28 rokoch. Sága sa tým ale zďaleka neskončila, pretože nadväzujúce spory o pozemky pokračovali aj ďalej. Jeden z nich rozhodol žilinský krajský súd iba vlani.

Zaujímavé pritom je že v štátnych hodnoteniach, realizovaných hodnotiacimi komisiami a zverejňovaných na stránke ministerstva spravodlivosti, všetci posudzovaní Čadčania skončili so známkou „výborný“. V našich meraniach, naopak, končí väčšina tamojších sudcov pod priemerom dlhodobo.

Spokojnejší s nastavením aj výkonnosťou  môžu byť naopak dlhodobo v Rimavskej Sobote. Medzi najúspešnejšími sudcami v našom ratingu sa už viackrát objavujú sudcovia z tamojšieho súdu. Aj tentoraz získalo výborné výsledky sedem z dvanástich hodnotených. Výnimkou bola Katarína Petráň Vinczeová (652. až 699.), ktorej výsledky ale ovplyvnila dlhodobá práceneschopnosť.

Naše pozorovania potvrdzuje aj tabuľka s celkovým priemerným skóre sudcov, v ktorej dominuje práve súd z Rimavskej Soboty, spolu s Bánovcami nad Bebravou (tento súd má však v hodnotení celkovo najmenej sudcov – len štyroch). Na opačnom póle skončil za Čadcou iba súd z Popradu, kde sa však pod výsledky sudcov podpísala aj reorganizácia agendy na súde.

Nasledujúce grafické porovnanie sa pre lepšiu názornosť hýbe na škále od 3 po 9. Ak by všetci sudcovia daného súdu získali v zmysle metodológie najlepšiu známku 1 za kvalitu, efektivitu aj produktivitu práce, priemer súdu by bol 3. Tri trojky pre všetkých by naopak znamenali najhorší možný priemer 9.  Pri takomto rozložení dosahujú súdy s najlepším priemerom v Rimavskej Sobote a Bánovciach nad Bebravou hodnotu 4,25 a posledný Poprad 7,29.

Kam sme sa posunuli a ako ďalej

Slovenské súdnictvo za ostatné roky zažíva generačnú obmenu, sprevádzanú aj snahami o efektívnejšie prerozdelenie sudcov na jednotlivé súdy. Hoci konania u nás trvajú stále príliš dlho, istú mieru optimizmu vzbudzuje už zmienené zrýchlenie odhadovanej dĺžky konania na 294 dní. S ohľadom na súčasný stav rozhodovacej praxe tak trvá priemerné súdne konanie o približne dva mesiace kratšie, než pred štyrmi rokmi.

Najefektívnejší sú v tomto smere sudcovia trestných kolégií, ktorí v sledovanom indikátore získali priemerne 6,8 z 10 bodov (pre porovnanie, civilní sudcovia majú priemer 4 body), najhoršie sú na tom sudcovia s prevažne obchodnou agendou (priemer 1,8 bodu).  S ohľadom na najväčší zásah do ľudských slobôd je práve v trestnom konaní kladený veľký dôraz na rýchlosť, čo zdôrazňujú aj niektoré lehoty, či osobitné inštitúty (napríklad skrátené alebo tzv. super rýchle konanie).

Veľkou výzvou do budúcnosti bude pokračovanie v očiste súdov od korupčného a inak nezákonného správania. Už výpočet obvinených v úvode článku ukazuje, ako dôležité je pozorné sledovanie stavu aj na úrovni okresných súdov. Keďže väčšina káuz stále nedospela do finále, práve nadchádzajúce mesiace môžu byť v tomto smere rozhodujúce.