ZŠ J. A. Komenského Sereď / Kedysi bežné poctivé podomové remeslo našich predkov…korene siahajú až do 17. storočia.
Prví drotári začínali s opravou rôznych nádob a džbánov. Postupne opletali iné, nové nádoby, s účelom predchádzať ich poškodeniu. Časom sa prepracovali až k výrobe úžitkových predmetov: vyrábali pasce na myši či klietky pre zvieratá, praktické veci do domácnosti ako stojan na sviečky, kuchynský riad a rôzne plechové nádoby. Funkčné figuríny z drôtu uľahčovali prácu krajčírom. Drôtené košíky na kvety potešili srdiečko nejednej ženičky. Povinnou výbavou každého drotára boli najskôr kliešte a drôt. Postupne sa paleta pomôcok rozšírila: nožnice, dierovač a dláto, husie brko, pribudla dokonca spájkovačka. Každodenným chlebíčkom drotárov bolo vandrovanie za prácou z miesta na miesto.
Drotári si získali povesť šikovných, no chudobných putovníkov – vandrovníkov. Svoju drotársku dielňu si niesli priamo na svojom chrbte. Nocovali v skromných priestoroch v šope alebo v maštali. Mnohí z nich priamo pod holým nebom. Na jednom mieste zotrvali dovtedy, kým bolo čo opravovať a komu predávať. Často pochádzali z tých najchudobnejších oblastí našej vlasti, a preto putovali do ďalekých miest až za hranice dnešného Slovenska. Pochodili Poľsko, Moravu aj Čechy, tiež vzdialené oblasti ako Balkán, Litvu či Moskvu. Rokmi sa mnoho drotárov dostalo na miesta, o ktorých našinec tej doby mohol len snívať.
Koncom 19. storočia mohol slovenský drotár navštíviť všetky kontinenty! Vďaka rozvoju v doprave mohli poctivé drotárske umenie obdivovať ľudia v Indii, Austrálii, aj Číne. Drotárstvo sa dostalo do Afriky, juhoamerických krajín a USA. Mnohí z drotárov sa vracali po dlhom vandrovaní k svojim rodinám domov na Slovensko. Iní sa úspešne uchytili vo svete. Niet divu, že v roku 2019 bolo drotárstvo a jeho tradícia zapísané na reprezentatívny Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
Svoje drotárske prvotinky si na hodinách techniky vyskúšali vlastnoručne vyrobiť aj naši šikovní žiaci z 5.A triedy.
Mgr. Z.Grycová