V dňoch 30. apríla a 1. mája 2023 sa na Námestí slobody v Seredi konal tradičný a obľúbený Flora Fest – predajná výstava kvetov, stromov, byliniek a farmárskych produktov. Toto podujatie zorganizovali mesto Sereď a Dom kultúry v Seredi. Na Flora Feste sa, samozrejme, dali kúpiť napríklad aj módne doplnky, potreby pre domácnosť, sladkosti, detské hračky a občerstvenie. Nechýbali kolotoče a divadelné predstavenia pre deti. A znela i hudba: na programe bolo vystúpenie detského folklórneho súboru Kvetoňka, dychovej hudby Borovienka, dychovej hudby Veselka, kapely Funny Fellows, Brucea Lewisa (USA) a Eric Clapton Tribute Bandu s frontmanom Cliffom Stevensom (CA). Počasie sa vydarilo, čo je pri open-air podujatí na nezaplatenie, a tak bolo námestie počas oboch dní plné ľudí.
V nedeľu 30. apríla sme sa s mamou vybrali na koncert kapely Funny Fellows. Mali sme radosť zo slnečného počasia. Občas síce zafúkal dosť silný vietor, ale nič nie je dokonalé. Koncert, ktorý sa tešil záujmu obecenstva, sa začal o 17.00 hod. Svižná swingová old time hudba všetkým rozprúdila krv v žilách a zvíťazila aj nad hučaním vetra. Kapelu tvorili skvelí hudobníci štýlovo oblečení v dobových odevoch: Roman Féder – kornet, alto horn, spev, Marek Berky – tenorový saxofón, klarinet, Daniel Valášek – suzafón, Pali Ivičič – akordeón a Milan Ruček – bicie. Zazneli známe pesničky ako Puttin´ On The Ritz, When You´re Smiling, On The Sunny Side Of The Street, O Bella Ciao ale aj Zatancuj si so mnou, holubička a Jaj, Zuzka, Zuzička. Väčšina pesničiek mala (i napriek neslovenským názvom) veselé slovenské texty, okrem pesničky Happy Feet spievanej po česky a pesničky I Lost My Girl From Memphis s textom v angličtine. Nechýbali ani inštrumentálky, napr. Washington And Lee Swing či Yellow Moon. Frontman Funny Fellows Roman Féder sa okrem suverénneho hrania a spevu prezentoval aj ako pozitívne naladený a výrečný konferenciér, ktorý svojimi vtipmi a narážkami obecenstvo výborne bavil. Okrem iného pred inštrumentálkou Turecký pochod (W. A. Mozart) špekuloval nad tým, ako Turci pochodujú v tureckom sede, či pred pesničkou I Got Rhythm svätosväte tvrdil, že prvé nebolo ani vajce, ani sliepka, ale rytmus. Úlohu zabávača dobre plnil aj Marek Berky. V pesničke C´est si bon (text Milan Lasica) si „zahral“ na klarinete ako na gitare a tiež vystrájal žartíky spolu s Romanom Féderom, hlavne v záverečnej skladbe When The Saints Go Marching In. Skrátka, bola to veľmi príjemne strávená hodinka a všetci hudobníci si vyslúžili veľký potlesk publika.
Na druhý deň, v pondelok 1. mája bol nielen Sviatok práce, ale na Flora Feste v Seredi aj sviatok hudby. Už o 16.00 hod. sme na pódiu privítali virtuózneho amerického speváka a gitaristu Brucea Lewisa, ktorý rád hrá funk, jazz, soul i blues. V jeho hre a speve naozaj bolo počuť mnoho hudobných žánrov. Nuž, unplugged americana. Bruce Lewis vystúpil sám, len s akustickou gitarou (ktorá vyzerala, že už niečo pamätá), no jeho komorný koncert bol skutočne pútavý. Silným sebaistým hlasom a oduševnenou hrou na gitare dokázal zaujať početné obecenstvo a povzbudiť ho k potlesku. Ako prvá zaznela jeho vlastná pesnička Rockin´ Chair. Po nej sa seredskému publiku krátko prihovoril trnavský bluesman Peter „Bonzo“ Radványi. Predstavil Brucea Lewisa a pri príležitosti Flora Festu dodal, že kvetiny treba polievať vodou a ľudí hudbou. S tým súhlasím a som rada, že nás žiadny dážď nepopolieval. Bruce Lewis s publikom komunikoval v angličtine a jeho setlist bol rozmanitý. Zahral a zaspieval napríklad vlastnú pesničku Blues I Love You, ale aj zaujímavé verzie pesničiek Change The World (z repertoáru Erica Claptona), Higher Ground (od Stevieho Wondera) či How Sweet It Is (To Be Loved By You) (z repertoáru Marvina Gayea). Bola to zase necelá hodinka kvalitnej hudby. Pohodový Bruce Lewis po koncerte predával svoje cédečká a rozprával sa s fanúšikmi.
Nasledoval zlatý klinec programu: koncert kanadskej kapely Eric Clapton Tribute Band pod vedením frontmana Cliffa Stevensa (gitary, spev). Sprevádzala ho spoľahlivá rytmika: Ray Farquhar – basová gitara a David Devine – bicie. Lavičky pred pódiom sa zaplnili nedočkavým obecenstvom. Koncert hudobníkov z Montrealu sa začal o 18.25 hod. Bluesman Cliff Stevens, ktorý sa naozaj podobá na Erica Claptona v mladšom vydaní, pozdravil po slovensky: „Dobrý večer, Sereď!“ Na to sa poslucháči roztlieskali a pokračovali aj keď sa opýtal: „Are you ready for a little blues?“ Za nadšeného kriku obecenstva prišla prvá pesnička – Key To The Highway, čo bolo naozaj poriadne elektrické blues. Počas vystúpenia Eric Clapton Tribute Bandu zneli, pravdaže, predovšetkým hity Erica Claptona, nasledovali napríklad I Shot The Sheriff, Lay Down Sally, After Midnight či Wonderful Tonight. Cliff Stevens sa publiku prihováral po anglicky, sem-tam sa snažil poďakovať za potlesk po slovensky a snahu poslucháči ocenili. Hudba a spev sa im tiež páčili: aplaudovali po gitarových sólach a po pesničkách sa tiež ozýval potlesk, pochvalné pískanie a pokrik. Cliff Stevens dokázal, že nie je len napodobňovateľom Erica Claptona. Zahral a zaspieval aj niekoľko vlastných pesničiek ako Better Days či I Believe, ktoré sú z jeho najnovšieho albumu Better Days, napísal ich počas pandémie a obsahujú nádej, že prídu lepšie časy. V pesničke I Believe Cliff Stevens hral na akustickej gitare, ako aj vo viacerých Claptonových klasikách: San Francisco Bay Blues, Tears In Heaven a Layla. Keď vzal znova do rúk elektrickú gitaru, nasledoval energicky zahraný bluesový štandard Hoochie Coochie Man. Postrehla som malý žartík Cliffa Stevensa: namiesto „seven hundred dollars“ zaspieval „seven hundred euros“. Dočkali sme sa i dvoch pesničiek z repertoáru kapely Cream, ktorej členom bol aj Eric Clapton. Počas prvej z nich, Crossroads, zišiel Cliff Stevens z pódia a hral medzi poslucháčmi, tlieskajúcimi do rytmu. Poslednou pesničkou bola Sunshine Of Your Love, obecenstvo sa však dožadovalo prídavku. Zazneli hneď dva: Cocaine (aj so spevom publika v refréne) a Time For Me To Go (rezká pesnička z najnovšieho albumu Cliffa Stevensa). O 19.50 hod. sa bluesový rámus skončil, ale členovia kapely boli naďalej k dispozícii na rozhovory a mnoho fanúšikov si odnieslo domov podpísané cédečká Cliffa Stevensa. Eric Clapton je len jeden, no blues má mnoho tvárí a to je dobre.
A tak nás, ako i rôzne rastlinky na Flora Feste 2023, osviežila vynikajúca hudba, pestrá ako kvety, ktorých bolo plné Námestie slobody. Bol to dobrý spôsob, ako dať mat jarnej únave. Na podujatí sme si všimli i viacero hudobných nadšencov z Trnavy a o to viac sme si vážili, že sme tentoraz nemuseli nikam cestovať a cesta za hudbou pre nás znamenala len príjemnú pešiu prechádzku.
Ružena Šípková
Foto: autorka
