Je tomu tridsať rokov, čo sa skupina asi štyroch desiatok Slovákov rozhodla urobiť expedíciu po štyroch najznámejších vulkánoch Európy. 1. vulkanologickú expedíciu vtedy novovzniknutého Slovenska.
Autobusom Karosa sa krátko po Nežnej revolúcii cez Rakúsko došli do Talianska. Navštívili sme vulkány Vesuv pri Neapole, následne po preplavení sa trajektom na Sicíliu z Regio di Calabria do Messiny vulkán Etna.
Na vrchol Etny priamo ku kráteru sme vystúpili peším výstupom a dostali sme sa tam,kde dnes už nie je možné z bezpečnostných dôvodov prísť. Pozreli sme sa do krátera Etny a to len rok po mimoriadne veľkej erupcii v roku 1992.
Prešli sme po láve, ktorá len rok predtým bola ešte v nepredstaviteľne horúcom stave v útrobách Zeme. Na tejto láve sme v údolí Val del Bowe aj niekoľko nocí spali.
A kus tejto lávy máme dodnes vystavený v štúdiu.
Rýchloloďou sme sa preplavili na ostrov Stromboli a štyria z nás zvládli aj mimoriadne náročný výstup na vulkán, ktorý aj dnes v pravidelných intervaloch chrlí lávu. Na vulkáne sme prespali noc – spať na horúcom podloží dva metre od krátera činného vulkánu sálajúcom neskutočné teplo, je aj pre mňa osobne zážitkom na celý život.
Na ďalšom ostrove Liparského súostrovia Vulkáno sme vystúpili na jeho vrchol a necelá desiatka z nás sa pozrela aj na aktuálne dno, kde sme zažili „peklo“ v podobe zo zeme unikajúcej síry a tepla, ktoré ako na Stromboli odstavovalo automatiku na mojej VHS videokamere PANASONIC M40. Dodnes mám túto ešte stále funkčnú videokameru vystavenú v štúdiu.
Dva týždne expedície po činných vulkánoch Talianska sa oplatili. Zažili sme Sicíliu krátko po ozbrojených súbojoch vládnej moci, Carabinierov a justície s mafiou a videli sme pre bežného Slováka dovtedy nepredstaviteľné veci.
Snáď obdobnú expedíciu ešte niekedy zopakujeme…
Fotografie boli digitalizované z vtedy vyhotovených a archivovaných farebných záberov, ktoré sú súčasťou súkromného archívu.
Pavol Hosnedl R.I.P.
Výlet na Etnu určite patrí medzi dobrodružné a fyzicky náročné túry. V priebehu dňa zvládnuť výstup od hladiny mora do značnej výšky dá zabrať. Na rozdiel od Miloša som ho stihla ešte pred erupciou sopky v r. 1990. Tam hore nepočujete žiadneho vtáčika, neuvidíte žiadnu rastlinku, možno tak by vyzeral koniec sveta, iba kamienky, prach …. Ak si neustrážite čas a ste prinútení stráviť tam aj noc, možno budete mať šťastie zažiť fascinujúci východ Slnka alebo spln Mesiaca, kedy pocitovo ich budete mať na dosah.