MV SR |MM| Celé Slovensko zjednotili v pocite hrdosti. Reč je o slovenských hasičoch, ktorí v auguste pomáhali bojovať s lesnými požiarmi v Grécku. Málokto vie, že medzi vyslanými príslušníkmi Hasičský a záchranný zbor boli aj bratia kpt. Oto Hudec a ppor. Roman Hudec, ktorí sa s nami podelili o svoje skúsenosti a pocity nielen z tejto zahraničnej misie. Aj z ich slov sa môžete sami presvedčiť, že hasiči sú naozaj jedna veľká rodina.
KRÁTKA VIZITKA
Oto Hudec je profesionálnym hasičom 18 rokov, jeho o štyri roky mladší brat Roman 12 rokov.
Obidvaja pôsobia na Okresnom riaditeľstve HaZZ v Banskej Bystrici ako velitelia družstiev.
Zároveň sú zaradení v skupine Stred Modulu pozemného hasenia lesných požiarov s využitím vozidiel, ktorý Slovenská republika vyslala do Grécka. Oto Hudec je veliteľom tejto skupiny.
Hasičstvo očividne zdedili do vienka po svojom otcovi, ktorý bol takisto hasič. Mjr. Otto Hudec starší patril medzi zakladateľov modulu pozemného hasenia na Slovensku a v súčasnosti je už na výsluhovom dôchodku.
TAJOMSTVO TRANSPARENTU
Slovenský internet obletela fotka z návratu vyslaného 75-členného tímu na slovensko-maďarskej hranici. S transparentom s nápisom „Hrdinovia z Eubóje, vitajte doma“ čakal svojich dvoch synov a ďalších bývalých kolegov pán Hudec st. Sprevádzal ho kpt. Roman Čunderlik s vlajkou modulu v ruke, ktorý je už takisto výsluhový dôchodca a dlhé roky bol súčasťou modulu.
A tu je už ROZHOVOR s bratmi hasičmi:
V GRÉCKU STE BOLI AKO KOLEGOVIA AJ BRATIA, AKO STE TO VNÍMALI ?
💬 Roman Hudec: „Na výjazde sme všetci ako bratia, ak chceme byť úspešní. A hlavne, aby sa nikomu nič nestalo, musíme si dôverovať, lebo človek nikdy nevie.“
💬 Oto Hudec: „Niekde podvedome to kontrolujete viac a ste ostražitejší. Ale z profesionálneho hľadiska ich beriem všetkých rovnako ako môjho brata. Strach, bezpečnosť, úskalia, taktiku a spôsob nasadenia vnímam ako jedno telo a myseľ. Sú to kamaráti – bratia v ohni, dva v jednom. A keď sme všetky tri skupiny Východ, Stred, Západ na zásahu, zväčša na území Slovenskej republiky, všetci sú dôležití a všetci sme jeden celok.“
AKO STE SA DOSTALI K HASIČSTVU?
💬 Oto Hudec: „Prácu hasičov sme vnímali už ako deti, pretože sme boli u nás na dedine zapájaní do činnosti okolo dobrovoľných hasičských súťaži a disciplín. Samozrejme, veľký vplyv na podvedomé vnímanie celkovej hasičskej práce a samostatne rôznych typov zásahov – hasenia požiarov v lesnom prostredí pomocou leteckej techniky a kolesovej techniky – malo to, že otec bol profesionálny hasič a bol inštruktorom vrtuľníkovej leteckej záchrany v HaZZ od 90-tych rokov.“
💬 Roman Hudec: „Odmala sme hasičstvom žili, či už v dedine súťažami DHZ a, samozrejme, otcovou prácou profesionálneho hasiča. Keďže som bol športovec, skákal som na lyžiach a mal som dobrú fyzickú kondíciu, tak som vyskúšal prijímacie konanie k HaZZ aj Policajnému zboru. Úspešne, takže rozhodovanie bolo jednoduché.“
MôŽETE OPÍSAŤ SVOJE POCITY Z NASADENIA V GRÉCKU?
💬 Oto Hudec: „Grécko je pre mňa zadosťučinenie celej tej práce nadšených hasičov od východu po západ, počínajúc od 90-tych rokov až do súčasných dni. Je to dlhá a náročná cesta práce, tvorenia a nastavovania takejto skupiny. Je to fantastické vyvrcholenie nášho doterajšieho úsilia a dúfam, že nie posledné.
Vždy sme si hovorili s otcom, aj jeho veliteľskou dvojičkou kpt. Romanom Čunderlikom zo skupiny Stred na našich zásahoch a výcvikoch: Aspoň raz sa ísť postaviť zoči-voči požiaru v inej krajine. Vedeli sme vopred, že našu prácu si svedomito vykonáme u nás a rovnako tomu bude i v zahraničí. Každý hasič zaradený v module pozemného hasenia zo 105-členného tímu má to isté zmýšľanie, preto sme taká perfektná partia ľudí. Pre každého z nás to je česť a hrdosť reprezentovať Slovenskú republiku a našu hasičskú prácu vo svete. Dalo mi to veľa a hlave mi to dalo spomienky, ktoré mi do konca môjho života nikto nezoberie.“
💬 Roman Hudec: „Po návrate s odstupom času viem povedať, že som rád, že sa to celé uskutočnilo. Z nášho pohľadu sa nič nezmenilo, urobili sme len to, načo sme tu. Samozrejme, toto bola väčšia psychická aj fyzická záťaž, ako aj náročná cesta, ktorá nám dala zabrať, a preto som rád, že to všetci chlapi zvládli bez ujmy na zdraví. Som rád že po toľkých rokoch práce sa dostalo uznaniu aj tejto celoživotnej práci môjho otca, ako aj niekoľkých zanietených hasičov.“
ČO VÁS V GRÉCKU PREKVAPILO, V ČOM TO BOLO INÉ AKO NA SLOVENSKU?
💬 Oto Hudec: „Zdolať požiar v úplne neznámom prostredí a za podmienok tropických teplôt 47 stupňov a viac… Vidieť rýchlo sa šíriaci plameň cez vegetáciu, ktorú na našom území nemáme. Vlhkosť, ktorá klesne pod 10 –12 %, a silný nárazový vietor, ktorý nás prekvapoval čoraz častejšie. Všetky tieto faktory vyžadovali väčšie sústredenie na rýchle rozhodovanie, správne nasadenie síl a prostriedkov. A hlavne dôraz na bezpečnosť zasahujúcich príslušníkov. Nedostatok prírodných vodných zdrojov pre naberanie hasebnej látky – vody do cisterien. Z mora sa nemôže voda brať pre naše vozidlá, spôsobilo by to totiž poškodenie čerpadiel a nádrží.
S uvedenými aspektami sme sa ako celý modul vysporiadali na 99 percent profesionálne. Ako pri všetkých zásahoch musí mať hasič aj kúsok toho šťastia a naklonené hviezdy, aby tá skladačka do seba zapadla perfektne.“
💬 Roman Hudec: „Z môjho pohľadu je rozdielny lesný požiar tam a u nás hlavne v tom, že je tam teplo, bolo okolo 45 stupňov. Človek je rýchlejšie vyčerpaný, je veľké sucho, stromy a pôda je veľmi vysušená, čiže požiar sa rýchlejšie šíri. Plus nepredvídateľný vietor, ktorý Vám takisto môže kedykoľvek zmeniť situáciu, a nedostatok sladkej vody, keďže je to ostrov. U nás v každej dolinke tečie potok alebo je nejaká priehradka, odkiaľ vieme načerpať vodu do cisterien.“
ČO HOVORÍTE NA OHLAS, AKÝ MALO NASADENIE MODULU V ZAHRANIČÍ?
💬 Oto Hudec: „Nezabudnuteľní pre mňa zostanú samotní občania a ich vďačnosť. V prvý deň sme v ranných hodinách videli tú bezmocnosť ľudí, ktorí čakali na blížiaci sa požiar. Oblasť bola silne zadymená a denné svetlo nevideli už piaty deň. Polievali si záhradky a okolie svojich obydlí v snahe, že si zabezpečia bezpečnosť. No sami vedeli, že by to bolo nepostačujúce. Strážili si kostolíky a opilovali okolo nich všetko, čo by mohol požiar urobiť menej agresívnejším. To boli pre nás silne momenty.
Po lokalizácii požiaru sme naopak zažívali emócie epického rozsahu. Obyvatelia nám kývali, dávali nám najavo svoju vďačnosť a uznanie. Nosili nám vodu a jedlo na miesto zásahu. Dali by nám to posledné, čo môžu. To nás dojímalo niekedy aj k slzám.
Bojovali sme s požiarom v tej danej oblasti 7 dní. Bok po boku s mojimi „bratmi“ z modulu hasenia. Vedľa nás chránili ďalšie obce a obyvateľov naši kolegovia z Grécka, Srbska, Rumunska, Ukrajiny a Poľska.“
💬 Roman Hudec: „Po tvrdej práci v prvých dňoch sa nám postupne dostalo vďaky ako od domácich, tak aj u nás na Slovensku, čo je veľmi príjemné.“
SLOVENSKÁ VLAJKA V GRÉCKU, STOŽIAR NA SLOVENSKU
💬 Oto Hudec: „Pre nás to bola životná skúsenosť a rast v odbornom zameraní. Je potrebné povedať aj to, že kým my sme „držali“ slovenskú vlajku v Grécku, tak naši kolegovia – kamaráti museli byť stožiarom na Slovensku. Pomohli nám zabezpečiť početné stavy na daných okresných riaditeľstvách za príslušníkov, ktorí zasahovali v Grécku, a plnili tak úlohy zboru na území republiky. Chcem sa im úprimne poďakovať. A v neposlednom rade našim rodinám, ktoré zdieľajú náš hasičský život.“
EŠTE PÁR FAKTOV
Misia v Grécku bola najväčšia pomoc, akú Hasičský a záchranný zbor historicky doteraz poskytol.
Hasiči bojovali s ničivými požiarmi na gréckom ostrove Evia pri obci Avgaria týždeň. V mieste nasadenia dostali požiar úspešne pod kontrolu, zvládli udržať ochrannú líniu a ochránili strategické objekty a cestnú komunikáciu.
Veľkou pridanou hodnotou slovenskej pomoci bol fakt, že vyslaný modul bol plne sebestačný bez potreby ďalšieho zaťaženia postihnutej krajiny. Jeho súčasťou bola najmodernejšia hasičská technika vrátane logistického zázemia.
Obetavosť a profesionalitu hasičov ocenili miestni obyvatelia aj celé Slovensko.
