Legionári z pamätníka

Ondrej Urban / Po viac ako šiestich desaťročiach sa na svoje miesto vráti monument, ktorý bol dominantou Hlavného námestia a jedným zo symbolov Serede. Pôvodný pomník československým legionárom a vojakom v Seredi dala postaviť Slovenská Liga na Slovensku. V priebehu rokov 1958 – 1959 bol pred otvorením nového mosta cez Váh odstránený ako politicky nežiaduci. Vládnuca komunistická strana sa hlásila k odkazu Maďarskej a Slovenskej republiky rád ako súčasti medzinárodného komunistického hnutia a pomník legionárov pripomínal ich porážku. Socha legionára bola potom podľa spomienok pamätníka plukovníka v. v. Ing. Ladislava Kováčika odložená v starých kasárňach v priestore medzi bazénom a plotom kasární. Definitívne zmizla v roku 1968 alebo 1969, kedy ju podľa svedkov mali zakopať do jamy niekde pri Váhu. Po roku 1989 vynaložil veľa úsilia v snahe nájsť sochu poslanec mestského zastupiteľstva v Seredi Dušan Irsák, v máji 2006 inicioval vedúci mestského múzea Július Matis v spolupráci s Československou obcou legionárskou, Občianskym združenia Vodný Hrad a Mestom Sereď verejnú zbierku na obnovenie pomníka, ktorá mala pokryť náklady na nájdenie a vztýčenie sochy. Všetky pokusy o jej nájdenie, dokonca aj pomocou geofyzikálneho radaru, však boli márne. Preto bude na zhotovený nový podstavec, aj vďaka úsiliu projektového manažéra Ing. Branislava Bíra z Mestského úradu Sereď, onedlho umiestnená jeho kópia, aby nám pripomínala takmer zabudnutú časť histórie.

1. svetová vojna priniesla veľa utrpenia, ale porážka Rakúska – Uhorska umožnila vznik Československej republiky, ktorá nás ako národ zachránila pred zánikom v dôsledku maďarizácie. V Prahe bola vyhlásená 28. októbra 1918, 30. októbra 1918 sa k spolužitiu s českým národom v československom štáte prihlásili Deklaráciou slovenského národa aj slovenskí predstavitelia. Slovenskom však zmietali nepokoje, dochádzalo k rabovaniu. Vojenské jednotky na Slovensku zostali väčšinou verné maďarskej vláde v Budapešti, a tak museli mnohí Česi a Slováci, vracajúci sa z frontu domov, znova bojovať a zomierať, tentokrát za Československo. Dobrovoľníci z radov vojakov a členov Sokola obsadili v novembri a decembri 1918 časť západného Slovenska vrátane Serede, ale až na konci decembra, po príchode Československých légií z Talianska, získala československá vláda v Prahe skutočne bojaschopné vojská. 1. československý národný armádny zbor pod velením talianskeho generála Piccioneho obsadil do 20. januára 1919 stanovenú demarkačnú líniu, pričom západné Slovensko obsadila 7. divízia. K Seredi sa najviac viaže 34. peší pluk, od roku 1923 s čestným názvom pluk Strelca Jana Čapka. Jeho 9. rota sa 10. januára 1919 premiestnila z Galanty do Serede a odzbrojila dve stotiny Uhersko-hradišťského práporu, v ktorých došlo k podnecovaniu k vzbure. V apríli 1919 zaujal celý pluk priestor Sládkovičovo – Galanta – Križovany nad Dudváhom, pričom veliteľstvo pluku sídlilo v Seredi až do začiatku maďarskej ofenzívy v máji 1919. V polovici februára 1920 sa 34. pluk vrátil na Slovensko a opäť zaujal priestor v okolí Serede, kde zostal až do polovice júla 1920. Kľúčovú úlohu zohrali talianske légie, posilnené československými légiami z Francúzska, aj v bojoch proti Červenej armáde komunistickej Maďarskej republiky rád, ktorá začala 20. mája 1919 mohutnú ofenzívu s cieľom obnoviť hranice Uhorska pred 1. svetovou vojnou. Po počiatočnom ústupe sa vrhli pod velením francúzskeho generála Maurica Pellého do protiofenzívy a po podpise prímeria 24. júna 1919 opustili maďarské vojská Slovensko. Boje na území Slovenska od 2. novembra 1918 do 14. augusta 1919 si vyžiadali životy 1018 príslušníkov československej armády (52 dôstojníkov, 966 vojakov a poddôstojníkov), ďalších 2830 bolo zranených a 1412 stratilo bojaschopnosť v dôsledku vážnej choroby. 1 960 dôstojníkov a vojakov zostalo nezvestných a neskôr boli vedení ako padlí. Celkové straty československej armády počas bojov na Slovensku tak dosiahli až 12%. 34. strelecký pluk za 15 mesiacov bojového nasadenia v Taliansku a na Slovensku utrpel straty 68 padlých a 146 zranených.

Pomníky československým legionárom a vojakom, ktorí padli v bojoch na Slovensku sa začali ako prejav vďaky a piety po roku 1920 stavať vo viacerých slovenských mestách. Už v septembri 1922 bol odhalený pomník v Nových Zámkoch a v októbri 1922 v Senci. V marci 1928 vznikol pod vedením župana Metoda Bellu Výbor pre postavenie pomníka padlým slovenským legionárom v Bratislave. Členom dozorného výboru bol aj agilný legionár československých légií vo Francúzsku Jozef Šebeňa, ktorý pôsobil v Seredi. O postavenie pomníka v Seredi sa zaslúžil najmä zakladajúci člen a od roku 1922 aj podpredseda Slovenskej ligy na Slovensku, poslanec Dr. Ferdinand Juriga. Od roku 1924 do 1929 pôsobil aj ako farár v Dolnej Strede. 2. októbra 1927 na manifestačnom verejnom zhromaždení v Seredi navrhol, aby bol v Seredi postavený pomník. Sám ako prvý venoval na jeho výstavbu 500 korún. 1. januára 1928 sa k nemu pridala jednota Združenia slovenských legionárov v Seredi, ktorej predsedal Jozef Šebeňa a po ňom od roku 1928 príslušník légií v Rusku Jozef Beno. Pomník mal byť pôvodne odhalený 23. septembra 1928, ale nakoniec sa jeho slávnostné odhalenie pred Obecným domom v Seredi uskutočnilo 30. júna 1929. Jeho autormi boli akademickí sochári Jozef Pospíšil zo Siladíc a Vojtech Ihriský z Krásna nad Kysucou a zobrazoval legionára v rovnošate talianskych légií s charakteristickým klobúkom, zástavou a puškou. Na podstavci boli vytesané nápisy: „Padlým hrdinom pri ochrane Slovenska“ a „Nazpäť cesta nemožná, napred sa ísť musí”, ktoré budú uvedený aj na replike pomníka. Na jeho podstavci sú tiež vyryté mená legionárov, ktorí padli v bojoch proti maďarským vojskám nielen v Seredi, ale aj na iných miestach, alebo boli nezvestní a tesne po vojne považovaní za mŕtvych. Výskumom sa podarilo zosumarizovať ich životné príbehy:

Jan ALLERT sa narodil 24.3.1881 v Gajaroch pri Malackách, pracoval ako pekár, narukoval k zásobovaciemu oddielu 72. pešieho pluku v Bratislave. Do zajatia sa dostal 19.8.1917 pri San Marco v provincii Udine v Taliansku. Do Československých légií v Taliansku sa prihlásil v Sulmone a 11.7.1918 bol zaradený do 35. streleckého pluku, od 26.9.1918 bol prevelený k 31. streleckému pluku. 10.8.1919 bol demobilizovaný a 16.2.1935 zomrel v Kiripolci (dnes Kostolište pri Malackách) na tuberkulózu.

Antonín BÁREK sa narodil 11.2.1898 v obci Černoves v okrese Roudnice nad Labem v Čechách, býval v obci Dobřín, pracoval ako pokrývač. Narukoval do 9. zemebraneckého pešieho pluku. 14.5.1918 vo Val Francela prebehol na taliansku stranu. Do Československých légií v Taliansku sa prihlásil 20.6.1918 a zaradili ho do 5. roty 31. streleckého pluku. Padol 15.6.1919 v obci Csuz (dnes Dvorník v okrese Nové Zámky) ako príslušník 39. streleckého pluku. Pochovaný bol v obci Fűr (dnes Rúbaň), (Vachek, Josef – Pamätník pomníka padlých v bojoch o Nové Zámky na Slovensku v roku 1919, Nové Zámky, 1922).

Viktor CINKL sa narodil 1.1.1899 vo Veselí nad Moravou v okrese Uherské Hradište, pracoval ako pekár. Jeden a pol roka slúžil v Rakúsko-uhorskej armáde v 14. zemebraneckom pešom pluku. Zajatý bol 20.6.1918 na Montello pri Benátkach ako príslušník 100. pešieho pluku. O prijatie do Československých légií v Taliansku požiadal 31.8.1918 v Sulmone a 16.10.1918 bol zaradený do 6. roty 35. streleckého pluku. 20.5.1919 sa utopil v rieke Slaná počas ústupových bojov pri Miškolci v Maďarsku. (Kronika pěšího pluku 35 “Foligno“ , 1920).

Václav FOJT sa narodil 8.7.1897 v obci Radonice v okrese Karlín neďaleko Prahy. V civile pracoval ako pekár. V rakúsko-uhorskej armáde odslúžil 32 mesiacov v 8. zemebraneckom pešom pluku a dosiahol hodnosť slobodníka. 22.11.1917 bol na Monte Meletta neďaleko Trento zajatý. 24.4.1918 bol zaradený do 3. roty 32. streleckého pluku Československých légií v Taliansku. 20.5.1919 zahynul po strelnom poranení hlavy v osade Görömböly pri Miškolci.

Julius GAISLER sa narodil 10.8.1893 v obci Žlutava v okrese Uherské Hradiště, pred 1. svetovou vojnou býval v obci Žlutava Napajedla a pracoval ako kníhviazač. Prezenčnú vojenskú službu vykonával v 3. pešom pluku. Počas vojny bol trikrát zranený (bol napríklad uvedený v Správach o zranených a nemocných z 5.2.1915 ako hospitalizovaný v nemocnici v Brne po strelnom poranení ruky). 19.8.1917 bol pri obci Selo v dnešnom Slovinsku zajatý a 19.2.1918 si podal v Padule prihlášku do Československých légií v Taliansku. 17.4.1918 bol zaradený do 5. roty 34. streleckého pluku. 3.6.1919 zostal počas bojov na južnom Slovensku nezvestný. 15.4.1920 však bol oficiálne demobilizovaný v náhradnom prápore 34. streleckého pluku v Opave. V roku 1923 mu bol priznaný charakter legionára a započítali mu službu v Československých légiách od 19. 2. 1918 do konca decembra 1919.

Stanislav HAVEL sa narodil 3.11.1897 v obci Metly v okrese Blatná neďaleko Plzne, býval v obci Prosečnice Metly a pracoval ako kamenár. V čase zajatia 19.8.1917 pri Bodreži v dnešnom Slovinsku bol príslušníkom cisárskeho 28. pešieho pluku. Prihlášku do Československých légií v Taliansku si podal v Padule 3.3.1918 a 15.4.1918 bol zaradený do 6. roty 34. streleckého pluku. 19.5.1919 zahynul v boji a bol pochovaný v obci Dejtár v bývalom okrese Modrý Kameň pri Veľkom Krtíši.

Josef HRDINA sa narodil 29.8.1897. Pracoval ako robotník. 3.11.1917 bol zajatý v Tridente (Trento v Taliansku) a 8.2.1918 bol zaradený do vozatajského práporu 34. streleckého pluku Československých légií v Taliansku. Padol v bojoch pri Nových Zámkoch (Almanach pěšího pluku 34 „Střelce Jana Čapka“, vydaný k oslavám desítiletého výročí založení pluku: 1918-1928, Hranice na Morave, 1928).

František KOHOUT narodený v roku 1896 v obci Plánice v okrese Klatovy v Čechách, do oslobodzovania Slovenska sa zapojil ako príslušník pešieho pluku 28 a zahynul 20. 5. 1919 pri Piešťanoch, kde bol aj pochovaný (zdroj Krasko, Ján – Obete pri obrane Slovenska 1919 pamätník padlých pri boľševickom vpáde, Bratislava: Slovenská Liga, 1929). Portál http://legie100.com/krev-legionare však uvádza aj iného Františka Kohouta, ktorý sa narodil 5.7.1896 v obci Lnáře v okrese Blatná. Býval v obci Zavěšín v okrese Blatná, pracoval ako mlynár. V čase zajatia 2.11.1916 pri Sakapany Gorice bol príslušníkom 11. pešieho pluku. Do Československých légií v Taliansku sa prihlásil v Sulmone a 29.11.1918 bol zaradený do 31. streleckého pluku. Zahynul 20.6.1920, keď bol zo zálohy zastrelený počas strážnej služby.

Albert KRÁSL sa narodil 22.2.1891 v obci Žirovnice v okrese Kamenice nad Lipou. Pracoval ako sústružník. V Rakúsko-uhorskej armáde slúžil v 28. pešom pluku a 19.8.1917 sa dostal do zajatia pri Canale v Taliansku. 24.4.1918 bol zaradený do 34. streleckého pluku Československých légií v Taliansku. 26.2.1919 utrpel v boji ťažké zranenie a ešte toho dňa zomrel. Pochovali ho v obci Kovár (dnes Koláre pri Veľkom Krtíši).

Josef KRČMÁŘ sa narodil 10.2.1897 v obci Příluky v okrese Valašské Meziříčí, kde vyrástol a pracoval ako roľník. V roku 1916 narukoval do 3. pešieho pluku. 15.6.1918 padol do zajatia pri Fosselte. 12.7.1918 bol zaradený do 31. streleckého pluku Československých légií v Taliansku. Od 20.5.1919 bol vedený ako nezvestný v boji pri Dolnej Solči (Alsózsolca) pri Miškolci. (Stručné dějiny pěšího pluku 31 „Arco“, Jihlava: Vojenské zátiší pěšího pluku 31 Arco, 1934)

Alois KRÉDL sa narodil 28.5.1898 v obci Rozsochatec v okrese Chotěboř. Živil sa ako klampiar. 11.10.1916 bol ako príslušník 11. pešieho pluku zajatý pri Doberdo del Lago. 8.9.1917 v Padule sa prihlásil do Československých légií v Taliansku a 19.4.1918 bol zaradený do 34. streleckého pluku. Od 2.6.1919 bol vedený ako nezvestný.

Jan MÁLEK sa narodil 16.11.1892 v obci Hoděšovice v okrese Pardubice. Od 31.8.1918 bol príslušníkom 35. streleckého pluku Československých légií v Taliansku. 23.5.1919 padol v boji o Nové Zámky.

Anton MATALA sa narodil v roku 1893 v obci Jarošov v okrese Svitavy v Pardubickom kraji, do bojov na Slovensku sa pravdepodobne zapojil ako príslušník Vysoko-mýtskej asistenčnej stotiny streleckého pluku 30 z Vysokého Mýta pod velením nadporučíka Josefa Ejema, padol 14.12.1918 v Seredi.

Juraj MICHY sa narodil 16.9.1892 v Revišnom v okrese Dolný Kubín, vysťahoval sa do New York Livingstone v Spojených štátov amerických, kde sa živil ako robotník. 5.10.1918 bol zaradený do 2. roty 23. streleckého pluku Československých légií vo Francúzsku. 15.6.1919 padol v boji o kótu 619 pri Červenici v okrese Prešov, kde ho aj pochovali (Československý legionář č. 29 z 21.7.1922).

Antonín MIKULA sa narodil 14.2.1896 v Kerharticiach v okrese Lanškroun. Živil sa ako obchodný pomocník. V Rakúsko – uhorskej armáde slúžil v 98. pešom pluku. 23.5.1917 bol zajatý pri obci Hudi Log v dnešnom Slovinsku. 8.10.1917 si v Padule podal prihlášku do Československých légií v Taliansku. 26.4.1918 bol zaradený do 34. streleckého pluku, v ktorom dosiahol hodnosť čatár. 24.4.1919 padol v bojoch o Nové Zámky. (Szomolányi, Anton – Prevrat na južnom Slovensku 1918-1919, Bratislava, 1931)

Josef PITHART sa narodil 6.2.1881 v Chrudime v okrese Pardubice. Býval v obci Živanice a živil sa ako peciar. Od roku slúžil v Rakúsko – uhorskej armáde v 98. pešom pluku a dosiahol hodnosť slobodníka. V roku 1914 utrpel strelné poranenie ľavej ruky a liečil sa v Záložnej nemocnici č. 1 v Královských Vinohradoch (Správy o zranených a nemocných č. 137 z 10.12.1914). Po návrate na front sa dostal 1.8.1915 pri Doberdo do zajatia (1.8.1916 bol uvedený Zozname strát č. 447 ako vojnový zajatec v Taliansku). 29.11.1918 bol zaradený do 34. streleckého pluku Československých légií v Taliansku. Od 16.6.1919 bol nezvestný. 1. svetovú vojnu však nakoniec prežil a zomrel 28.8.1953 v Poděbradoch.

Jan POSPÍŠIL sa narodil 12.2.1899 v Podiviciach v okrese Vyškov, kde aj žil a pracoval ako roľník. Prezenčnú vojenskú službu v Rakúsko-uhorskej armáde vykonal v 8. streleckom pluku. 15.7.1918 padol ako vojak 3. pešieho pluku v bojoch pri rieke Piava do zajatia. Do Československých légií v Taliansku sa prihlásil v Avezzano a 29.11.1918 sa stal príslušníkom 34. streleckého pluku. 16.6.1919 zostal v bojoch na južnom Slovensku nezvestný.

Antonín PRAUS sa narodil 15.5.1896 v obci Kameničná v okrese Žamberk, pracoval ako roľník. V Rakúsko-uhorskej armáde slúžil v 98. pešom pluku. 1.8.1915 bol pri Doberdo zajatý. 16.1.1917 si podal v Padule prihlášku do Československých légií v Taliansku. 22.4.1918 bol zaradený do 31. streleckého pluku. 31.5.1919 padol v boji pri obci Gesztely neďaleko Miškolca.

Jaroslav PRSKAVEC sa narodil 1.8.1894 v obci Branžež v okrese Mnichovo Hradiště, kde žil a pracoval ako roľník. V Rakúsko-uhorskej armáde slúžil v 74. pešom pluku. 16.11.1917 sa dostal v bojoch pri rieke Piava do zajatia. 26.4.1918 si podal v Padule prihlášku do Československých légií v Taliansku a 27.4.1918 bol zaradený do 33. streleckého pluku. 31.12.1919 bol demobilizovaný. Stal sa príslušníkom finančnej stráže a počas služby bol zavraždený.

Pavel REELA sa narodil 4.4.1897 v obci Veľký Lom v okrese Modrý Kameň. V talianskom zajatí vstúpil najprv do Československej domobrany a bol zaradený do 48. práporu domobrany. Po návrate do vlasti vstúpil do Československých légií a v 32. streleckom pluku dosiahol hodnosť desiatnika. 6.9.1919 zomrel na následky poranení pri výbuchu ručnej bomby.

Jan SKÁLA sa narodil 4.12.1884 vo Viedni. Žil v Písku v Čechách a pracoval ako kreslič. V Rakúsko-uhorskej armáde slúžil v 32. domobraneckom pešom pluku a dosiahol hodnosť desiatnika. Zajatý bol 24.8.1917 pri Monte Cuco. 12.3.1918 si podal v Padule prihlášku do Československých légií v Taliansku a 24.4.1918 bol zaradený do 31. streleckého pluku, v ktorom dosiahol hodnosť čatára. 23.5.1919 zahynul v bojoch pri Miškolci.

Jiří STOJAN sa narodil 22.4.1886 v obci Luky v okrese Uherské Hradiště, kde sa živil ako roľník. V Rakúsko-uhorskej armáde slúžil v 25. pešom pluku. 16.6.1918 sa dostal v bojoch pri rieke Piava do zajatia. V Rovigo Avezzano si podal prihlášku do Československých légií v Taliansku a 29.11.1918 sa stal príslušníkom 34. streleckého pluku. 30.8.1919 zostal nezvestný v bojoch na Slovensku.

Jan SURALA sa narodil 6.5.1889 v obci Velké Karlovice v okrese Vsetín. kde sa živil ako roľník. V Rakúsko-uhorskej armáde slúžil v sanitnej čate 25. pešieho pluku domobrany. 23. marca 1917 odišiel z posádkového mesta Heinzenberg na taliansky front a 23.8.1917 bol pri Monte Santo v Slovinsku zajatý. V Avezzano si podal prihlášku do Československých légií v Taliansku a 29.11.1918 sa stal príslušníkom 34. streleckého pluku, s ktorým sa zúčastnil bojov na južnom Slovensku a od 3.6.1919 bol nezvestný. Vojnu však nakoniec prežil a zomrel v roku 1974 v Kostelci pri Holešove. (Jan Surala – Vzpomínky – Jak jsem prožil 1. světovou válku, https://www.velkavalka.info/osudy/Surala_Jan.pdf).

Jaroslav TICHÝ sa narodil v roku 1899 v Žideniciach v okrese Brno. Karol Anton Medvecký vo svojej knihe Slovenský prevrat, vydanej v Bratislave vydavateľstvom Komenský v roku 1931, spomína, že zahynul pri oslobodzovaní Serede v decembri 1918, zrejme ako príslušník Hanáckej stotiny Moravského pluku. Ján Krasko v knihe Obete pri obrane Slovenska 1919: pamätník padlých pri boľševickom vpáde, vydanej Slovenskou ligou v Bratislave v roku 1929, uvádza, že zomrel v Seredi 26. 12. 1919 a bol príslušníkom Slováckeho pluku.

Jan VERNARSKÝ, narodený 1.5.1897, býval v obci Polanka v okrese Rimavská Sobota. V Rakúsko-uhorskej armáde slúžil v 29. prápore horských strelcov. 28.11.1918 bol zaradený do 7. zákopníckej roty Československých légií v Taliansku a dosiahol hodnosť slobodník. 3.6.1919 utrpel v Leopoldove poranenie, ktorému podľahol.

Karel VICH sa narodil 16.9.1887 v obci Lázně Bělohrad v okrese Nová Paka v severných Čechách, pracoval ako predavač drogérie. V roku 1915 nastúpil do služby v Rakúsko-uhorskej armáde a 28.6.1916 padol pri Monte Falcone do zajatia. 2.3.1918 si podal v Padule prihlášku do Československých légií v Taliansku a 12.4.1918 sa stal príslušníkom 39. streleckého pluku. 17.6.1919 zostal nezvestný v bojoch na Slovensku.

František WINTERNITZ sa narodil 15.2.1896 v obci Karlštejn v okrese Hořovice. V civilnom živote pracoval ako hospodár v obci Poučník. V Rakúsko-uhorskej armáde slúžil v 88. pešom pluku a dosiahol hodnosť čatára. Do zajatia sa dostal 4.5.1916 pri hore Rombon v Slovinsku. 11.5.1917 si podal v Padule prihlášku do Československých légií v Taliansku a 30.5.1918 bol zaradený do 33. streleckého pluku. 14.4.1919 bol povýšený hodnosti podporučíka a vymenovaný za veliteľa čaty v 5. rote 39. streleckého pluku, ktorá bola dislokovaná v Nových Zámkoch. 13.6.1919 zahynul v boji v obci Csúz (dnes Dubník) pri Nových Zámkoch, pochovaný bol na Židovskom cintoríne v Prahe – Strašniciach. (František Bednařík – František Winternitz český žid – italský legionář, Kruh čs. legionářů židovského původu, Praha, 1934).

František ZACH narodený v roku 1893 v Brne slúžil v Rakúsko-uhorskej armáde ako príslušník 8. pešieho pluku. 29.11.1918 vstúpil do Československých légií v Taliansku ako príslušník 39. streleckého pluku a dosiahol hodnosť čatára. Od 31.5.1919 bol vedený ako nezvestný.

František ZÁMORSKÝ sa narodil 22.5.1894 v obci Mysločovice v okrese Holešov. V civilnom živote bol roľník. Bojoval na talianskom fronte a 4.9.1917 bol pri St. Gabriele zajatý. Prihlášku do Československých légií v Taliansku si podal v Padule a 24.5.1918 bol zaradený do 33. streleckého pluku. 13.3.1919 zahynul v Senci, keď ho pri čistení zbrane nešťastnou náhodou zastrelil spolubojovník.

Zdroje:
Jiří Junek – Vysokomýtský 30. pěší pluk v bojích o Slovensko v letech 1918 – 1919, Okresní muzeum ve Vysokém Mýtě, 2002
Kapitán Řehoř Zapletal – Druhý čs. pěší pluk dobrovolnický, jeho organizace a činnost v rámci celkového přehledu vývoje naší armády v době obsazování Slovenska, 1928
Zdeněk Ježek – Účast dobrovolníků v bojích o Slovensko a Těšínsko v letech 1819-1919 Legiografie, 1937
Karel Trenkler – Válečné děje býv. pěšího pluku 21 čáslavského 1914-1919, Praha, 1936
Jaroslav Ryšavý – Kronika I. pluku stráže svobody, Praha – Karlín, 1938
Jaroslav Ryšavý – Kronika II. pluku stráže svobody České Budějovice, Praha – Karlín, 1947
Lukáš Kurka – Boje o Slovensko 1918-1919 ve vojenských kronikách, bakalářská práce, Univerzita Pardubice, 2009
Karol A. Medvecký – Slovenský prevrat, Sväzok III a IV, Bratislava, 1931
Jozef Hanák – Obsadenie Bratislavy 1918 – 1920, Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2004
Štábní kapitán jezd. Štěpán Horský – Obsazování Slovenska čs. vojskem od listopadu 1918 do 20. března 1919, Vojenské rozhledy č. 12, prosinec 1934
Szomolányi A. – Z bojov o južné Slovensko (spomienky účastníkov), Nové Zámky, 1934
Pogorielov A. , Zimák J. – Vpád maďarských boľševikov na Slovensko v roku 1919 (Pamätný spis domáceho odboja), Slovenský chýrnik, Bratislava, 1936
Železnobrodská setnina na Slovensku, Zpravodaj léto 2012, www.zeleznybrod.cz
Stručné dějiny pěšího pluku 31 „Arco“, Jihlava: Vojenské zátiší pěšího pluku 31 Arco, 1934
Václav Fryček – Pluk Doss-Alto, Knihovna památníku odboje svazek 45, 1926
Kapitán Jaroslav Němeček – Almanach pěšího pluku 34 „střelce Jana Čapka“ 1918-1928, vydaný k oslavám desítiletého výročí založení pluku, Hranice, 1928
Kronika pěšího pluku 35 “Foligno“ , 1920
Vojtěch Hanzal – Výzvědčíci v Italii a na Slovensku, Praha, 1928
Major delostřelectva Karel Kavena – Dějiny delostřeleckého pluku 1 Jana Žižky z Trocnova v ruské revoluci a ve vlasti, Praha, 1937
Třicátníci – sborník prací k desátému výročí boju pěšího pluku 30 Aloise Jiráska, Vysoké Mýto, 1929
Jaroslav Ryšavý – Zbroj v každé paži!, Věstník pluků Stráže svobody sokolských praporů, Ročník 1, č. 2 – 3, 7.4.1936
Pavel J. Kuthan – V těžkých dobách, Boje na Slovensku 1918 – 1919, Corona, Praha, 2010
Karel Pichlík – Českoslovenstí legionáři 1914-1920, Mladá fronta, Praha, 1996
Redakcia Slovenského denníka – Slovenský rozchod s Maďarmi roku 1918, Bratislava, 1929
Ján Krasko – Obete pri obrane Slovenska 1919: pamätník padlých pri boľševickom vpáde, Slovenská liga v Bratislave, 1929
Vachek, Josef – Pamätník pomníka padlých v bojoch o Nové Zámky na Slovensku v roku 1919, Nové Zámky, 1922
Jan Surala – Vzpomínky – Jak jsem prožil 1. světovou válku, https://www.velkavalka.info/osudy/Surala_Jan.pdf
František Bednařík – František Winternitz český žid – italský legionář, Kruh čs. legionářů židovského původu, Praha, 1934
http://legie100.com/krev-legionare