B. Gröhling: Čakajú nás najväčšie reformné zmeny v školstve

MŠVVŠ SR |MM|  Ministerstvo školstva v týchto týždňoch prináša kľúčové reformy, ktoré skokovo posunú školstvo do 21. storočia. Základom zmien v školstve sú tri hlavné zákony, ktoré aktuálne schválila Národná rada SR. Vďaka novelám zákonov bude možné zmeniť obsah vzdelávania, výrazne digitalizovať školstvo, podporiť inkluzívne vzdelávanie či skvalitniť vzdelávanie učiteľov.

Novely zákonov predstavujú kostru pre reformy v školstve. „Čakajú nás najväčšie reformné mesiace v školstve. Po prvýkrát to ale nebudú iba ciele na papieri. Budeme ich zavádzať do praxe cez zmeny v učive, na ktorých už teraz robí cez 300 pedagógov a odborníkov, cez kvalitnejšie vzdelávanie učiteľov alebo cez investície a reformné plány z Plánu obnovy. Mnohé viditeľné úpravy už aj zavádzame, ďalšie postupne budeme. Na všetky tieto reformy máme vyčlenené aj financie, vďaka ktorým neostanú len na papieri“ uviedol šéf rezortu školstva Branislav Gröhling.

Hlavným cieľom reformy obsahu vzdelávania je, aby všetko, čo sa deti v školách naučia, vedeli využívať v praxi. To je dlhodobo oprávnená požiadavka rodičov, aj odborníkov. Učivo sa prispôsobí dnešnej dobe a odstráni sa prílišné memorovanie poučiek. Pozornosť sa presunie na rozvoj schopností, kritického myslenia, digitálnej, environmentálnej či finančnej gramotnosti u žiakov. „Nechceme, aby zmyslom vyučovania v škole bolo len odškrtávanie prebratého učiva v evidencii, ale to, aby ho žiak pochopil a vedel použiť v živote,“ dopĺňa Gröhling.

Ďalšou oblasťou, na ktorú sa rezort sústredí, je aj kvalitné vzdelávanie učiteľov. „Kvalitné vzdelávanie učiteľov veľmi často robili mimovládne organizácie spolu s učiteľmi z praxe, preto v zákone umožňujeme vzdelávanie aj pre neštátnych poskytovateľov“ dodáva minister. Učitelia zároveň dostanú možnosť získať dotácie na vzdelávanie. Aktuálne rezort takto prepláca doplňujúce pedagogické štúdium a rozširujúce štúdium. Okrem toho postupne vzniká na Slovensku 40 regionálnych centier, v ktorých nebudú učiteľov vzdelávať úradníci, ale skúsení učitelia z praxe.

Ďalšie zmeny nastanú v oblasti podpory inovácií a modernizácie výučby. Na jednom mieste budú zhromaždené nové spôsoby vzdelávania, osvedčené metódy a prístupy k modernej výučbe v podobe „katalógu inovácií.“ Školy budú môcť tieto prístupy automaticky zaviesť do svojej výučby bez ďalšieho schvaľovania.

Minister tiež zdôrazňuje potrebu digitálnej gramotnosti. „Dnes je digitálna gramotnosť a schopnosť orientovať sa v informáciách na internete nevyhnutnosťou a preto ju musíme podporiť aj na školách,“ uviedol. V zákonoch vznikla nová pozícia školského digitálneho koordinátora, ktorý má na starosti vzdelávanie učiteľov aj žiakov vo využívaní digitálnych technológií a v ich zavádzaní do výučby. Už teraz sa na školách táto pozícia pilotne zavádza a záujem o ňu prejavilo 414 škôl. Na tieto zmeny naväzujú tiež investície do digitálizácie z Plánu obnovy, eurofondov či REACT EU.

Zmeny sa dotknú aj systémovej podpory žiakov so znevýhodnením – od fyzického, mentálneho až po diagnózy ako autizmus, Aspergerov syndróm či ADHD. Zákony definujú pojem inkluzívne vzdelávanie, teda vzdelávanie žiakov s rôznorodými potrebami a zohľadnenie ich potrieb. Vďaka reforme poradenského systému budú mať žiaci dostupnejšiu starostlivosť a odborné poradenstvo.

V zákonoch sa tiež znižuje byrokracia pre školy, zjednodušuje sa pedagogická dokumentácia a zavádza sa maximálny počet detí v školskom klube detí na 26. Zákonné zmeny uľahčujú vstup odborníkov z praxe do škôl či zjednodušujú spoluprácu škôl s firmami.

„Viem, že reformné zmeny sú ťažké. Ale na druhú stranu prinášame to, čo všetci dlhodobo žiadali – moderné vzdelávanie 21. storočia, ktoré je podporené inovatívnymi učebnými metódami a na konci ktorého sú žiaci dobre pripravení na život,“ uzavrel minister Gröhling.