Kedysi, ešte počas prvej vlny pandémie koronavírusu, keď som v depresii priam hltala online koncerty, mala som možnosť sledovať aj jeden z jazzového klubu ZWE vo Viedni. V jazzovom kvartete, ktoré tam vtedy vystupovalo, hrali okrem iných Ray Aichinger a Štefan „Pišta“ Bartuš. Keďže to bola veľmi pôsobivá rôznofarebná hudba, koncert som si naozaj užila. Ale naživo by to bolo oveľa lepšie.
Teraz tu máme tretiu vlnu, pandemická situácia sa nevyvíja priaznivo, ale živé koncerty ešte stopku nedostali. Našťastie. A tak som v piatok 29. októbra 2021 pricestovala vlakom do Piešťan, kde sa mal v hudobnom klube La Musica konať koncert Aichinger / Double Bartuš / Kleibl Quartetu.
Nuž, človek mieni, život mení. V zostave hudobníkov nastala zmena a vystúpil Aichinger / Šrámek / Štubniak / Kleibl Quartet v zostave: Ray Aichinger (AT) – tenorový saxofón, spev, Ľuboš Šrámek (SK) – klavír, Matej Štubniak (SK) – kontrabas a Martin Kleibl (CZ) – bicie.
Pri zvukovej skúške ma Ray Aichinger prekvapil, keď aj zaspieval. Nepochybovala som, že to bude príjemné oživenie koncertu.
Koncert sa začal o 20.00 hod. Hudobníkov uviedol piešťanský jazzový gitarista Ondrej Botek, ktorý zaželal všetkým prítomným pekný večer.
Už v prvej skladbe Fried Bananas znelo krásne melodické saxofónové sólo a sólo klavíra obsahovalo napriek svojej jemnosti mocnú energiu. Sólo na kontrabase malo švih a to isté platilo i pre hru bicích. Potom nasledovala kompozícia Raya Aichingera Stream z jeho najnovšieho CD Body & Soul. Bola plná nástojčivosti, sily i zadumanosti. Klavírne sólo Ľuboša Šrámeka naozaj evokovalo poskakujúci prúd rieky. Matej Štubniak tiež temperamentne sóloval. Skladba Sir John pôsobila na mňa veselo a ukrývala protiklad: rozlietané saxofónové sólo a upokojujúce sólo kontrabasu. Rázne bicie Martina Kleibla jej dodávali drajv. Balada Body & Soul sa začala zádumčivými tónmi klavíra, potom sa pridal saxofón v rovnakom duchu. Neskôr však došlo i na expresívnejšiu, odviazanejšiu hudbu. Skladbu zakončil Ray Aichinger – jeho hranie znelo zamyslene, no nie depresívne. Poslednou skladbou pred prestávkou bola kompozícia Raya Aichingera Bili Potok, ktorá je tiež na jeho najnovšom CD. Ako saxofonista vysvetlil, Bili Potok je prvé chorvátske eko biele víno. Skladba vznikla tiež v Chorvátsku. Melódia hraná na saxofóne bola roztancovaná, Ľubošovi Šrámekovi tancovali prsty po klávesoch a rytmika hudbu hnala dopredu a korenila. Nechýbalo rázne sólo bicích. Koniec bol priam slávnostný.
Koncert sa odohrával v komornej atmosfére, čo zrejme spôsobila pandémia a protipandemické opatrenia. Neprišlo síce veľa poslucháčov, ale tí, ktorí tam boli, sa tešili z hudby a výkonom hudobníkov vďačne tlieskali.
Ray Aichinger počas koncertu viackrát predstavil kapelu, vyjadril vďaku Ondrejovi Botekovi, že mu umožnil vystúpiť v Piešťanoch, a poďakoval obecenstvu, že prišlo aj v ťažkých časoch.
Žiaľ, po prestávke som musela z koncertu odísť, pretože som musela stihnúť posledný autobus. Na cestu mi znela rezká a lahodná hudba.
Pevne dúfam, že niekedy budem mať možnosť vypočuť si Raya Aichingera aj s Bartušovcami naživo. Možno zase v Piešťanoch…
Ružena Šípková
