Nové časy v konfrontácii

Ľubomír Veselický  /15 NOV 2021/   Od roku 1993 si 17. november  pripomíname ako deň boja za slobodu a demokraciu.  A aj keď si to uvedomuje málokto, dnešnú  realitu v konfrontácii s minulosťou +dokonale dokumentuje  budovabývalého hotela Hutník. Spomeňme si. Po svojom otvorení sa Hutník stal centrom spoločenského života Serede.  Svoje zlaté časy v ňom prežila napríklad skupina Ali Jazz Band.

Na silvestrovské a  Katarínske zábavy spomínajú už iba pamätníci. Prevádzkovateľom hotela boli  Reštaurácie a jedálne š. p.  Galanta. Obdobie po roku 1989 môžem dnes  pokojne označiť ako začiatok konca jeho existencie. Opakovane ponúkaná myšlienka, že všetko, čo bolo, bolo zlé a neekonomické, spôsobila celospoločenské zatmenie mozgov. Hromadne sme sa  stotožnili  s predstavou, že záchranou bude privatizácia.  Lebo vraj najhorší vlastník je štát. V skutočnosti však išlo o to, že vidina zisku z predaja jedál a nápojov, plynúca dovtedy do štátnej kasy,  bola dostatočne silným motívom pre získanie zabehnutých a fungujúcich objektov do osobného vlastníctva. Hutník bol teda sprivatizovaný.  Žiadna prevratná zmena ale nenastala. Nejaký čas fungoval, a potom ho vlastník predal.  Podľa  ľudovej  definície trhového hospodárstva : „Trhni čo môžeš !“ bolo zariadenie kuchyne rozpredané a hotel sa  z mapy ubytovacích zariadení  stratil. „Uspešní“ privatizéri  Hutníka ostanú pre ďalšie generácie milosrdne utajení . Citujem z materiálu RIZIKO KORUPCIE V PROCESE PRIVATIZÁCIE /Analýza vývoja privatizácie v Slovenskej republike s dôrazom na príčiny a súvislosti rizika korupcie v tomto procese./ , ktorý napísal Ivan Mikloš v máji 1995. str. č. 22.: „III.2.2.2.1. Priame predaje vo vláde J. Čarnogurského (apríl 1991 – jún 1992) Počas tejto vlády boli všetky potenciálne privatizovateľné podniky rozdelené do dvoch skupín, do prvej vlny a druhej vlny. Pre podniky zaradené do prvej vlny bol schválený termín na predkladanie základných privatizačných projektov do konca októbra 1991, termín na predkladanie konkurenčných privatizačných projektov do konca novembra 1991. Bola prijatá zásada, že ak neexistuje reálny potenciálny záujemca o privatizáciu štandardnými metódami, je žiaduce  pripraviť projekt na privatizáciu prostredníctvom kupónov. V prvej vlne bolo zaradených asi 700 štátnych podnikov (presné číslo neexistuje, pretože dochádzalo k preraďovaniu niektorých podnikov medzi vlnami, najmä z prvej vlny do vlny druhej). Verifikovanie počtu privatizovaných podnikov je niekedy problematické, aj preto, že počet výstupných jednotiek mohol byť a aj často bol vyšší ako počet vstupných jednotiek. Je to dané jednoducho tým, že jeden bývalý štátny podnik mohol byť v procese privatizácie rozdelený a privatizovaný po častiach. V období prvého polroka 1992 bolo vládou SR schválených 181 privatizačných projektov na priamy predaj. Existoval mechanizmus, ktorý túto metódu privatizácie premenil na istý zjednodušený systém verejnej súťaže. Princíp voľnosti vstupu do súťaže bol umožnený tým, že každý domáci i zahraničný subjekt mohol v určenom spoločnom a verejne známom termíne predložiť privatizačný projekt na priamy predaj (väčšinou pre seba, výnimočne aj pre inú právnickú, alebo fyzickú osobu).“

Preložím do zrozumiteľnej ľudskej reči. Vtedajší vládni predstavitelia požehnali svojimi rozhodnutiami chaos, ktorý umožnil získať bývalý štátny majetok hyenám, a tie sa  bez ohľadu na  možnosti získaného potenciálu, zamerali väčšinou na jeho vyžmýkanie, naplnenie si vlastného vrecka,a ponechanie trosiek sprivatizovaných  objektov osudu. Podobným príkladom je aj budova niekdajšej výrobne sušeného mlieka MILEXU na Bratislavskej ceste. Torzá budov libanonského vlastníka budú pomníkom privatizácie až kým nespadnú. No a o kempingu je už škoda hovoriť.

Vráťme sa ale do centra.

Po zateplení  fasády názov hotela HUTNÍK zmizol . Logicky, veď hotelom už dávno nebol. Na internete je označený M. Holding ubytovňa  a ako kontakt ponúka iba večne obsadené telefónne číslo 031 789 04 35.  Niektorí  Seredčania akoby s výčitkou (voči komu asi?)  smutne konštatujú, že v Seredi nemáme  hotel. Pýtam sa.  A načo by nám aj bol? Päť minút cesty autom je  v Dolnej Strede  Mlyn a penzión Romantik.  Jedenásť kilometrov od Serede   v Sládkovičove hotel Tevel,  penzión Grand a ubytovanie je aj na termálnom kúpalisku Vincov les. Zhruba  rovnako vzdialené sú v Galante hotel City a hotel Galanta a medzi Galantou a Váhovcami v Únovciach hotel  Kaskády.

Bývalý hotel Hutník je uzatvorená kapitola nášho mesta a skutočným hotelom  už nikdy nebude.  Jeho a strata ďalších spomenutých objektov je daňou  za nový  politicko-ekonomický status. Plakať za nimi je zbytočné. Historická skúsenosť by nás ale mala držať v strehu. Aby sa opäť nenaplnil Murphyho   výrok, že každá zmena znamená zhoršenie. Lebo v týchto prípadoch to zhoršenie bolo.

zdroj: seredskenovinky.sk