Stanovisko predsedníčky strany ZA ĽUDÍ a vicepremiérky, Veroniky Remišovej, k 17. novembru

17. november 1989— najväčším nepriateľom slobody je  dnes sloboda bez zodpovednosti

„Totalitná vláda komunistov, ktorá trvala viac ako 40 rokov, vytvorila systém inštitucionalizovaného strachu. Komunistický režim zničil životy desaťtisícom ľudí, ktorí sa previnili len tým, že odmietli byť prisluhovačmi režimu, alebo sa nevzdali svojej viery, demokratických hodnôt, alebo len pochádzali zo „zlej“ rodiny. Podľa záznamov z Ústavu pamäti národa na Slovensku bolo protiprávne odsúdených viac ako 70 000 ľudí. V celom Československu bolo popravených za  protištátne činy 250 ľudí, okolo 500 ľudí zahynulo na hraniciach pri úteku, do 600 ľudí zavraždili vyšetrovatelia Štátnej bezpečnosti pri výsluchoch, 8 000 väzňov režimu zahynulo v baniach, vo väzniciach a pracovných táboroch. 400 tisíc ľudí ušlo, alebo bolo vyhnaných z republiky. Tisícom rodín bol znemožnený prístup k vzdelaniu i spoločenskému uplatneniu.

Nežná revolúcia priniesla zásadné spoločenské zmeny, vďaka ktorým sa Slovensko po 40 rokoch komunistickej totality mohlo opäť zaradiť medzi slobodné, demokratické a prosperujúce štáty Európy. Zároveň Nežná revolúcia ukázala to najlepšie, čo v našej spoločnosti bolo –  spolupatričnosť, vytrvalosť, nezlomnú nádej, ochotu riskovať a prevziať zodpovednosť. V novembri ´89 sme dostali veľkú šancu. Nie všetko išlo ľahko, nie všetko sa podarilo tak, ako sme na námestiach snívali. Tak ako pri každom dejinnom zvrate sa aj na Slovensku urobilo veľa chýb. No keď sa obzrieme späť, musíme jednoznačne povedať: Nežnou revolúciou sme pokojným mierovým spôsobom porazili zlo a vydobyli si slobodu, ľudskú dôstojnosť a právo na lepší život.

Zároveň je dnešné  výročie Nežnej revolúcie poznačené smútkom. Tento rok odišli výrazné osobnosti, ktoré Nežnú revolúciu ideovo utvárali a ukotvovali. Milan Lasica a s ním jeho pieseň Do batôžka si nalož pretvárku, lož a faloš, ktorá vtlačila revolúcii  jej pečať kultúrnosti a noblesy. Eugen Gindl, aktivista protitotalitných združení, Miroslav Cipár, spoluzakladateľ hnutia Verejnosť proti násiliu.  Odchody generácie, ktorá nám slobodu vydobila, pripomínajú najmä mladým ľuďom, že aj na nich padá bremeno času prevziať zodpovednosť za krajinu, za formovanie hodnôt a pokračovanie odkazu Nežnej revolúcie.

Nežná revolúcia je zároveň referenčným bodom, mierkou toho, čo je kultúrne a prípustné. Aj dnes sa dejú zhromaždenia. No na nich však zaznievajú vyhrážky a nadávky, často voči zdravotníkom, alebo vedcom. Ľudí tam nespája túžba po dobre a po slobode, ale nenávisť. V tom je priepastný rozdiel.

Nežná revolúcia nás zbavila kultúry strachu. Dnes sa už ľudia nemusia obzerať cez plece, či ich niekto nepočúva a za vyslovený názor sa neposielajú občania do väzenia a do uránových baní. Dnes je výzva opačná –  uniesť slobodu slova a vysloveného názoru. Neurážať,  neznevažovať náboženské cítenie alebo presvedčenie iných aj keď s ním nesúhlasíme, nenávistné prejavy tlmiť, nie vyvolávať, spoločnosť spájať, nie stavať nezmieriteľné hradby.

Najväčšou výzvou pre občanov po Novembri ‘89 je uniesť znovunadobudnutú slobodu a zodpovednosť, ktorá zo slobody vyplýva. Tak, aby zo spomienok na 17. november 1989, neostala len dejinná udalosť bez obsahu a presahu do súčasnej spoločnosti.“