MŽP SR |MM| Za posledné 4 roky narástol priemerný ročný úbytok lesa takmer o štvrtinu. Vyplýva to z analýzy satelitných snímok Inštitútu environmentálnej politiky (IEP), ktorý porovnával stratu lesa v rokoch 2017 až 2020 s rokmi 2001 až 2016. Vysoké odlesnenie zaznamenal medzi rokmi 2017 až 2020 Národný park Veľká Fatra a Národný park Malá Fatra, kde sa priemerná ročná strata lesa zvýšila 3 resp. 4-násobne.
Od začiatku 21. storočia ubudlo zo slovenských lesov každý rok v priemere 0,46 % rozlohy lesa. S výnimkou kalamitného roku 2004 zažilo Slovensko najväčšiu stratu lesa v roku 2018, pričom najviac postihnutým regiónom za ostatných 20 rokov bol región Kysúc. Tento stav sa nezmenil ani v uplynulých štyroch rokoch. V národných parkoch bola v rokoch 2017 až 2020 priemerná ročná strata lesa na úrovni 0,56 %. Podľa satelitných snímok boli regionálne na tom najlepšie lesy na východnom Slovensku a na Hornej Nitre. Naopak, najhoršie skončili oblasti na Kysuciach a podtatranské okresy Poprad a Kežmarok. Lepší stav vykazujú územia s 5. stupňom ochrany s bezzásahovým režimom. „Práve nízka intenzita ťažby má priaznivý vplyv na zachytávanie uhlíka a prispieva k zmierňovaniu klimatickej krízy,“ zdôraznil štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča.
Odlesňovanie je podľa satelitných snímok dlhodobým problémom Slovenska, a to aj napriek pomerne vysokej výmere lesov. Podľa slov Michala Kiču skutočnosť, že máme na Slovensku v evidencii lesný pozemok neznamená, že sa na ňom nachádza aj skutočný les. „Podobne je to aj s výmerami lesov, kde by mal byť podľa mapových údajov les, ale v skutočnosti nám letecké snímky ukážu, že tam žiadny les nie je,“ podčiarkol štátny tajomník Kiča.
Rozdiel medzi inými hodnoteniami výmer lesov je, že IEP využíva medzinárodné satelitné snímky, ktoré poukazujú na reálnu skutočnosť lesných pozemkov a dokážu objektívne vyhodnotiť stav lesov. Analytici používali už spracované údaje satelitných snímok z portálu Global Forest Watch. Tie využívajú vegetačný index na identifikáciu lesa (nástroj identifikuje iba starší les s výškou cca 5 metrov) na ploche 30×30 metrov. Ak je na danej ploche aspoň 30 % pokryv stromov, tak sa plocha považuje za les.
Analytici v tejto chvíli nehodnotili príčiny úbytku lesov. Faktom však je, že v národných parkoch sa les v posledných 20-tich rokoch strácal rýchlejšie ako v iných územiach. Ide však o hrubú stratu bez prírastkov. Analytici zároveň poukázali na stav bezzásahových území, ktorý bol z pohľadu straty lesa a následného dopadu na záchyty uhlíka lepší ako stav iných území.
S riešením problému odlesňovania pomôže aktuálna reforma národných parkov, ktorá zabezpečí prevod pozemkov v národných parkoch spod správy rezortu pôdohospodárstva pod Štátnu ochranu prírody SR. Správa pozemkov pritom bola v minulosti brzdou zvyšovania ochrany lesov. Jednotná správa území dokáže efektívnejšie vyvážiť hospodárske a environmentálnej záujmy a zároveň prispeje k zastaveniu odlesňovania, k čomu sa zaviazali svetoví lídri na klimatickej konferencii v Glasgowe.
