SA ŽP |MM| Svetoví lídri zo 141 krajín sa na konferencii OSN v Glasgowe zaviazali do roku 2030 zabrzdiť a zvrátiť odlesňovanie a degradáciu lesných ekosystémov. Potvrdili tak záväzky krajín posilniť snahy o ochranu a revitalizáciu lesných ekosystémov, ako aj ich trvalo udržateľné využívanie. Rozloha lesov zastúpených krajín pritom predstavuje 90 % rozlohy svetových lesov.
V dôsledku zmeny klímy zažívame čoraz častejšie a extrémnejšie výkyvy počasia. Na jednej strane je to intenzívne sucho a na druhej strane intenzívne zrážky, kedy môže spadnúť mesačný zrážkový úhrn v priebehu niekoľkých hodín. Krajina má vtedy značný problém spracovať a zadržať tieto veľké množstvá vody. Lesy však túto schopnosť majú a zo všetkých ekosystémov je najvyššia. V našich podmienkach dokážu funkčné lesné ekosystémy zadržať až 50% zo zrážkovej vody v korunách a pôde.
Závery viacerých odborných štúdií jednoznačne zdôrazňujú význam lesov a poukazujú na ich dôležitosť v kontexte zmien klímy, ktoré už prebiehajú a v budúcnosti sa očakávajú v ešte výraznejšej forme. Deklarácia svetových lídrov z COP 26 preto apeluje na potrebu uznania aj ďalšej funkcie lesov – nielen produkčnej – konkrétne ako ekosystémovej služby zadržiavania a regulovania zrážok v krajine.
Rozsiahly prieskum v katastri obce Čierny Balog ukázal, že toto územie má dobre predpoklady zvládnuť potenciálne prívalové dažde vďaka vysokej lesnatosti (80 %), vysokému podielu lesov s dobre vyvinutou humusovou vrstvou – čo zaručuje vysoký potenciál akumulácie vody v pôde, a relevantnému podielu viacvrstvových porastov s dobre vyvinutým bylinným alebo machovým podrastom. Zároveň sa autori projektovej štúdie o adaptačných opatreniach na zmenu klímy na území obce Čierny Balog zhodli, že lesy v sledovanom území majú veľmi dobré predpoklady odolať dlhodobejšiemu suchu vďaka množstvu prameňov, tokov, bahnísk a mokradí iného charakteru. Štúdia však upozorňuje na možné riziká vzniku povodní na danom území v súvislosti s vysokou hustotou lesnej dopravnej infraštruktúry. V prípade extrémnych zrážok to môže viesť k rýchlemu odtoku vody z lesa a spôsobiť veľkú eróziu lesnej pôdy.
Podobne v povodí rieky Ulička na východnom Slovensku, kde lesy predstavovali 84,3 % a zadržiavali 20 % zrážkovej vody sa pri simulácii kompletného odlesnenia zadržanie
vody lesom znížilo o 76 %, povrchový odtok zvýšil o 38 % a celkový odtok zvýšil o 20 %. Štúdia tiež dokázala, že pri simulácii odlesnenia a extrémnej zrážkovej udalosti s frekvenciou výskytu sto rokov sa kulminačný prietok zvýšil o 59 % a zároveň sa vyskytol v kratšom čase od takejto extrémnej zrážkovej udalosti.
Degradácia lesných ekosystémov a odlesňovanie už teraz spôsobujú v niektorých oblastiach vážne problémy s povodňami a taktiež zintenzívňujú dôsledky sucha kvôli zmeneným mikroklimatickým podmienkam v odlesnenej oblasti. Na negatívny vplyv odlesnenia poukazuje napríklad štúdia z povodia riečky Boca v národnom parku Nízke Tatry, kde sa zalesnenie vplyvom veterných kalamít v období rokov 1990 – 2018 znížilo o takmer 40 % (z 83 na 47 %), a kde je badať trend stúpajúcich priemerných ročných prietokov. Simulácie založené na hydrometeorologických meraniach a semi-pesimistickom scenári vývoja klímy však ukázali, že vplyv odlesnenia na prietoky sa ukáže najmä pri extrémnych zrážkach, pričom sa predpokladá nárast povodní v nasledujúcich dvadsiatich rokoch o 28 % a v nasledujúcich sto rokoch až o 59 %.