Telefonovala mi pani B. z Košíc, rodáčka z Prešova. Má 94 rokov a dopočula sa o knihe osudov zavlečených občanov do táborov v bývalom Sovietskom zväze. Zobrali jej tam totiž jej dvoch bratov v januári 1945 rovno z domu v Prešove na Kováčskej ulici. Mali 22 a 20 rokov. Povedala mi aj meno známeho udavača a prešovského gaunera z Argentíny (to bola taká proletárska štvrť v meste). Prečo udal týchto mladých chlapcov nie je známe. Zobrali ich s celou skupinou Prešovčanov spred budovy bývalej polície, teraz Geodézie na Konštantínovej ulici. Vieme, že táto skupina skončila na Donbase v tamojších baniach. Suseda pribehla túto zlú správu oznámiť k Orosovcom a mladšej sestre poradila, aby im vzala niečo na oblečenie, lebo stoja vonku na mraze. Sestra ešte stihla strhnúť koberec zo zeme, stočila ho a bežala s ním pred políciu. Na poslednú chvíľu ho vyhodila na nákladné auto k bratom. Potom o nich pár rokov nebolo počuť. Jeden z bratov sa vrátil po štyroch rokoch. Tvár mal posiatu vredmi, spomínala pani a zanedlho po návrate zomrel. Druhý brat sa nikdy nevrátil. Deväťdesiatštyri ročná pani začala spomínať aj na susedov Erbanovcov. Potom sa stal ten malý bádateľský zázrak, keď sa z ničoho nič spoja neznáme osudy. Sused Erban bol majiteľ bryndziarne v Prešove. Na sklonku vojny sa otrávili nemeckí vojaci údajne po požití bryndze. Erban sa skryl pred nimi do jednej krypty na cintoríne, no Nemci si prišli pre jeho manželku a odviedli s ňou aj dvoch malých chlapcov. Odvtedy ich nevideli. To všetko sú nové informácie o Erbanovcoch. O staršom synovi, Ladislavovi vieme, že kvôli otrave vojakov ušiel do Košíc, tam ho však po prechode frontu zobrali sovietski vojaci. Šiel do ZSSR „na krátku výpomoc“ ako pomocník pri epidémii týfusu na Ukrajine. Potom ho tradične ako „fašistu“ odsúdili. Našiel ho až strýko Evžen Erban (vysoký komunistický funkcionár v Prahe) keď sa na neho vypytoval v Moskve na súdružskej návšteve. Ladislav sa vrátil domov v roku 1967. (viac o ňom Odvlečení, Kalligram 2011, alebo postava Laca v románe „…a nezabudi na labute!“)
Pani B. vo svojom úctyhodnom veku si pospomínala na staré prešovské rodiny, chodiaca kronika. Ale správa o rodine Erbanovcov v Prešove je malý vianočný objav, hodný nášho nepriaznivého času. Srdečná vďaka, pani Mária.
Zdroj: FB
