Transparency International Slovensko |MM| Slovensko sa v najcitovanejšom rebríčku vnímania korupcie (CPI) zostavovanom každoročne centrálou Transparency International zlepšilo a zo 180 hodnotených krajín skončilo na 56. mieste. Výsledná pozícia za rok 2021 je tak o štyri miesta lepšia ako rok predtým. Slovensko zaznamenalo pozitívny posun aj v dosiahnutom skóre, ktoré sa medziročne zvýšilo zo 49 na 52 bodov zo sto možných. Je tak o jeden bod vyššie než naše doterajšie maximum (čím vyššie skóre, tým menej korupcie).
Súčasné zlepšenie už možno pričítať pôsobeniu aktuálnej vlády a inštitúcií. Vlaňajší pokles šiel ešte do značnej miery na vrub predošlého kabinetu Petra Pellegriniho (Smer, dnes Hlas). Rebríček vnímania korupcie sa totiž vypočítava z výsledkov indexov rôznych inštitúcií, ktoré za rok až dva dozadu reflektujú korupciu z pohľadu podnikateľov, investorov či expertov.
Za zlepšením Slovenska možno vidieť predovšetkým zvýšené úsilie polície a prokuratúry pri odhaľovaní a stíhaní korupcie. Aj v roku 2021 pokračovalo vyšetrovanie prípadov dlhodobo nedotknuteľných a vplyvných ľudí, ako sú oligarchovia Jozef Brhel a Miroslav Výboh či bývalý minister financií a súčasný guvernér Národnej banky Peter Kažimír. Prvé prípady sa dostali už aj pred súd, zatiaľ neprávoplatne bol pre zneužívanie funkcie a úplatky odsúdený bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.
Zvýšenú iniciatívu potvrdzujú aj aktuálne štatistiky kriminality za rok 2021, podľa ktorých prokuratúra nikdy nestíhala za korupciu častejšie (vlani to bolo 252 osôb). Dojem čiastočne kazia sporné a nedostatočne odkomunikované rozhodnutia o rušení niektorých stíhaní a obvinení zo strany generálneho prokurátora Maroša Žilinku či spory medzi niektorými zložkami polície i prokuratúry.
Kde sú rezervy
Od posledných volieb sa menej často objavovali aj podozrenia z korupcie a prejavy uneseného štátu. Istý progres vidno aj pri zavádzaní protikorupčných opatrení, hoci v tomto ohľade sa vláde zatiaľ podarilo stále dotiahnuť iba zlomok vlastných sľubov. Rozbehnúť sa vlani podarilo napríklad nový Úrad na ochranu oznamovateľov korupcie, ale aj Najvyšší správny súd, pod ktorý prechádza aj agenda súvisiaca s porušovaním práva na informácie či disciplinárne konania.
Pri viacerých dôležitých inštitúciách sa vláde podarilo uskutočniť otvorené výberové konania, ktoré priniesli kvalitatívny posun od dlhoročných politických trafík. Žiaľ, prístup vlády v tejto oblasti zatiaľ nebol systematický a aj v uplynulom roku sme boli svedkami viacerých straníckych nominácií či nezvládnutých výberových procesov.
Znepokojivo pôsobil aj zámer vlády vyčleniť spod verejnej kontroly zákazky až za miliardu eur, ktorému sa aj vďaka vzopätiu tretieho sektora a verejnosti podarilo napokon zabrániť prijatím kompromisu. Rozpačito sa vlani rozbiehal proces pri dôležitých zmenách od súdnej mapy cez infozákon a trestný zákon, odpolitizovanie voľby riaditeľa RTVS až po vyrovnávanie sa s konfliktami záujmov a nedostatočnými majetkovými priznaniami verejných funkcionárov. V nedohľadne sú stále konkrétne zmeny v legislatíve o preukazovaní pôvodu majetku, hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov či lobingu.
Priemer EÚ je stále ďaleko
Aj napriek zlepšeniu stále výrazne zaostávame za priemerom krajín Európskej únie (priemerné skóre 64). Spomedzi dvadsaťsedmičky skončili za nami iba Grécko (58. miesto), ktoré sa nám po roku opäť podarilo predstihnúť a štvorica Chorvátsko (63.), Rumunsko (66.), Maďarsko (73.) a Bulharsko (78.).
V nedohľadne je zatiaľ aj ambícia koalície z programového vyhlásenia vlády posunúť Slovensko v rebríčku o 20 miest oproti pozícii spred volieb. Aby sme sa dostali niekde na súčasnú úroveň Lotyšska (36. miesto), Slovinska (41.) či Poľska (42.), potrebovali by sme získať ešte o 4 až 7 bodov viac. O sedem pozícií a 2 body stále zaostávame aj za Českom (49.).
