Ľubomír Veselický /11 APR 2022/ Niet na svete človeka, ktorý by sa v myšlienkach nevrátil v čase, a nespomenul si na doby minulé. Niektoré etapy života však dokážeme precítiť oveľa intenzívnejšie, ak sme v spoločnosti tých, s ktorými sa naše zážitky spájajú.
Medzi nezmazateľné patria školské roky zapísané s menami a tvárami našich učiteľov. Meno pána Ervína Blažeka je trvalo spojené s Detským speváckym zborom Základnej deväťročnej školy na Komenského ulici.
Osobné stretnutie s pánom Blažekom sa podarilo uskutočniť v poslednom marcovom dni tohto roku a zúčastnila sa ho aj dlhoročná členka súboru pani Magdaléna Planková (rod. Vajdíková).
Na svoje učiteľské začiatky si zaspomínal pán Blažek takto: „Po skončení dvojročnej základnej vojenskej služby radistu v protilietadlovom oddiele som 1. septembra 1956 nastúpil na Jedenásťročnú strednú školu v Seredi ako pioniersky skupinový vedúci a od 1. septembra 1957 som prestúpil na Základnú deväťročnú školu v Seredi, kde bol riaditeľom pán Viktor Koščo. Ten ma zakrátko zverboval do ZVONU. Spieval som v tenore a delene nacvičoval tenoristov. Na festivale v Prahe som si zaspieval aj sólo a pri prednese ľudových piesní som sprevádzal zbor na harmonike.“
K rozhodnutiu založiť detský spevácky zbor prišlo pomerne rýchlo. Dnes dokumentuje desaťročnú históriu súboru kronika, ktorú pán Blažek začal slovami: „Nech táto kronika je opravdivým svedectvom toho, čo detské srdce vie dokázať z lásky k spevu a hudbe.“
Jedno z prvých vystúpení súboru sa uskutočnilo v seredskom amfiteátri pri príležitosti osláv MDD v roku 1958. Takzvaný „spevácky krúžok“ mával počas svojej desaťročnej existencie viac ako šesťdesiat členov. Zbor interpretoval skladby slovenských, českých a svetových hudobných skladateľov v trojhlasnej i štvorhlasnej úprave. Nezabudnuteľnými sa stali vystúpenia na družobných koncertoch v Turzovke, Pardubiciach a krajských súťažiach v Bratislave, Trnave, Trenčíne či Trenčianskych Tepliciach.
Na margo kultúrneho života šesťdesiatych rokov len niekoľko viet.
Súbežne so súborom pána Ervína Blažeka pôsobil v našom meste aj spevácky zbor pod vedením pána učiteľa Viliama Karmažina. Bez zveličovania. Dnes o takejto speváckej základni môže Sereď iba snívať. Aj vďaka tým malým speváčikom mal spevokol ZVON niekoľko desiatok členov a žal úspechy po širokom okolí.
Hlavnou témou nášho rozhovoru bola samozrejme bohatá história zboru. Fotografie v kronike zachytávajú zábery z vystúpení na súťažiach, poďakovania za vystúpenia od veliteľov vojenských útvarov, košikárov, zamestnancov Vitany, delegátov pionierskych organizácií z Poľska, mestskej organizácie žien, odborových organizácií. Zbor ale nežil iba nácvikmi a vystúpeniami. Pán Blažek ako skúsený pedagóg veľmi dobre chápal potrebu stmeľovania členov aj vo voľnočasových aktivitách. K slovu sa teda dostal aj stanový tábor na vinohradskej strane Váhu, zájazdy do Maďarska, Poľska a Čiech. Kultúrny život mesta bol vždy spojený s vystúpeniami jeho mladých spevákov. O stope, ktorú zanechala v dušiach členov zboru najlepšie vypovedá rozlúčkový list Majky Hanzlíkovej z 23. júla 1964. Citujem: „Do zboru som chodila päť rokov a za túto dobu som sa veľa naučila. Spevácky krúžok bolo miesto, ktoré sa najradšej navštevovala a preto sa s tým, že tam už nebudem, nemôžem zmieriť. Vám prajem v ďalšej práci veľa úspechov, vystúpení a radostných chvíľ spolu strávených.“
Poznám len jedno slovo, ktorým možno vyjadriť vďaku. Je to slovko: ĎAKUJEM. V mene mnohých bývalých žiakov a žiačok z nášho mesta úprimne ďakujem dnes už osemdesiatosemročnému pánovi učiteľovi PhDr. Ervínovi Blažekovi za to, že nás naučil poznať krásu spevu a hudby.
zdroj: Mesto Sereď
Pán Blažek bol mojím najobľúbenejším učiteľom,ešte teraz počujem jeho harmoniku na hodinách hudobnej výchovy,kde nám hrával hlavne Strausove valciky.Okrem toho bol aj zanieteny športovec.Nezabudutelne pre mňa boli volejbalové zápasy na dvore starej Sokolovňi,kde sme na konci roku hrávali Učitelia proti žiakom.Atmosfera ako na Maracane 😁Želám mu ešte veľa zdravia a lásky.