Darovanie krvi je vysoko humánny ľudský čin a každý darca krvi si zaslúži úctu a uznanie. Pred niekoľkými týždňami sme priniesli článok o Seredčanovi Jánovi Himpánovi – 115 násobnom darcovi krvi. Dnes Vám predstavíme ďalšieho rekordmana – Juraja Čiča, ktorý daroval krv celkom 122 krát. Z jeho žíl vytieklo približne 55 litrov krvi nula mínus.
Juraj Čičo pochádza zo Serede a na našu ponuku urobiť spolu rozhovor netajil prekvapenie. Zároveň ale jedným dychom dodal: „Váš záujem ma potešil i keď motiváciou môjho darcovstva nie je osobná popularita. Ale klamal by som, ak by som nepriznal celkom fajn pocit niekde v mojom vnútri.“
Prvý odber
Na prvý odber krvi sa p. Čičo musel rozpamätať. Predsa len medzičasom ubehlo 35 rokov. „Môj prvý odber som absolvoval vo veku 20 rokov. Žiaľ pocity ani atmosféru miesta si už nepamätám. Bol som vtedy vojak záklaďák a krv som daroval v nemocnici v Brne 24. novembra 1987. Išlo o výzvu veliteľa, na ktorú som zareagoval rovnako, ako keď učiteľ na škole vydá výzvu na dobrovoľnú účasť na brigáde. Môj prvý kontakt s darcovstvom bol vlastne únik od vojenských povinností, uliatie sa. Aj pokračovanie počas celej ZVS bolo v rovnakej nálade.“
Motivácia
P. Čičo s darovaním neprestal ani po odchode z vojenčiny. Už ako civil nehľadal dôvod prečo v darovaní krvi pokračovať, jednoducho konal ďalej inštinktívne. Až neskôr, keď dostal prvé ocenenie po 10-tich a neskôr po 20 – odberoch, si k motivácii vyšších mét pribral aj dôvod darcovstva a to pomáhať iným. Dnes v ňom prevláda pocit začatej práce, ktorá ešte neskončila. Darovanie krvi je totiž limitované vekom. To si uvedomuje aj p. Čičo: „Moja misia je limitovaná vekom darcu. S darcovstvom sa končí vo veku 60 rokov s lekárskou výnimkou do 65. A tam niekde je cieľ mojej cesty, dostať sa do bodu 60-65 rokov ako aktívny darca – živý a zdravý.“
Počet odberov
Darcovstvo p. Čiča prebieha 35-ty rok. Počas roka môže zdravý muž darovať krv 4 krát, v ideálnom svete ideálneho darcu by to činilo celkom 140 odberov. P. Čičo vysvetľuje, prečo tento limit nedosiahol: „Môj aktuálny stav je 122 odberov, čo je ľahko pod limitom ideálu. Počas tých rokov môžu vzniknúť rôzne príčiny, ktoré Vás z darcovstva vyradia. Keď som bol vo veku, kedy úplne prirodzene človeka sprevádza zdravie a vitalita, vtedy nerobilo problém môjmu krvnému obrazu vrátiť sa každé tri mesiace do stavu normálnych hodnôt. No ako roky pribúdajú, ubúda aj okamžitá regenerácia krvných hodnôt. Dnes si musím zodpovedne strážiť hodnoty hemoglobínu, ktorý mi zvykne kolísať. Musím si dávať pozor na zdravý životný štýl, na konkrétnu zdravú stravu, čo mi primárne pomáha udržiavať stav hodnôt mojej krvi v ideálnych číslach a sekundárne to ma vplyv na moje celkové zdravie.“
Príprava a priebeh odberu
P. Čičo keď bol mladší sa na obder nijako nepripravoval. Všetko fungovalo automaticky až do jedného bodu: „Pri jednom odbere som strácal vedomie. Bol som vtedy po extrémnej fyzickej záťaži. K tomu sa pridal psychický stres s nekvalitným nočným spánkom. Od toho času si prípravu na odber kontrolujem. Deň pred odberom si nezaťažujem telo ťažšími jedlami a mám naordinovaný vyšší príjem tekutín. V deň odberu sa hneď zrána predávkujem ovocným džemom s kúskom rožka s výdatným príjmom čírej minerálky. Príjem alkoholu a cigariet si nerozumie s darcovstvom. V mojom prípade pred takouto prekážkou aj z hľadiska mojej životosprávy, nikdy nestojím.“
Samotný odber podľa p. Čiča prebieha v atmosfére s chuťou rodinnej pohody. 80 odberov vykonal v ružinovskej NTS. Posledné roky prestúpil do transfúznej stanice v Galante. Vyplnenie dotazníkov s úvodným odberom na potvrdenie zdravotného stavu a predpísaných hodnôt zaberie cca 20 minút. Samotný odber ďalších 5 – 8 min. Dĺžku odberu ovplyvňujú aj faktory ako dostatočný pitný režim a teda hustota krvi, rovnako aj vnútorný stres, prípadne iné vplyvy: „Pre mňa je všetko pred odberom aj samotný odber istý druh môjho vlastného náboženstva. Všetko čo s týmto činom súvisí je pre mňa niečo tak vzácne, výnimočné a jedinečné…je to jednoducho neprenositeľňá skúsenosť, každý ju musí objaviť a zažiť v sebe sám.“
Darca vs. prijímateľ
Jedna konzerva krvi podľa krvnej skupiny pomôže konkrétnemu človeku. Darca aj prijímateľ sú si vo väčšine prípadov jeden druhému anonymný. P. Čičo nám prezradil, že nikdy nezisťoval kedy a komu jeho krv pomohla. Na také ani nie je dôvod. Dôležitá je pomoc. Adresne sa krv zvykne darovať iba pri určitých výzvach. P. Čičo vysvetľuje, prečo je pre neho reagovať na konkrétnu výzvu zložité: „Tým, že chodím pravidelne každé tri mesiace na odber, nezvyknú sa kryť takéto výzvy s mojím odberom. Verím však, že moja krv je vždy pripravená komukoľvek a kedykoľvek pomôcť.“
Kňazovického plaketa
Plaketa prof. MUDr Jána Kňazovického sa udeľuje za 100-tý odber krvi. P. Čičovi bola udelená 8. júna 2016. Aké boli jeho pocity ? „V tom momente som cítil naplnenie cieľa. Vytrvalosť mi v tej chvíli odpovedala najvyšším ocenením, aké darcovi udeľuje SČK. No a od tejto 100-vky odberov som odskočil na aktuálnych 122. A ak mi zdravie dovolí, rád by som sa dotkol méty 150 odberov. A veľmi svojhlavo, tak čičkovsky, idem k tomuto číslu v ústrety.“
Po jeho boku celý čas stála jeho mamička, ktorá sa ako každá matka bojí o svoje dieťa. P. Čičo si zaspomínal aj na ďalšie ocenenia v súvislosti so svojou mamou: „Pamätám si ako dnes, keď som sa dostal na métu 80 odberov a získal som Diamantovú plaketu Jána Janského, kedy som mal pocit, že som už vystúpal na Matku Zem. Telefonicky som sa hneď delil o svoju radosť s mojou maminou, ktorá mi ale hneď časť mojej radosti vzápätí uchmatla. Keďže som darca v nižšej váhovej kategórii, mamina mi hovorí: „Juraj, ale teraz by si mal už prestať, aby sa Ti niečo nestalo. Prešiel nejaký čas a keď som prelomil v počte odberov číslo 100, mamina sa stala mojou najväčšou fanúšičkou.“
Jedinečné rodinné darcovstvo
Dátum 24. apríl 2008 bol pre p. Čiča výnimočným dňom. K jeho odberu sa pripojila aj mamička, ktorá bola vo veku, že musela mať udelenú výnimku: „Tú jej udelila primárka v Ružinove a tak sme v rovnakom čase, na susediacich odberných kreslách absolvovali jedinečné rodinné krvné spojenie maminy a jej syna s anonymným vonkajším svetom. Iba pripomeniem, práve v ten deň je sviatok svätého Juraja.“
Motivácia ďalších
P. Čiča sme poprosili, aby na záver motivoval ďalších ľudí k darcovstvu. Sú totiž vždy potrební, lebo krv sa ničím nedá nahradiť. „Špeciálne motivačné slová do môjho príbehu nepridám. Motiváciou pre Vašich čitateľov by mohol byť tento príbeh sám, teda skutočnosť, že ma veľa ľudí osobne aj z videnia pozná a snáď ma vnímajú ako obyčajného chalana, ktorý napokon vykonal niečo neobyčajné. Neobyčajné a inšpiratívne.“
