MŽP SR |MM| Vládny kabinet dnes schválil nariadenie vlády, ktoré podporí recykláciu stavebných odpadov a znevýhodní skládkovanie. Nariadenie predložil na rokovanie vlády minister životného prostredia Ján Budaj a je jedným z kľúčových opatrení reformy stavebného odpadu a tiež Plánu obnovy a odolnosti SR. Právna úprava nadobudne účinnosť 1. júla 2022 a nadväzuje na zmenu legislatívy, vďaka ktorej sa môže stavebný odpad využívať pri výstavbe nových stavieb.
Dnešné nariadenie vlády postupne zvyšuje poplatky za uloženie stavebných a demolačných odpadov na skládky odpadov. Úprava poplatkov sa týka tých druhov odpadov, ktoré majú podstatný vplyv na množstvo stavebných odpadov. Ide o betón (17 01 01), zmesi betónu (17 01 07), bitúmenové zmesi (17 03 02), tehly (17 01 02), škridly (17 01 03) a zmiešané odpady zo stavieb (17 09 04). Pri výkopovej zemine a kamenive sa umožňuje jej recyklácia, preto sa zvyšuje sadzba za skládkovanie z aktuálnych 7 eur za tonu na 8 eur od 1. júla 2022, od roku 2023 na 10 eur za tonu a od roku 2024 na 15 eur za tonu. V prípade stavebných odpadov ako betón, tehly alebo škridly dochádza k zvýšeniu zo súčasných 8 eur na 25 eur za tonu od 1. júla 2022, od roku 2023 na 30 eur za tonu a od roku 2024 na 35 eur za tonu.
Naliehavosť opatrení motivujú fakty, že v roku 2020 bolo na skládky odpadov uložených 620 tisíc ton stavebných odpadov. Podľa ministra životného prostredia Jána Budaja Slovensko disponuje dostatočnou kapacitou zariadení na zhodnocovanie a recykláciu stavebných odpadov. „V 21. storočí, v čase klimatickej krízy a nadmerného využívania prírodných zdrojov je nevyhnutné zastaviť skládkovanie stavebných odpadov, ktoré sú vlastne druhotnými surovinami, a podporiť ich opätovné využite v obehovom hospodárstve. Poplatky sú nastavené motivačne s cieľom chrániť prírodu a životné prostredie a súčasne poskytnúť stavebníkom čas,“ zdôraznil minister Budaj.
MŽP presadzuje reformu stavebného odpadu, ktorá zastavuje skládkovanie stavebných odpadov. Bežné rekonštrukčné práce v domácnostiach reforma neovplyvní. Pri takejto rekonštrukcii ide o drobný stavebný odpad. Za drobný stavebný odpad občan buď zaplatí za konkrétne množstvo vyprodukovaného drobného stavebného odpadu, alebo tento poplatok je súčasťou miestneho poplatku za komunálny odpad. Každá samospráva si podrobnosti upravuje vo vlastnom všeobecne záväznom nariadení.
Ak ma ist recyklacia ruka v ruke so zvysovanim poplatkov tak tuto planetu nezachranime
Slovensko planétu isto nezachráni,ale zvyšovať poplatky, to je také tradičné, ale aspoň máme nový druh medveďa..vegetariána
Ak recyklacia nebude pre OBCANA A FIRMU znamenat pokles ceny, nie je to cesta, ktorou by bola motivacia uberat sa.
V case recesie, vysokej inflacie a takto enormneho zvysovania zivotnych nakladov, bude pre v sucasnosti zijucich ludi prioritou prezit tu a teraz, ekologia bude na Xtej kolaji…
Ďalší predpoklad, že zvýšenie ceny za skladovanie stavebné odpadu povedie k divokým skládkam.
To iste sa tyka vykurovania tam, kde plyn nie je.
Poznam osobne domacnost, ktora sa pred dvomi rokmi napojila na plyn. Chlapik je rad, ze kotol na tuhe palivo nevyhodil. Teraz ho instaluje a prepaja, aby mal moznost kurit tak, ako mu to bude vyhovovat.
Mnoho ludi zacne spalovat vsetko. Ked hovorim vsetko, tak myslim tym plasty, handry, lakovany nabytok a vlastne to, co ma najvyssiu vyhrevnost. Nebudu mat problem do kotla natlacit topanky, ktore by inak vyhodili, ci iny odpad.
Vsetky snahy byt za kazdu cenu zeleny, v takto ekonomicky zlej dobe sa mozu obratit uplne opacne.
Je potrebne veci analyzovat a komunikovat s uplne obycajnymi ludmi. Pocuvat ich a brat vazne, co hovoria.
Zdrazovanie vsetkych tovarov a sluzieb ludi prinuti rozmyslat a konat inak, ako standardne. Pud sebazachovy nepusti.