WWF Slovensko |MM| Štát si za trestné činy proti chráneným druhom nevymáha náhradu škody. Tresty sa pohybujú na dolnej hranici trestnej sadzby, prípadne sú ešte nižšie a neodrádzajú páchateľov od protiprávnej činnosti. To sú jedny z hlavných zistení “Národnej správy o protiprávnej činnosti zameranej na chránené druhy”, v ktorej tím WWF Slovensko zosumarizoval a analyzoval dostupné informácie o trestných činoch a priestupkoch z oblasti pytliactva, porušovania ochrany rastlín a živočíchov, vrátane nelegálneho obchodovania s ohrozenými druhmi.
Tím WWF Slovensko analyzoval dostupné údaje o trestných činoch a priestupkoch proti chráneným druhom za obdobie rokov 2015-2020.
„Správa ukazuje, že pri väčšine trestných činov proti chráneným druhom sa nezistí páchateľ, no aj v prípadoch, kde je páchateľ známy, končí veľká časť z nich podmienečným zastavením trestného stíhania, dohodou o vine a treste či zmierom, prípadne je trestný čin prekvalifikovaný na priestupok. Len málo prípadov sa dostane pred súd, kde sme však v analýze opäť videli, že udelené tresty sú v niektorých prípadoch prekvapivo nízke. Už tieto zistenia nie sú pre spoločnosť dobrou správou, a to treba zobrať do úvahy ešte fakt, že o množstve prípadov sa vôbec nedozvieme,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
Počas rokov 2015-2020 došlo na Slovensku k 1 781 trestným činom pytliactva a k 738 trestným činom porušovania ochrany rastlín a živočíchov, z ktorého však väčšinu tvorili nedovolené vjazdy vozidiel, samotné porušovanie ochrany rastlín a živočíchov predstavovalo 271 prípadov. Najčastejšie išlo o nelegálne usmrcovanie živočíchov, vrátane otráv. Obeťami boli najmä veľké šelmy ako medveď hnedý či vlk dravý a dravé vtáky, ako myšiak hôrny či sokol rároh. Najčastejším trestom v prípadoch, ktoré sa dostali pred súd, bolo podmienečné odňatie slobody so skúšobnou dobou.
V prípade priestupkov sa podarilo za sledované obdobie získať bližšie informácie k 571 prípadom, ktoré sa týkali chránených druhov. Prevažovali porušenia legislatívy CITES, ktorá upravuje medzinárodný obchod s ohrozenými druhmi a ich časťami, najmä pri druhoch ako papagáje, dravé vtáky, korytnačky a veľké šelmy.
V prípade priestupkov proti zákonu o ochrane prírody a krajiny išlo najmä o poškodzovanie miest rozmnožovania a odpočinku živočíchov, ničenia hniezd a nedostatočnú evidenciu pôvodu chránených živočíchov. Príkladom boli hniezda lastovičiek alebo netopierov zničené pri rekonštrukčných prácach na budovách.
„Za mimoriadne závažné zistenie, ktoré vyplynulo z analýzy trestných činov, považujeme, že škodu spôsobenú spoločnosti na chránených druhoch nik nevymáha. „Odstrašujúci“ efekt smerom k páchateľom týchto činov je tak oveľa nižší. Navyše, štát prichádza o peniaze, ktoré by mohli byť využité pri ochrane prírody, Len za sledované obdobie ide o sumu rádovo v stovkách tisíc eur, “ hovorí Pavol Žilinčík z WWF Slovensko.
Z analýzy prípadov, ktoré sa dostali až na súd vyplynulo, že hoci súdy v trestnom konaní konštatujú vinu páchateľa a aj výšku škody, nerozhodujú o náhrade škody. V rozsudku odkážu poškodeného, teda štát zastúpený okresným úradom, aby si škodu vymáhal v osobitnom, tzv. civilnom konaní. Tím WWF Slovensko oslovil 50 okresných úradov, pričom zistil že v civilnom konaní nebola škoda vymáhaná ani v jednom prípade. Zástupcovia úradov uviedli ako dôvod hlavne nedostatočné odborné a personálne kapacity.
Medzi odporúčania Národnej správy tak patrí v prvom rade efektívne využívať existujúce nástroje na predchádzanie a postihovanie protiprávneho konania. Napríklad odstrašujúci účinok trestov by sa zvýšil, ak by tresty za tento typ trestných činov naozaj zodpovedal ich závažnosti a neboli by ukladané pod hranicou trestnej sadzby. Okresné úrady by mali byť kapacitne a odborne posilnené, aby dokázali vymáhať náhradu spôsobenej škody. Rovnako je potrebné upraviť a zefektívniť trestný proces, ktorý brzdia najmä viackrát opakované úkony. Na druhej strane, plusom Slovenskej republiky je rastúci trend špecializácie orgánov na postihovanie tejto protiprávnej činnosti.
Národná správa vznikla v rámci projektu SWiPE, ktorého cieľom je efektívnejšie stíhanie trestných činov zameraných na pytliactvo a porušovanie ochrany rastlín a živočíchov v Európe. Projekt je financovaný zo zdrojov Európskej únie v rámci programu LIFE a zo štátneho rozpočtu SR prostredníctvom MŽP SR.
wwfsk_swipe_narodna_sprava_wlc_sk_factsheet_FIN
Vôbec, náš štát je právnym štátom? Ani zďaleka. Veď, ako sa aj článku píše, aké kritéria sa u nás uplatňuj? Trestný čin = priestupok. Podľa mňa, priestupkom je, ak napr. na križovatke prejdem na červenú. Ale ak niečo ukradnem, hoci aj v malej hodnote je trestný čin, lebo je to krádež. Dohoda o vine a treste. Ak niekto vykoná trestný čin, je predsa nejaká sadzba, ale sa dohadujú a kofy na trhu. Zníži sa sadzba, keď spolupracuje. Tak aj stavby bez stavebného povolenia sa radšej zlegalizujú, ako by sa mali zaoberať na ich odstránenie. Je to ľahšie a bezproblémové. Dalo by sa ešte mnoho o tom hovoriť a písať. Tak potom, prečo by si nedovolili zabíjať aj chránené druhy? Najhoršie je aj to, že to robia i samí poľovníci, ktorí by ich mali chrániť.