V utorok 21. januára sa na mestskom cintoríne v Seredi konalo spomienkové stretnutie k ucteniu si pamiatky plukovníka Štefana Ivana a ďalších obetí leteckej katastrofy v Hejciach. Slávnostný akt kladenia vencov zorganizovali členovia OZ UN – Veteran Slovakia v spolupráci s mestom Sereď, ženijným útvarom Sereď a Zväzom vojakov SR – klub Sereď.
Pri havárii lietadla AN 24, ktoré 19. januára 2006 prepravovalo slovenských vojakov z mierovej misie KFOR v Kosove späť do vlasti, zahynulo 42 vojakov. Tragédia, ktorá sa odohrala nad dedinou Hejce, na kopci Borsó otriasla celým Slovenskom a navždy zostane čiernym dňom v dejinách Ozbrojených síl. Od pádu lietadla uplynulo 14 rokov. Rodina a kolegovia plk. Štefana Ivana sa každoročne stretávajú na cintoríne v Seredi, aby si uctili jeho pamiatku.
Pietneho aktu sa zúčastnili mnohí významní hostia, medzi nimi prezident UN Veteran Slovakia Štefan Jangl, predseda Zväzu vojakov SR-klub Sereď Ondrej Urban, zástupca primátora mesta Sereď Ľubomír Veselický, ordinár Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky mons. František Rábek, brig. gen Boris Ďurkech – generálny riaditeľ ľudských zdrojov Ministerstva obrany, brig. gen. Ivan Balog – veliteľ 1. mechanizovanej brigády a iní.
Spomienkové stretnutie začalo položením vencov na hrob plukovníka Ivana, príhovormi hostí a pokračovalo v kostole sv. Jána Krstiteľa zádušnou sv.omšou za padlých vojakov v mierových misiách, ktorú celebroval ordinár Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky mons. František Rábek.
Plukovník Ivan bol v pracovnej oblasti človek, ktorý sa venoval príprave vojakov. Dlhé roky pôsobil v ženijnom útvare v Seredi . V roku 1994 bol vyslaný do misie OSN UNPROFOR na území bývalej Juhoslávie, kde pôsobil vo funkcii veliteľa ženijnej roty ženijného práporu Mierových síl OSN. O niekoľko rokov neskôr plnil úlohy v zahraničí v mierovej misii KFOR Kosovo ako vedúci starší dôstojník velenia práporu. Po návrate vykonával rôzne funkcie vo vzťahu k mierovým a misiám, až nakoniec jeho poznatky našli uplatnenie na generálnom štábe, kde pracoval ako zástupca Centra riadenia operácií. S cieľom poradiť a pomôcť išiel aj na cestu do Kosova. Ako veliteľ nitrianskej základne mierových síl, inicioval výstavbu Pamätníka slovenským vojakom, ktorí zahynuli v zahraničných misiách a nevrátili sa domov. Keď odhaľoval tento pamätník spolu s generálnym vikárom podplukovníkom Michalom Štangom, nemohol tušiť, že raz sa tam ocitnú aj ich mená. Za svoju prácu a iniciatívu získal počas svojho života mnohé vyznamenania a medaily. Ako posledná mu bola v roku 2006 udelená in memoriam medaila za vernosť Ozbrojeným silám SR.
