SAŽP |MM| Plytvanie potravinami je jeden z najväčších svetových problémov, a to z etického, ekonomického, zdravotného aj environmentálneho hľadiska. Potravinový odpad neznamená len vyhodené jedlo a peniaze. Znamená hlavne plytvanie zdrojmi, ktoré sú potrebné na jeho výrobu – voda, pôda, energia či ľudská práca. Téme sa podrobnejšie venuje októbrová výzva v rámci vzdelávacej kampane Zatoč s odpadom z dielne Slovenskej agentúry životného prostredia.
Podľa európskych štatistík [1] sa v Európe ročne vyhodí 88 miliónov ton jedla, čo predstavuje 173 kilogramov na osobu. Domácnosti vyhodia 47 miliónov ton jedla a zvyšných 41 miliónov ton potravín vyhodia supermarkety a reštaurácie. V celosvetovom kontexte vyhadzujeme až jednu tretinu jedla, a to v situácií, keď viac ako 820 miliónov ľudí nemá dostatok potravy a každý deviaty človek vo svete buď hladuje, alebo trpí podvýživou. Pri prvovýrobe a spracovaní sa taktiež plytvá vo veľkom množstve. Spolu s nezjedeným jedlom ,,končia v koši“ aj vzácne prírodné zdroje, akými sú voda, pôda, energie a práca, ktoré sa spotrebujú pri pestovaní, spracovaní a distribúcii potravín.
Potravinový odpad významne prispieva k zmene klímy. Nespotrebované potraviny končia častokrát v spaľovniach. Na skládkach, kde sa rozkladajú, sa z nich vo veľkom množstve uvoľňuje metán, jeden z najrozšírenejších skleníkových plynov. Dôvodov plytvania potravinami je viac a dochádza k nemu v celom systéme, počnúc poľnohospodárstvom, cez potravinársky priemysel, dodávateľov, siete obchodov až po spotrebiteľov. Významným faktorom je práve správanie spotrebiteľov pri výbere zeleniny, ovocia či pečiva. Tieto druhy, spolu s vareným
jedlom a mliečnymi výrobkami, končia ako odpad najčastejšie. Vyhadzujeme totiž jedlo, ktoré nespĺňa estetické kritériá. Ďalšie dôvody plytvania potravinami sú, že nakupujeme viac potravín, ako dokážeme spotrebovať. Nevieme ich správne skladovať. Zhruba tretina Slovákov[2] nevie s určitosťou povedať, aký je rozdiel medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti, a aj preto mnohé potraviny končia zbytočne v koši.
Plytvaniu potravinami sa však dá pomerne efektívne predísť, ak začneme ako spotrebitelia pristupovať k jedlu zodpovedne. Aj minimálne zmeny v spôsobe nakupovania, varenia a konzumácie potravín pomôžu znížiť náš vplyv na životné prostredie, zredukovať odpad, šetriť prírodné zdroje aj financie, či pomôcť ľuďom, ktorí sú v núdzi. Ako príklad uvedieme mrkvu, 25 – 30 % svetovej produkcie mrkvy[3] nikdy neopustí farmu a putuje priamo do kompostu alebo, čo je ešte horšie, na skládky. A to len z toho dôvodu, že mrkva nespĺňa nami vymyslené kritériá krásy, ktoré platia pre väčšinu ovocia a zeleniny. Ďalším sitom prechádza mrkva v samotnom obchode, kde ju porovnávame a hľadáme tú najkrajšiu. Aj ,,škaredé“ potraviny sú však dokonalo chutné, je to náš potravinový systém, ktorý je nedokonalý. Nie farmár, nie obchod, sme to my, kto tomuto plytvaniu môže dať stopku. Ako na to?
Vyskúšajte októbrovú výzvu SAŽP:
- Pri nakupovaní ovocia alebo zeleniny si vyberte takú, ktorá svojimi tvarmi alebo farbou nie je dokonalá, ale chutí rovnako. Odporúčame navštíviť lokálne trhy, obchody, farmárov a prvovýrobcov, ktorí takéto potraviny predávajú.
- Odfoťte si tento unikát. Pošlite nám jeho fotku a napíšte, či chutil.
Garantom októbrovej výzvy je OZ Free Food, registrácia prebieha na tomto linku: https://www.ewobox.sk/sazp/zatoc-s-odpadom/jedle-plytvanie. Vyhodnotenie septembrovej výzvy v rámci témy Systém verzus jednotlivec je zverejnené tu: https://www.ewobox.sk/clanok/lufa-bodovala-v-septembrovej-vyzve
[1] Estimates of European food waste levels, FUSIONS, marec 2016
EU FUSIONS – správy o jednotlivých krajinách: http://www.eu-fusions.org/index.php/country-reports
Nie len spotrebitelia, ale aj výrobcovia by sa mali zamyslieť, či je potrebné napr. toľko druhov chleba a pečiva, toľko druhov syrov a jogutov, salámy…, ktoré sa potom z obchodov vyhadzujú, nakoľko ich nedokážu predať ani po zľavách? Potom sa to prejavuje aj zvýšení spotreby energie, materiálu… a konečne sa to musí premietnuť i do ceny výrobku.
Aby sa mohli šetriť, treba predávať kvalitné potraviny. Napr. načo sa predáva praná zelenina, zemiaky z ktorých vám v chladničke vytečie mnoho vody a nakoniec to pohnije. Mäso – koľko vody je do neho natlačenej? Keby sa zakázali používať igelitové vrecká, za vami by tiekol Dunaj. Samý podvod. Či si nevieme umyť zeleninu, že nám oni musia umývať? Už keď majú z nás takto získané zisky, je to úbobohosť, lebo takto okrádajú ľudí.