V priestoroch Múzea holokaustu v Seredi sa dňa 15. decembra uskutočnil koncert Eugena Procháca a Jána Slávika pod názvom Hudba v galérii. Išlo o koncert vážnej hudby v podaní dvoch významných osobností slovenského hudobného života. Hrou na violončelách interpretovali diela takých majstrov Bélu Bartóka, Pavla Fišera, Ernesta Blocha, Josepha Haydna či Johanna Sebastiana Bacha.
Eugen Prochác je jeden z popredných slovenských violončelistov známy v Európe ako po celom svete. Je víťazom medzinárodnej súťaže Premio Valentino Bucchi v Ríme v roku 1990. Vystupoval vo viac ako 40 krajinách štyroch svetadielov, od roku 1990 vyučuje na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V rokoch 1993 až 1997 pôsobil koncertne i pedagogicky v Portugalsku. V roku 2000 založil súbor violončelistov CELLOMANIA. Je umeleckým riaditeľom Festivalu peknej hudby v Banskej Štiavnici.
Ján Slávik je zakladajúcim členom Moyzesovho kvarteta (1975) s ktorým koncertoval takmer vo všetkých štátoch Európy, Japonsku, USA a Kanade. Premiéroval a dedikované mu boli violončelové koncerty Jozefa Kolkoviča, Egona Kráka, Ladislava Kupkoviča a Ilju Zeljenku. Od roku 2008 pôsobí ako koncertný majster skupiny violončiel v Slovenskej filharmónií. Od roku 2010 je členom Bergerovho tria. Je spoluzakladateľom OZ Albrechtina (2010) a zakladateľom Medzinárodného festivalu jazzu a komornej hudby Hudba Modre, Slovenského festivalu umenia Hudba Trnave, ako aj Medzinárodného festivalu Divergencie v Skalici. V roku 2012 bol prezidentom republiky menovaný vysokoškolským profesorom v odbore hudobné umenie.
Atmosféru decembrového koncertu v Múzeu holokaustu dotvorila aj stále aktuálna výstava s názvom Každý tretí, ktorá okrem iného zachytáva aj skutočný osud Wladyslawa Szpilmana, známeho z filmu Pianista. Výstava pojednáva o osude takmer 460.000 Židov, ktorí prešli Varšavským getom. Pred septembrom 1939, tvorili Židia asi tretinu populácie celej Varšavy. V jednom meste spolunažívali dva svety – poľský a židovský – líšili sa náboženstvom, oblečením, jazykom a zvykmi. „Väčšina Židov bývala v oblasti ulíc Gęsia, Świętojerska a Nalewki. To bol dôvod nemeckých okupantov pre zriadenie uzavretej štvrte v tejto oblasti – najväčšieho geta v nacistami okupovanej Európe. Výstava je venovaná Židom, ktorí tam žili,“ uvádza Slovenské národné múzeum. Výstava je zostavená z archívnych fotografií, ktoré zachytávajú každodenný život geta počas holokaustu.