Zomrel emeritný pápež Benedikt XVI.

Týmito slovami oficiálne vyjadrila Svätá Stolica cez riaditeľa Tlačovej kancelárie Mattea Bruniho oznámenie o úmrtí emeritného pápeža Benedikta XVI.

Na brífingu vo Vatikánskom tlačovom stredisku riaditeľ Bruni povedal novinárom z rôznych jazykových novín, ktorí boli prítomní alebo virtuálne pripojení že vo štvrtok 5. januára o 9.30 sa na Svätopeterskom námestí uskutoční pohreb, ktorému bude predsedať Svätý Otec František. Emeritný pápež Benedikt XVI. žiadal, aby sa všetko vyznačovalo jednoduchosťou (ako žil on). Bruni tiež informoval, že Benedikt minulú stredu na konci svätej omše v kláštore prijal pomazanie chorých.

Pápež, ktorý spájal rozum s vierou, nádej s milosrdnou láskou – medailón o zosnulom emeritnom pápežovi Benediktovi XVI.

„Bol to veľký pápež – pre svoju lásku k Cirkvi aj k ľuďom,“ povedal pápež František o svojom predchodcovi. Táto láska bola miazgou osemročného pontifikátu Benedikta XVI., počas ktorého tento skromný, ale neochvejný pastier múdro a odvážne držal kormidlo Petrovej loďky napriek protivetru a rozbúreným vodám. Bola to láska, ktorá zažiarila novým svetlom vo Svätom roku milosrdenstva, ktorý sa začal nezabudnuteľnou scénou – emeritný pápež, zohnutý ako jednoduchý pútnik, prechádzajúci Svätou bránou vatikánskej baziliky. Vráťme sa teraz k niektorým momentom pontifikátu Benedikta XVI. – pápeža, ktorý sa z lásky k Cirkvi vzdal petrovej  služby.

Pápež, ktorý spojil rozum s vierou, nádej s milosrdnou láskou – medailón zosnulého emeritného pápeža Benedikta XVI.

Bolo krátko po desiatej ráno, 27. apríla 2014. Milióny očí boli upreté na oblasť pred Bazilikou svätého Petra a milióny ďalších divákov sledovali v televízii objatia emeritného a úradujúceho pápeža. Bratské objatie Benedikta XVI. s Františkom sa uskutočnilo pod tapisériami zobrazujúcimi dvoch svätých pápežov – Jána XXIII. a Jána Pavla II. Prvý z nich sa vzťahuje priamo na II. Vatikánsky koncil, na ktorom sa zúčastnil mladý a významný teológ Joseph Ratzinger ako poradca kardinála Fringsa. Druhý portrét zobrazoval muža, s ktorým mal neskorší kardinál Ratzinger zvláštne priateľstvo. Dvaja koncelebrujúci a dvaja svätí pápeži – po celom svete sa dostávali na titulky novín o predtým nemysliteľnej udalosti. Rovnaká nedôverčivosť o rok skôr spočiatku ohromila svet, keď 11. februára 2013 počul nasledujúce slová. „Conscientia mea iterum atque iterum coram Deo explorata ad cognitionem certam perveni vires meas ingravescente aetate non iam aptas esse ad munus Petrinum aeque administrandum…“

„Po opakovanom spytovaní vlastného svedomia som pred Bohom dospel k istote, že moje sily vzhľadom na pokročilý vek už nestačia na riadne vykonávanie petrovho úradu“ (Konzistórna sieň Apoštolského paláca, 11. februára 2013).

Nie sme pripravení na pápežovu rezignáciu, bol úprimný komentár známeho talianskeho teológa, ktorý bol len jedným z celej lavíny pochybovačných reakcií. Akoby každý cítil povinnosť povedať niečo, čo by rozptýlilo znepokojenie spôsobené nepredstaviteľnou abdikáciou – navyše vyslovenou v latinčine, a preto spočiatku úplne nezrozumiteľnou. Jediný, kto neochabuje, je pastier, ktorý si kvôli svojmu stádu vyberá cestu, ktorou sa ešte nikto nevydal: Ďakujem vám za prejavenú sústrasť. Rozhodol som sa odstúpiť zo služby, ktorú mi Pán zveril 19. apríla 2005. Urobil som tak v plnej slobode pre dobro Cirkvi, po mnohých modlitbách a spytovaní svedomia pred Bohom, dobre si vedomý závažnosti takéhoto kroku, ale aj vedomý toho, že už nie som schopný plniť petrovu službu so silami, ktoré si táto služba vyžaduje…“ (Generálna audiencia, 13.2.2013).

Benedikt XVI. hovorí tieto slová 48 hodín po svojej nečakanej abdikácii a otvára svoje srdce veriacim zhromaždeným v Aule Pavla VI. Od ukončenia petrovej služby uplynulo sotva niekoľko hodín, keď Benedikt XVI. pri svojej poslednej generálnej audiencii 27. februára zdôrazňuje, že „neopúšťa kríž, ale zostáva v službe modlitby, takpovediac na Petrovom dvore“ (27. februára 2013). O deň neskôr sa stretáva s kardinálmi, ktorí sa pripravujú na konkláve, medzi ktorými je aj kardinál Bergoglio. Oslovuje ich slovami povzbudenia a náklonnosti:

„Nech nám Pán ukáže toho, ktorého chce. Medzi vami, v kolégiu kardinálov, je aj budúci pápež, ktorému dnes sľubujem bezvýhradnú úctu a poslušnosť“ (Stretnutie s kardinálmi v Klementínskej sále Apoštolského paláca, 28. februára 2013).

Pokora Benedikta XVI. je srdcervúca, ale nie je prekvapujúca, pretože práve táto cnosť ho vždy odlišovala, čo mohol oceniť celý svet, keď nastúpil na Petrov stolec:

„Drahí bratia a sestry, po veľkom pápežovi Jánovi Pavlovi II. kardináli zvolili mňa, jednoduchého a pokorného robotníka v Pánovej vinici. Utešuje ma skutočnosť, že Pán môže pracovať a konať aj s nedostatočnými nástrojmi. Predovšetkým sa zverujem vašim modlitbám. V radosti zo vzkrieseného Krista, v dôvere v jeho trvalú pomoc, pokračujme ďalej. Pán nám pomôže a Mária, jeho Najsvätejšia Matka, bude po našom boku.“ (19.4.2005).

Pokornému pracovníkovi však nechýba odvaha. Jemný, ale rozhodný pastier sa zaoberá škandálmi, ktoré otriasajú Cirkvou, najmä hrozným fenoménom sexuálneho zneužívania maloletých niektorými duchovnými. Benedikt XVI. je prvým pápežom, ktorý prijal obete týchto zločinov, a to tajne, mimo pozornosti verejnosti, na Malte, v Spojených štátoch, Austrálii a Spojenom kráľovstve. Vydáva nové smernice, ktoré zaručujú „nulovú toleranciu“ voči mužom, ktorí sa týmto trestným činom poškvrnili.

„Musíme nájsť nový záväzok k viere a dobru. Musíme byť schopní pokánia. Pri príprave na kňazstvo musíme vynaložiť všetko úsilie, aby sa nič podobné už nikdy nezopakovalo. Je však tiež vhodné zo srdca poďakovať všetkým, ktorí pracujú na pomoci obetiam, aby im dodali dôveru v Cirkev a schopnosť veriť v jej posolstvo“ (Príhovor Rímskej kúrii, 20.12.2010).

S rovnakým odhodlaním sa Benedikt XVI. púšťa do obnovy ekonomických inštitúcií Vatikánu a ich riadenia. Robí tak napriek osobnému utrpeniu, ktoré mu spôsobil únik interných vatikánskych dokumentov. Opäť sa tu hovorí o pokore pápeža, ktorý odpúšťa svojmu osobnému komorníkovi, ktorý mu ukradol súkromné spisy. Pontifikát nemeckého pápeža sa však vyznačuje skôr konštruktívnymi návrhmi než krízami. Benedikt XVI. zriaďuje osobný ordinariát pre anglikánov, ktorí vstupujú do plného spoločenstva s Katolíckou cirkvou, a aby čelil „zatieneniu Boha, a tým aj zatieneniu hriechu“ (Anjel Pána, 13.3.2011), pozýva vzdialených i blízkych k dialógu na „nádvorí národov“.

„Dialóg s náboženstvami dnes musí zahŕňať predovšetkým dialóg s tými, pre ktorých je náboženstvo niečím cudzím, pre ktorých je Boh neznámy, ale ktorí napriek tomu nechcú zostať jednoducho bez Boha, ale chcú sa k nemu priblížiť aspoň ako k Neznámemu“ (Príhovor Rímskej kúrii, 21.12.2009).

Pokorný robotník v Pánovej vinici pokračuje aj v medzináboženskom dialógu. Navštevuje synagógy v Ríme, Kolíne nad Rýnom a New Yorku. V októbri 2011 zvoláva veriacich aj neveriacich do Assisi na Deň modlitieb za mier. Po počiatočnom nedorozumení, ktoré vyvolala prednáška v Ríme, sa vzťahy s islamom upevňujú aj vďaka otvorenému listu 38 moslimských intelektuálov, ktorých počet sa zvýšil na 138 a potom na 216. Symbolom obnoveného dialógu je návšteva Benedikta XVI. v Modrej mešite, kde sa ponoril do meditácie spolu s istanbulským imámom.

„Niekoľko minút som na tomto mieste sústredene stál a obrátil som sa k jedinému Pánovi neba a zeme, milosrdnému Otcovi celého ľudstva. Nech všetci veriaci v sebe rozpoznajú jeho stvorenie a vydávajú svedectvo o pravom bratstve!“ (Generálna audiencia, 6. decembra 2006).

Osobitnú zmienku si zaslúži ekumenický dialóg. Pápež Benedikt sa opakovane stretol s konštantínopolským patriarchom Bartolomejom a začal novú etapu vzťahov s moskovským pravoslávnym patriarchátom. Veľmi symbolická bola návšteva augustiniánskeho kláštora v Erfurte, kde Martin Luther býval, a stretnutie s prímasom anglikánskeho spoločenstva v Londýne Rowanom Williamsom. Všetky dvadsaťštyri zahraničných ciest Benedikta XVI. zanechali výraznú stopu – od dojímavého stretnutia so sýrskymi utečencami počas návštevy Libanonu až po modlitbu na Ground Zero v New Yorku. Emeritný pápež navštívil všetkých päť kontinentov – od Kamerunu cez Brazíliu, Austráliu až po Kubu. Nie je ľahké vybrať jeden moment za všetky, ale návšteva koncentračného tábora Auschwitz Birkenau má mimoriadnu hodnotu.

„Pápež Ján Pavol II. tam bol ako syn poľského národa. Som tu ako syn nemeckého národa, a preto môžem a musím povedať to, čo on: nemohol som sem neprísť. Musel som prísť. Bolo a je povinnosťou voči pravde a tým, ktorí trpeli, je povinnosťou pred Bohom byť tu ako nástupca Jána Pavla II. a ako syn nemeckého národa.“

Spolupracovník pravdy, ako hlása biskupské heslo Benedikta XVI., je zároveň svedkom milosrdnej lásky. Kresťania prenasledovaní v rôznych častiach sveta v ňom nachádzajú spoľahlivého ochrancu. Pápež ako prvý hovorí o „kresťanofóbii“ a odsudzuje porušovanie náboženskej slobody, ku ktorému dochádza v mene pakistanského zákona o rúhaní. Prostredníctvom Pápežskej rady Cor Unum nikdy nezabúda poskytovať rýchlu pomoc ľuďom postihnutým vojnami a prírodnými katastrofami. Navštevuje chudobných, starších a chorých v Taliansku i v zahraničí – najmä malých pacientov v rímskej nemocnici Bambin Gesù a v detskej nemocnici Caritas v Betleheme. V Brazílii navštevuje mladých drogovo závislých vo Fazenda da Esperenza; v Jordánsku, Španielsku a Spojených štátoch navštevuje zdravotne postihnutých v rôznych domovoch dôchodcov. Tieto gestá zdôrazňujú, že v Božích očiach je každý človek jedinečný a vzácny. Práve kresťanskej láske venoval Benedikt XVI. svoju prvú encykliku Deus Caritas est (2006), po ktorej nasledovali Spe salvi o nádeji a Caritas in veritate o integrálnom rozvoji ľudskej osoby. Tento dokument čítajú aj prevádzkovatelia na Wall Street – v čase hospodárskej krízy tu Cirkev ponúka originálnu reflexiu, ktorá stavia človeka do centra ekonomického diania.

„Nesmieme zabúdať, ako som zdôraznil v encyklike Caritas in veritate, že aj v oblasti ekonomiky a financií sú správny úmysel, transparentnosť a snaha o dosiahnutie dobrých výsledkov vzájomne kompatibilné a nikdy sa nesmú oddeľovať“ (10.12.2011).

Okrem troch encyklík vydal Benedikt XVI. štyri postsynodálne apoštolské exhortácie a 19 dokumentov vo forme motu proprio. Do histórie sa zapísal aj Benediktov list čínskym katolíkom z roku 2007. Nový pohľad na problémy, ktorým dnes čelí Cirkev, prináša knižný rozhovor s nemeckým novinárom Petrom Seewaldom „Svetlo sveta“ (2010) a svetovým bestsellerom je trilógia „Ježiš Nazaretský“, v ktorej Joseph Ratzinger predstavuje svoj teologický výskum, ale aj svedectvo hlboko veriaceho človeka. Je zaujímavé, ako sa tento erudovaný teológ uberá cestami, ktoré pápežská komunikácia ešte neprebádala. Pri príležitosti Svetového dňa mládeže posiela textové správy mladým ľuďom na celom svete, hovorí v satelitnom spojení s astronautmi na Medzinárodnej vesmírnej stanici, podpisuje komentár pre Financial Times a rok pred svojou abdikáciou otvára účet @Pontifex na Twitteri.

„Dnes sme povolaní objavovať v digitálnej kultúre symboly a metafory, ktoré sú pre ľudí výrečné a môžu nám pomôcť hovoriť súčasnému človeku o Božom kráľovstve“ (28.2.2011).

Benedikt XVI. neváhal pripomenúť súčasnému človeku posvätnosť života, krásu prirodzeného manželstva medzi mužom a ženou, naliehavosť výchovnej slobody. Tieto hodnoty sú nadčasové a neodňateľné, ako opakovane zdôrazňoval. Rodina bola pre pápeža Ratzingera jednou z tém, ktoré mu najviac ležali na srdci. Osobitnú pozornosť venoval zraneným rodinám, ktoré prežívajú drámu odlúčenia. Predvídal tak pokračovanie synodálneho procesu za Františkovho pontifikátu. Na Svetovom stretnutí rodín v Miláne v júni 2012 povedal:

„Myslím si, že je veľkou úlohou farnosti, katolíckeho spoločenstva, aby urobilo všetko, čo je v jeho silách, aby títo ľudia cítili, že sú milovaní, prijatí, že nie sú ‚mimo‘, (…) že žijú naplno v Cirkvi“ (2.6.2012).

Cirkvi, ktorej Benedikt XVI. slúžil počas celého svojho života, od mladej a prenikavej teológie až po náročný úrad Petrovho nástupcu, ale stále, ako sám povedal, „vedený kompasom Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý umožňuje lodi Cirkvi plávať na otvorenom mori uprostred búrok alebo na pokojných vlnách a bezpečne sa plaviť do cieľa“ (Generálna audiencia, 10. 10. 2012).

-mj-