Práve dnes sme si vyzdvihli balík na základe našej objednávky zaslaný jedným z českých antikvariátov. Výber 12 kníh doteraz chýbajúcich v knižnici MÚZEA TOTALITY výber literatúry pre štúdium histórie ČSSR významne obohatilo.
V knižnici MÚZEA TOTALITY sa nachádza niekoľko tisíc kníh, dobových novín, časopisov a dokumentov viažúcich sa k totalitnej dobe v Československu.
– – –
Exponáty Múzea totality sú postupne dokumentované fotograficky a spolu s popiskami publikované na online platforme, ktorú môžete navštíviť tu:
Ak máte staré predmety z čias socializmu a máte záujem umiestniť ich v múzeu pre ich zachovanie pre ďalšie generácie, uvítame to a bez váhania sa ozvite e-mailom, alebo telefonicky na číslo: 0907 277 777.
Zachovajme kus histórie aj pre tých, ktorí tu budú pre nás.A ukážme im, aký bol reálny život v totalitnej dobe, kedy si jedna strana prisvojila moc a vládu nad ľuďmi aj za cenu ich streľby na hraniciach, ak sa systém rozhodli opustiť.
Ukazujme a o dobe minulej hovorme našim deťom pravdu, aby im dobré veci slúžili ako príklad a zo zlých sa poučili a chyby minulosti neopakovali.
Nezabúdajme, sloboda stojí za to a za jej získanie veľa ľudí trpelo a mnohí dokonca položili život.
Video z Múzea totality:
Páčil sa Vám tento článok? Zdieľajte ho na sociálnych sieťach!
Počas tzv „komunizmu“ každý kto chodil do práce a nerýpal do režimu v pohode prežil, kto neslopal postavil dom, alebo dostal trojizbový byt za 21000 korún súčasných 700 €, tento byt dnes dokáže v Seredi predať za 120 000 € čo by znamenalo 3 615 120 korún …. Samozrejme tu žili aj darebáci, ktorým sa nechcelo pracovať a preto utekali cez hranice …. Za tých „zlých“ komunistov sme nepoznali, exekútora, nikto nás neodpojil od elektriny, vody, plynu …. V obchodoch bolo síce menej rozmanitého, podradného tovaru ako teraz, ale potraviny boli zdravé ….V politike boli skromní ľudia, ktorí nekradli, nefetovali . Komunisti mali ŠTB, ale tú máme aj dnes len je premenovaná, komunisti mali aj udavačov, dnes máme aktivistov ……atď atď ….
Museum haraburd ma v casti stareho papiera este trochu miesta.
Anonym 9:30
Pekne si to napísal a je toho viac. Tí hnusní komunisti trvali na tom že do párkov sa dávalo skutočné mäso a aj bravčové vo vlastnej šťave bolo kus skutočného bravčového. Dnes v tej konzerve nájdeš akúsi mletú gebuzinu a do párkov sa melú červení červíci. Áno červíci ! Majú krásnu farbu… a kto tomu neverí,tak toho ľutujem !
Mňa by tiež zaujímalo,prečo Ti hnusni komunisti dovolili niektorým našim vycestovať na západ,a to pravidelne,a dokonca aj do vtedajšieho západného Berlína.Mne umrel svokor v západnom Nemecku a ani na pohreb som nemohol ísť.A nie je tomu dávno,ako nejaký veľký antikomunista tu vypisovať,ako chodili do západného Nemecka.Moze mi to niekto vysvetliť,aki to boli ludia
Milovníci komunizmu , čo navrhujete teda?
Milovnici komunizmu nenavrhuju nic. Vychutnavaju si slobodu, demokraciu a trpezlivo cakaju kym sa tento uzasny system sam od seba rozpadne.
9:30 a 10:17
Vy žaludi dvaja, vy ste sa dlho museli hľadať. Keď sa vám neľúbi, ťahajte odtiaľto do riti a nesmraďte tu.
Anonym 11:57
Nemôžeme ísť aj my normálni do riti. Vy všetci liberálni dementi ste už strčení v riti strýčka Sama ! Niekto tu musí zostať.
Neposles ma prec
Dozviem sa od dezolatov niekedy aku strategiu pre zvysenie prosperity navrhuju?
Anonym 4. januára 2023, 9:30
Nerýpal do režimu…čiže iba sa díval ako berú a ničia ľuďom majetky. ako obmedzujú ich slobodu, rozhodujú o ich životoch, zakazujú deťom študovať…čiže tváril sa, že to nevidí a preto mu bolo dobre. Ste normálny?
Darebáci utekali za hranice? Do zahraničia často utiekli najvzdelanejší a najschopnejší ľudia, ktorý potom budovali úspešné západné krajiny, začneme menovať kde všade a čo dokázali tí čo ušli?
Zdravé potraviny? Ste normálny? Dusičnany, ťažké kovy, olovo, kadmium, meď, cín, piesok, základné požiadavky hygienicko-zdravotné boli na nulovej úrovni. Polychlórované bifenyly – toho sa nikdy už nezbavíme. Sme nevedeli exportovať potraviny nikam na západ, boli neprijateľné. Výskumný ústav potravinársky na nekvalitu poukazoval od šesťdesiatich rokov, sa zobuďte!!!
Skromní ľudia v politike? Kto? Haščák starší? Počiatek starší? Široký? Lexa starší? Ste pri zmysloch?
Anonym 4. januára 2023, 10:17 na rozdiel od doby sovietskeho útlaku si dnes môžeš ísť kúpiť potraviny na farmu, kde si konzervy môžeš kúpiť aj do zásoby a nemusíš byť odkázaný na predajne poslednej inštancie. To, že od farmy po farmu je 100km, to sa poďakuj autorom kauzy dobytkár v časoch vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho, ktorý aj napriek možnostiam vysokých dotácií zo strany EU dali slovenskému potravinárstvu tvrdú ranu.
Anonym 4. januára 2023, 12:23 – odpoveď hlupáčikovi: ty hlupáčik ja som nepísal o období po „nežnom“ prevrate po roku 1989 , ale o živote ľudí do roku 1 9 8 9 !!!
pre 12,34
ty dement, ved ani on nehovoril o obdobi „po“.
Anonym 4. januára 2023, 12:34
Trol ja som písal o živote do roku 1 9 8 9. Ale to si si nevšimol, rýchlo sa ponáhľaš, rozvraciaš túto krajinu hneď naraz vo viacerých diskusiách, máš veľa príspevkov na rôznych weboch, nestíhaš robíš chyby. Mohol by si nám prezradiť, ako a čo musí spĺňať tvoj príspevok, resp. čo je rozhodujúce na získanie platby???
Pre pre Ruského trolla 16:01,takto,ako píšeš ty.tak vypisovali ti najhorší komunisti a ŠTB v 50tych rokoch.Vobec sa od nich nelíšis.Akurat tam nebola reč o Ruských troloch,ale o imperialistickych sgentoch Médiá,reči politikov sa skutočne skoro ničím nelíšia od týchto tragických rokoch.
Demokracia po 89 sa bude premenovať na novodobé otrokárstvo a ničenie ob, obcana
V Majkovom múzeu sú knihy,ktoré sa oplatí nečítať.
„Nekorigovaných myšlenek se obává primitiv, který nesvede argumentovat, diskutovat a myslet. Cenzura je pak daň za to, že progresivní totalita generuje primitivní elity“. Naději ale podle něj je, že zákazy a omezení slov jsou vždy předzvěstí rozpadu režimu, který už nemá lidem co nabídnout.
Byla doba, a není to tak dávno, kdy se svoboda slova neřešila. Bylo tomu tak proto, že slova měla zanedbatelnou váhu, nemohla nic změnit. Mocní si byli tak jistí svou mocí, že na jakoukoli výhradu, výtku, obvinění či protest reagovali stereotypním: „No a co!?“ Říká se tomu arogance moci a té se daří, když společnost akceptuje bagatelizování problémů.
Strach z informací, který je příčinou „boje s dezinformacemi“, se mocných zmocňuje tehdy, když společnosti zlehčování problémů vadí a požaduje, aby se problémy řešily, a ti u moci problémy řešit neumějí anebo nechtějí. Péče o slova, neboli cenzura, má smysl až poté, co slova přiberou na váze a získají potenciál něco změnit. Tehdy establishment a ti, co establishmentu posluhují, vnímají slova jako něco, co ohrožuje jejich byznys a kariéry.
Cenzor sice subjektivně vnímá sebe sama coby služebníka slova, ochránce pravdy, ale objektivní důvody pro cenzuru jsou vždy zištné. Slova se korigují a zakazují tehdy, když se pravda otáčí proti krachujícímu režimu. V moci cenzora není zachránit nebo napravit systém. Může pouze dočasně brzdit proces nevyhnutné změny, oddalovat neodvratné, a to kriminalizací oponentních názorů. Bojovníci s „dezinformacemi“ neslouží slovu, ale režimu, bez ohledu na to, zda slouží za mzdu anebo z pilnosti.
Platí triviální, že svoboda slova buďto je, anebo není. Je-li něčím omezena, jde o nesvobodu. Debata může být jenom o tom, zda si společnost může neregulovaný, necenzurovaný, čili svobodný provoz slov všeho druhu dovolit. A jelikož důsledkem svobody slova je demokracie, mocní řeší, zda tolerovat demokracii. Protože to je riskantní, angažují liberálové na obranu demokracie cenzory. Výsledkem je dnes v Evropě progresivní totalita.
Najde se určitě vícero vysvětlení, proč se svobodnému slovu hledají kompromitující nálepky. Může to být tím, že nekorigovaných myšlenek se obává primitiv, který nesvede argumentovat, diskutovat a myslet. Cenzura je pak daň za to, že progresivní totalita generuje primitivní elity. Octli jsme se v bludném kruhu, kdy demokracie koketuje s cenzurou a cenzura likviduje demokracii.
Podstatným rozdílem proti době, kdy se u nás po změně režimu budovaly základy dnešnímu marasmu, je v absenci zmíněného „no a co!?“. Pro mocné začíná být riskantní vysmívat se lidem do očí, pohrdat opozicí či ignorovat debatu, vedenou mimo loajální mediální mainstream. Příprava zákonů, jež mají regulovat, co se smí a co nesmí nahlas veřejně vyslovit, je přiznáním mocných, že veřejnosti nabízejí politiku, po které není poptávka, kterou je nutno občanům vnutit násilím.
Pokud jde o strach ze slov, co nejsou pod kontrolou, první nám přijde na mysl, že cenzura ohlašuje totalitu. S odstupem ale vidíme, že cenzura v minulosti ohlašovala bezmocnost mocných, že byla předzvěstí konce totality. Svobodné slovo se vždy přihlásí o slovo, když lež už nemá co nabídnout. Obtížně se tipuje, která kapka je tou poslední, kterou pohár přeteče. Které slovo připraví cenzora o práci. Víme pouze, že se tak nakonec stane. Je to v povaze těžkých slov.
Jedna z najväčších obáv spojených s čítaním konšpiračných webov je fakt, že pravidelná konzumácia dezinformácií, či iného lživého obsahu môže znižovať dôveru občanov a spoločnosti v demokratické procesy a inštitúcie.
Vedľajším javom pôsobenia dezinformácií v spoločnom infopriestore je podmývanie (erózia)spoločenskej súdržnosti, znižovanie dôvery občanov v média, ako aj nebezpečné a „klanové“ rozdeľovanie na „my” a „oni”, ktoré je častokrát založené na svojvoľných kritériách, no najmä nepravdivých informáciách.
Hoaxy, dezinformácie a klamlivé informácie útočia na základné piliere liberálnej demokracie a občianskej spoločnosti. Pravidelná návšteva dezinformačných webov a konzumácia ich obsahu má potenciál zvyšovať polarizáciu spoločnosti a zároveň znižovať dôveru občanov v tradičné média a politické strany.
Na strane druhej, experti sa domnievajú, že pri konzumácií dezinfo obsahu platí aj takzvaná reverzná kauzalita (súvislosť príčiny a následku), a teda že jednotlivci si vyberajú obsah dezinfo webov práve preto, že už nedôverujú médiám a politikom.
Týmto problémom, vzťahom medzi čítaním dezinformačných článkov a dôverou v médiá a politické inštitúcie, sa zaoberá nedávna štúdia autorov Ognyanova, Lazer, Robertson a Wilson, publikovaná v The Harvard Kennedy School Misinformation Review. Využitím dotazníkovej metódy, ako aj dát získaných z webových prehliadačov niektorých účastníkov, autori štúdie našli vzťah medzi čítaním dezinformačných článkov a zníženou dôverou respondentov v tradičné média.
Dáta poukazujú na 5% pokles dôvery v tradičné média u voličov, ktorí v období medzi októbrom a novembrom 2018 (americké voľby do Kongresu sa uskutočnili 6. Novembra) opakovane navštevovali dezinformačné webstránky. Zistenie bolo konzistentné naprieč politickým a ideologickým spektrom – platilo rovnako pre liberálov, centristov ako aj pre konzervatívcov.
V konečnom dôsledku, závery štúdie potvrdzujú obavy novinárov a politológov, ktorí sa oprávnene obávajú negatívneho vplyvu dezinformačných webov, konzumácie nepravdivých informácií a šialených konšpiračných teórií. Možno sa domnievať, že podobné výsledky by sa potvrdili aj u slovenských voličov, ktorí čítajú dezinfoweby a veria konšpiračným teóriám, napr. o víruse Covid-19 ako úmyselne vyrobenej biologickej zbrani, poprípade popierajú samotnú jeho existenciu.
Dáta tiež naznačujú priemerný nárast dôvery v politické inštitúcie (+4%), konkrétne v Kongres (+8%) a súdnictvo (štúdia bola uskutočnená na vzorke amerických voličov). Detailnejší pohľad na výsledky však ukazuje, že zameriavať sa iba na celkovú (priemernú) dôveru v inštitúcie je zradné, keďže vynecháva dôležité informácie. Pokles dôvery v politické inštitúcie v súvislosti s čítaním dezinformačných webov sa potvrdil len u voličov, ktorí sa identifikovali ako silní liberáli. Naopak, pri stredových voličoch a konzervatívcoch, ktorí čítali takéto články, sa dá predpokladať zvýšenie dôvery v politické inštitúcie.
Tieto rozdiely sa dajú vysvetliť viacerými spôsobmi. Prvým z nich je, že väčšina webov, ktoré boli v štúdií označené ako dezinfo portály, produkovali krajne pravicový obsah. To isté platí aj pre slovenskú dezinformačnú scénu, kde časť portálov tvrdo obhajuje akési mýtické tradičné hodnoty, glorifikuje totalitné režimy, popiera holokaust a zločiny nacizmu, komunizmu, a taktiež útočí na určité skupiny v spoločnosti, ako napríklad Rómov, LGBTI ľudí, komunitu či Židov a liberálov.
Ak si človek, ktorý sa identifikuje s krajne pravicovým a radikálne konzervatívnym spektrom politickej ideológie, prečíta obsah prevažne krajne pravicových portálov, ktorý mu zapadá do jeho ideologického rámca, a existujúcich kognitívnych predsudkov, jeho dôvera v politické inštitúcie v tom čase kontrolované pravičiarmi (konzervatívcami/republikánmi) sa zvýši. Tieto mentálne procesy sú v odbornej literatúre označované ako konfirmačné skreslenie (konfirmácia – potvrdenie) a motivačná argumentácia.
Tu je potrebné podotknúť, že výsledky štúdie boli získané, a teda sú zatiaľ priamo aplikovateľné len na amerických voličov. Zvýšenie dôvery vo vybrané politické inštitúcie dáva zmysel práve v americkom kontexte, kde pred voľbami do Kongresu v roku 2018 Republikánska strana kontrolovala Biely dom (prezident Trump), ako aj obe komory Kongresu – Snemovňu reprezentantov a Senát. Voliči, ktorí dobrovoľne čítali obsah krajne pravicových dezinfo webov, v priemere viac dôverovali štátnym inštitúciám, ktoré boli v tom období tiež pod kontrolou pravicových Republikánov. Rovnako platí, že liberálni voliči vystavení obsahu rovnakých dezinfo webov, zvyknú vo všeobecnosti voliť kandidátov Demokratickej strany.
Štúdia teda poukázala na dôležitosť skúmania efektov hoaxov a dezinformácií v širšom kontexte, kde vedci berú ohľad aj na aktuálnu politickú situáciu a dlhodobé trendy v správaní voličov, najmä v súvislosti s dostupnými socio-demografickými údajmi. Výsledky poukazujú na negatívny vplyv čítania dezinformácií na voličov a ich politické preferencie, konkrétne na zníženú dôveru v tradičné médiá a štátne inštitúcie, v závislosti od politickej strany, ktorá je práve pri moci.
Skrytým, no o to dôležitejším, je konštatovanie autorov v závere, v ktorom varujú pred skúmaním vplyvu dezinformácií nehľadiac na politickú situáciu. Ich dopad na občanov do veľkej miery závisí od spôsobu, akým je politický obsah dezinformačných článkov interpretovaný cez politické a ideologické preferencie jednotlivcov.
V ďalšom článku z tejto série o dôsledkoch čítania dezinformácií na spoločnosť sa pozrieme na štúdiu, ktorá analyzovala vplyv analytického myslenia na mieru dôvery v konšpiračné teórie.
Prečo sem dávate takéto kecy ?
Ak ešte niekoho nepresvedčila koronavírová tyrania štátnej moci, tak je totálne debilný tvor.
Všetky tie úžasné práva a slobody „zaručené“ Ústavou, majú priamo v Ústave uvedené, že VLÁDA môže podľa svojej vôle porušiť všetky vaše „zaručené slobody a práva“ . Ústava nezaručuje NIČ, a iba vytvára duševný orgazmus pre debilných ovčanov. Reálne však 99% ovčanov nikdy Ústavu nečítalo, ale iba slintajú pri selektívne vybraných kecoch z nej do TV a novín pre ovce.
Mily brblaj, tak si sa nam predstavil. Teraz vsetci vedia, ze si debil a ouca a navrch aj slintas.
Anonym 16:34,analyzuje s našu vladu? Súhlasím.
Kecy kecy kecy !!!!
Treba ísť na referendum aby sme sa zbavili tejto hrôzovlády !!!
A čo potom?
Potom treba voliť hocikoho len aby tam nebola táto protislovenská chamraď čo je tam teraz !
Comments are closed.
UPOZORNENIE: - Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou. - Nešírte neoverené informácie a hoaxy. Šírte len to, k čomu poznáte relevantný zdroj a podľa možnosti ho uvádzajte. - Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidiel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní. - Vkladať príspevky do diskusie nie je povolené cez proxy servery a anonymizéry. Takéto príspevky môžu byť zmazané bez akéhokoľvek ďalšieho komentovania a zverejňovania dôvodov. - Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. - Akékoľvek útoky, osočovanie a invektívy voči podpísaným autorom článkov redakcii, alebo vydavateľovi budú zmazané, resp. v prípade, že budú zakladať podstatu niektorého z trestných činov, alebo iného porušenia zákona, autor príspevku by mal počítať s možnosťou zjednania nápravy právnou cestou. - Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.
Počas tzv „komunizmu“ každý kto chodil do práce a nerýpal do režimu v pohode prežil, kto neslopal postavil dom, alebo dostal trojizbový byt za 21000 korún súčasných 700 €, tento byt dnes dokáže v Seredi predať za 120 000 € čo by znamenalo 3 615 120 korún …. Samozrejme tu žili aj darebáci, ktorým sa nechcelo pracovať a preto utekali cez hranice …. Za tých „zlých“ komunistov sme nepoznali, exekútora, nikto nás neodpojil od elektriny, vody, plynu …. V obchodoch bolo síce menej rozmanitého, podradného tovaru ako teraz, ale potraviny boli zdravé ….V politike boli skromní ľudia, ktorí nekradli, nefetovali . Komunisti mali ŠTB, ale tú máme aj dnes len je premenovaná, komunisti mali aj udavačov, dnes máme aktivistov ……atď atď ….
Museum haraburd ma v casti stareho papiera este trochu miesta.
Anonym 9:30
Pekne si to napísal a je toho viac. Tí hnusní komunisti trvali na tom že do párkov sa dávalo skutočné mäso a aj bravčové vo vlastnej šťave bolo kus skutočného bravčového. Dnes v tej konzerve nájdeš akúsi mletú gebuzinu a do párkov sa melú červení červíci. Áno červíci ! Majú krásnu farbu… a kto tomu neverí,tak toho ľutujem !
Mňa by tiež zaujímalo,prečo Ti hnusni komunisti dovolili niektorým našim vycestovať na západ,a to pravidelne,a dokonca aj do vtedajšieho západného Berlína.Mne umrel svokor v západnom Nemecku a ani na pohreb som nemohol ísť.A nie je tomu dávno,ako nejaký veľký antikomunista tu vypisovať,ako chodili do západného Nemecka.Moze mi to niekto vysvetliť,aki to boli ludia
Milovníci komunizmu , čo navrhujete teda?
Milovnici komunizmu nenavrhuju nic. Vychutnavaju si slobodu, demokraciu a trpezlivo cakaju kym sa tento uzasny system sam od seba rozpadne.
9:30 a 10:17
Vy žaludi dvaja, vy ste sa dlho museli hľadať. Keď sa vám neľúbi, ťahajte odtiaľto do riti a nesmraďte tu.
Anonym 11:57
Nemôžeme ísť aj my normálni do riti. Vy všetci liberálni dementi ste už strčení v riti strýčka Sama ! Niekto tu musí zostať.
Neposles ma prec
Dozviem sa od dezolatov niekedy aku strategiu pre zvysenie prosperity navrhuju?
Anonym 4. januára 2023, 9:30
Nerýpal do režimu…čiže iba sa díval ako berú a ničia ľuďom majetky. ako obmedzujú ich slobodu, rozhodujú o ich životoch, zakazujú deťom študovať…čiže tváril sa, že to nevidí a preto mu bolo dobre. Ste normálny?
Darebáci utekali za hranice? Do zahraničia často utiekli najvzdelanejší a najschopnejší ľudia, ktorý potom budovali úspešné západné krajiny, začneme menovať kde všade a čo dokázali tí čo ušli?
Zdravé potraviny? Ste normálny? Dusičnany, ťažké kovy, olovo, kadmium, meď, cín, piesok, základné požiadavky hygienicko-zdravotné boli na nulovej úrovni. Polychlórované bifenyly – toho sa nikdy už nezbavíme. Sme nevedeli exportovať potraviny nikam na západ, boli neprijateľné. Výskumný ústav potravinársky na nekvalitu poukazoval od šesťdesiatich rokov, sa zobuďte!!!
Skromní ľudia v politike? Kto? Haščák starší? Počiatek starší? Široký? Lexa starší? Ste pri zmysloch?
Anonym 4. januára 2023, 10:17 na rozdiel od doby sovietskeho útlaku si dnes môžeš ísť kúpiť potraviny na farmu, kde si konzervy môžeš kúpiť aj do zásoby a nemusíš byť odkázaný na predajne poslednej inštancie. To, že od farmy po farmu je 100km, to sa poďakuj autorom kauzy dobytkár v časoch vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho, ktorý aj napriek možnostiam vysokých dotácií zo strany EU dali slovenskému potravinárstvu tvrdú ranu.
Anonym 4. januára 2023, 12:23 – odpoveď hlupáčikovi: ty hlupáčik ja som nepísal o období po „nežnom“ prevrate po roku 1989 , ale o živote ľudí do roku 1 9 8 9 !!!
pre 12,34
ty dement, ved ani on nehovoril o obdobi „po“.
Anonym 4. januára 2023, 12:34
Trol ja som písal o živote do roku 1 9 8 9. Ale to si si nevšimol, rýchlo sa ponáhľaš, rozvraciaš túto krajinu hneď naraz vo viacerých diskusiách, máš veľa príspevkov na rôznych weboch, nestíhaš robíš chyby. Mohol by si nám prezradiť, ako a čo musí spĺňať tvoj príspevok, resp. čo je rozhodujúce na získanie platby???
Pre pre Ruského trolla 16:01,takto,ako píšeš ty.tak vypisovali ti najhorší komunisti a ŠTB v 50tych rokoch.Vobec sa od nich nelíšis.Akurat tam nebola reč o Ruských troloch,ale o imperialistickych sgentoch Médiá,reči politikov sa skutočne skoro ničím nelíšia od týchto tragických rokoch.
Demokracia po 89 sa bude premenovať na novodobé otrokárstvo a ničenie ob, obcana
V Majkovom múzeu sú knihy,ktoré sa oplatí nečítať.
„Nekorigovaných myšlenek se obává primitiv, který nesvede argumentovat, diskutovat a myslet. Cenzura je pak daň za to, že progresivní totalita generuje primitivní elity“. Naději ale podle něj je, že zákazy a omezení slov jsou vždy předzvěstí rozpadu režimu, který už nemá lidem co nabídnout.
Byla doba, a není to tak dávno, kdy se svoboda slova neřešila. Bylo tomu tak proto, že slova měla zanedbatelnou váhu, nemohla nic změnit. Mocní si byli tak jistí svou mocí, že na jakoukoli výhradu, výtku, obvinění či protest reagovali stereotypním: „No a co!?“ Říká se tomu arogance moci a té se daří, když společnost akceptuje bagatelizování problémů.
Strach z informací, který je příčinou „boje s dezinformacemi“, se mocných zmocňuje tehdy, když společnosti zlehčování problémů vadí a požaduje, aby se problémy řešily, a ti u moci problémy řešit neumějí anebo nechtějí. Péče o slova, neboli cenzura, má smysl až poté, co slova přiberou na váze a získají potenciál něco změnit. Tehdy establishment a ti, co establishmentu posluhují, vnímají slova jako něco, co ohrožuje jejich byznys a kariéry.
Cenzor sice subjektivně vnímá sebe sama coby služebníka slova, ochránce pravdy, ale objektivní důvody pro cenzuru jsou vždy zištné. Slova se korigují a zakazují tehdy, když se pravda otáčí proti krachujícímu režimu. V moci cenzora není zachránit nebo napravit systém. Může pouze dočasně brzdit proces nevyhnutné změny, oddalovat neodvratné, a to kriminalizací oponentních názorů. Bojovníci s „dezinformacemi“ neslouží slovu, ale režimu, bez ohledu na to, zda slouží za mzdu anebo z pilnosti.
Platí triviální, že svoboda slova buďto je, anebo není. Je-li něčím omezena, jde o nesvobodu. Debata může být jenom o tom, zda si společnost může neregulovaný, necenzurovaný, čili svobodný provoz slov všeho druhu dovolit. A jelikož důsledkem svobody slova je demokracie, mocní řeší, zda tolerovat demokracii. Protože to je riskantní, angažují liberálové na obranu demokracie cenzory. Výsledkem je dnes v Evropě progresivní totalita.
Najde se určitě vícero vysvětlení, proč se svobodnému slovu hledají kompromitující nálepky. Může to být tím, že nekorigovaných myšlenek se obává primitiv, který nesvede argumentovat, diskutovat a myslet. Cenzura je pak daň za to, že progresivní totalita generuje primitivní elity. Octli jsme se v bludném kruhu, kdy demokracie koketuje s cenzurou a cenzura likviduje demokracii.
Podstatným rozdílem proti době, kdy se u nás po změně režimu budovaly základy dnešnímu marasmu, je v absenci zmíněného „no a co!?“. Pro mocné začíná být riskantní vysmívat se lidem do očí, pohrdat opozicí či ignorovat debatu, vedenou mimo loajální mediální mainstream. Příprava zákonů, jež mají regulovat, co se smí a co nesmí nahlas veřejně vyslovit, je přiznáním mocných, že veřejnosti nabízejí politiku, po které není poptávka, kterou je nutno občanům vnutit násilím.
Pokud jde o strach ze slov, co nejsou pod kontrolou, první nám přijde na mysl, že cenzura ohlašuje totalitu. S odstupem ale vidíme, že cenzura v minulosti ohlašovala bezmocnost mocných, že byla předzvěstí konce totality. Svobodné slovo se vždy přihlásí o slovo, když lež už nemá co nabídnout. Obtížně se tipuje, která kapka je tou poslední, kterou pohár přeteče. Které slovo připraví cenzora o práci. Víme pouze, že se tak nakonec stane. Je to v povaze těžkých slov.
Jedna z najväčších obáv spojených s čítaním konšpiračných webov je fakt, že pravidelná konzumácia dezinformácií, či iného lživého obsahu môže znižovať dôveru občanov a spoločnosti v demokratické procesy a inštitúcie.
Vedľajším javom pôsobenia dezinformácií v spoločnom infopriestore je podmývanie (erózia)spoločenskej súdržnosti, znižovanie dôvery občanov v média, ako aj nebezpečné a „klanové“ rozdeľovanie na „my” a „oni”, ktoré je častokrát založené na svojvoľných kritériách, no najmä nepravdivých informáciách.
Hoaxy, dezinformácie a klamlivé informácie útočia na základné piliere liberálnej demokracie a občianskej spoločnosti. Pravidelná návšteva dezinformačných webov a konzumácia ich obsahu má potenciál zvyšovať polarizáciu spoločnosti a zároveň znižovať dôveru občanov v tradičné média a politické strany.
Na strane druhej, experti sa domnievajú, že pri konzumácií dezinfo obsahu platí aj takzvaná reverzná kauzalita (súvislosť príčiny a následku), a teda že jednotlivci si vyberajú obsah dezinfo webov práve preto, že už nedôverujú médiám a politikom.
Týmto problémom, vzťahom medzi čítaním dezinformačných článkov a dôverou v médiá a politické inštitúcie, sa zaoberá nedávna štúdia autorov Ognyanova, Lazer, Robertson a Wilson, publikovaná v The Harvard Kennedy School Misinformation Review. Využitím dotazníkovej metódy, ako aj dát získaných z webových prehliadačov niektorých účastníkov, autori štúdie našli vzťah medzi čítaním dezinformačných článkov a zníženou dôverou respondentov v tradičné média.
Dáta poukazujú na 5% pokles dôvery v tradičné média u voličov, ktorí v období medzi októbrom a novembrom 2018 (americké voľby do Kongresu sa uskutočnili 6. Novembra) opakovane navštevovali dezinformačné webstránky. Zistenie bolo konzistentné naprieč politickým a ideologickým spektrom – platilo rovnako pre liberálov, centristov ako aj pre konzervatívcov.
V konečnom dôsledku, závery štúdie potvrdzujú obavy novinárov a politológov, ktorí sa oprávnene obávajú negatívneho vplyvu dezinformačných webov, konzumácie nepravdivých informácií a šialených konšpiračných teórií. Možno sa domnievať, že podobné výsledky by sa potvrdili aj u slovenských voličov, ktorí čítajú dezinfoweby a veria konšpiračným teóriám, napr. o víruse Covid-19 ako úmyselne vyrobenej biologickej zbrani, poprípade popierajú samotnú jeho existenciu.
Dáta tiež naznačujú priemerný nárast dôvery v politické inštitúcie (+4%), konkrétne v Kongres (+8%) a súdnictvo (štúdia bola uskutočnená na vzorke amerických voličov). Detailnejší pohľad na výsledky však ukazuje, že zameriavať sa iba na celkovú (priemernú) dôveru v inštitúcie je zradné, keďže vynecháva dôležité informácie. Pokles dôvery v politické inštitúcie v súvislosti s čítaním dezinformačných webov sa potvrdil len u voličov, ktorí sa identifikovali ako silní liberáli. Naopak, pri stredových voličoch a konzervatívcoch, ktorí čítali takéto články, sa dá predpokladať zvýšenie dôvery v politické inštitúcie.
Tieto rozdiely sa dajú vysvetliť viacerými spôsobmi. Prvým z nich je, že väčšina webov, ktoré boli v štúdií označené ako dezinfo portály, produkovali krajne pravicový obsah. To isté platí aj pre slovenskú dezinformačnú scénu, kde časť portálov tvrdo obhajuje akési mýtické tradičné hodnoty, glorifikuje totalitné režimy, popiera holokaust a zločiny nacizmu, komunizmu, a taktiež útočí na určité skupiny v spoločnosti, ako napríklad Rómov, LGBTI ľudí, komunitu či Židov a liberálov.
Ak si človek, ktorý sa identifikuje s krajne pravicovým a radikálne konzervatívnym spektrom politickej ideológie, prečíta obsah prevažne krajne pravicových portálov, ktorý mu zapadá do jeho ideologického rámca, a existujúcich kognitívnych predsudkov, jeho dôvera v politické inštitúcie v tom čase kontrolované pravičiarmi (konzervatívcami/republikánmi) sa zvýši. Tieto mentálne procesy sú v odbornej literatúre označované ako konfirmačné skreslenie (konfirmácia – potvrdenie) a motivačná argumentácia.
Tu je potrebné podotknúť, že výsledky štúdie boli získané, a teda sú zatiaľ priamo aplikovateľné len na amerických voličov. Zvýšenie dôvery vo vybrané politické inštitúcie dáva zmysel práve v americkom kontexte, kde pred voľbami do Kongresu v roku 2018 Republikánska strana kontrolovala Biely dom (prezident Trump), ako aj obe komory Kongresu – Snemovňu reprezentantov a Senát. Voliči, ktorí dobrovoľne čítali obsah krajne pravicových dezinfo webov, v priemere viac dôverovali štátnym inštitúciám, ktoré boli v tom období tiež pod kontrolou pravicových Republikánov. Rovnako platí, že liberálni voliči vystavení obsahu rovnakých dezinfo webov, zvyknú vo všeobecnosti voliť kandidátov Demokratickej strany.
Štúdia teda poukázala na dôležitosť skúmania efektov hoaxov a dezinformácií v širšom kontexte, kde vedci berú ohľad aj na aktuálnu politickú situáciu a dlhodobé trendy v správaní voličov, najmä v súvislosti s dostupnými socio-demografickými údajmi. Výsledky poukazujú na negatívny vplyv čítania dezinformácií na voličov a ich politické preferencie, konkrétne na zníženú dôveru v tradičné médiá a štátne inštitúcie, v závislosti od politickej strany, ktorá je práve pri moci.
Skrytým, no o to dôležitejším, je konštatovanie autorov v závere, v ktorom varujú pred skúmaním vplyvu dezinformácií nehľadiac na politickú situáciu. Ich dopad na občanov do veľkej miery závisí od spôsobu, akým je politický obsah dezinformačných článkov interpretovaný cez politické a ideologické preferencie jednotlivcov.
V ďalšom článku z tejto série o dôsledkoch čítania dezinformácií na spoločnosť sa pozrieme na štúdiu, ktorá analyzovala vplyv analytického myslenia na mieru dôvery v konšpiračné teórie.
Prečo sem dávate takéto kecy ?
Ak ešte niekoho nepresvedčila koronavírová tyrania štátnej moci, tak je totálne debilný tvor.
Všetky tie úžasné práva a slobody „zaručené“ Ústavou, majú priamo v Ústave uvedené, že VLÁDA môže podľa svojej vôle porušiť všetky vaše „zaručené slobody a práva“ . Ústava nezaručuje NIČ, a iba vytvára duševný orgazmus pre debilných ovčanov. Reálne však 99% ovčanov nikdy Ústavu nečítalo, ale iba slintajú pri selektívne vybraných kecoch z nej do TV a novín pre ovce.
Mily brblaj, tak si sa nam predstavil. Teraz vsetci vedia, ze si debil a ouca a navrch aj slintas.
Anonym 16:34,analyzuje s našu vladu? Súhlasím.
Kecy kecy kecy !!!!
Treba ísť na referendum aby sme sa zbavili tejto hrôzovlády !!!
A čo potom?
Potom treba voliť hocikoho len aby tam nebola táto protislovenská chamraď čo je tam teraz !