Videl som skutočný Irán: Teherán – Bandar Abbas – Perský záliv

Navštíviť Irán bolo samozrejme mojim snom dávno, no odrádzala ma zložitosť formalít nevyhnutých k návšteve tejto krajiny popisovaná prakticky vo všetkých materiáloch vyskytujúcich sa na nete.

Až v Gruzínsku na diaľnici medzi Kutaisi a Tbilisi to urýchlila tabuľa – Teherán niečo cez tisíc kilometrov.

To už je priama výzva.

Následne cesta z arménskeho Jerevanu do Náhorného Karabachu, kde sme išli asi 5 km od hraníc s Iránom. Chudák vodič na tejto linke jazdiace štvrť storočie ani netušil, čo je za vysokými umelo vytvorenými valmi zeminy popri ceste. Nechápal, ani keď som mu ukázal na tablete hranice. Možno práve vtedy videl mapu po prvý raz. Inak, tento profesionálny vodič nebol nikdy v zahraničí, celý život prežil len v Arménsku a nič iné nikdy nerobil, iba jazdil tú jedinú trasu. Netuším, čo robí teraz po vojne…

A tak v rok v lete 2018 kupujeme letenky do Iránu. Cez Kyjev s tým, že atypický program si pripravíme neskôr, najlepšie v zimných mesiacoch. Nezaujímajú ma klasické turistické atrakcie, chcem vidieť  hlavné mesto Teherán a Perský záliv. Ak sa dá tak Bandar Abbas, mesto, ktoré je strategickým prístavom pre Irán v zálive. Už vieme, že do Iraku sa nepodarí ani jedno či dvoj dňový výjazd – hlavne bude málo času, no Peter navrhuje aj ostrov Qeshem nachádzajúci sa priamo v Perskom zálive.

Beriem, to vyzerá atraktívne…

Pred cestou Dušan pre nás vyhotovuje samolepku expedície a vyrobiť si dávame aj odznaky samozrejme v minimálnej sérii.

No a už len počkať na leto nasledujúceho roku. Dovtedy myšlienky na cestu vypúšťam, keďže som si viac menej istý že víza do Iránu nedostanem. Pre vlastníctvo Medzinárodného novinárskeho preukazu by som sa nečudoval.

Rezervujeme a platíme letenky z Teheránu do Bandar Abbas – maximálne prídeme o financie, keďže ich zakupujeme od domácich aeroliniek.

Dva týždne pred cestou žiadame o víza na iránskej ambasáde vo Viedni a snáď necelý týždeň pred cestou začínam rozmýšľať, čo keď náhodou víza dostanem. Nič nemám pripravené.

Nechápem, ale asi dva dni pred odletom do Kyjeva víza dostávame a to vrátane mňa. Rýchle štúdium trasy a – letíme do Kyjeva…

Centrum hlavného mesta Ukrajiny Kyjeva. Rýchly obed v samoobslužnej reštaurácii ktorú máme rokmi návštev Ukrajiny otestovanú. Nikdy nesklamala kvalitou a ani cenou.

Kyjevské hlavné námestie Majdan Nezávislosti.

Po príjemnom dni a noci strávenej v Kyjeve sme znovu na medzinárodnom letisku Kyjev Borispol. Do hlavného mesta  Iránu Teherán letíme Ukrajinskými aerolíniami.

Po niekoľko hodinovom lete sme v Iráne. Prvý kontakt s krajinou je samozrejme medzinárodné letisko Tehran Imam Khomeini International Airport (IKA)            فرودگاه بین‌المللی امام خمینی  v Teheráne.

Vychádzajúc z recenzií dostupných na internete najskôr máme starosti pred odbavením sa a imigračnou políciou. Čítali sme o troj až šesť hodinových kontrolách a pohovoroch pri vstupe do krajiny. Sme prekvapení, prakticky žiadne kontroly sa nekonajú. Imigračný dôstojník prezrie cestovný pas – zobral som si pas bez starých desaťročných víz do USA a pečiatok z Izraelu – skontroloval víza a dokonca nám do pasov nedal ani vstupné Iránske razítka. To ma mrzelo asi najviac. Ani sme neverili že sme skutočne v Iráne. Celý proces totiž netrval dlhšie, ako desať minút.

Keďže sme do Teheránu prileteli v nočných hodinách, mali sme pre istotu rezerváciu v hoteli medzinárodnej siete  IBIS nachádzajúcom sa priamo na letisku.

Po výborných raňajkách sme si objednali TAXI s tým, aby nás zaviezol do historickej časti Teheránu a priamo do hotela, kde budeme mať ďalšie nocľahy.

Po ceste z taxíka sledujeme metropolu Iránu a život v nej.

Okamžite po zložení si malých ruksakov v hoteli vyrážame do ulíc. Ubytovaní sme skutočne v samotnom historickom centre mesta a tak sa väčšinou pohybujeme pešo. TAXI využívame len na vzdialenejšie presuny. Cesta cez centrum taxíkom trvá kľudne aj dve či tri hodiny.

V zmenárni na ulici čo najvýhodnejšie meníme peniaze a snažíme sa zistiť, čo, kde a koľko stojí. Jednoducho sa musíme zariadiť na týždňový pobyt v Iráne s tým, že sa chystáme mimo hlavné mesto priamo do Perského zálivu.

Netušíme čo nás čaká, keďže pred našim odchodom sa bezpečnostná situácia hodne skomplikovala. Napríklad MZV SR nám cestu do Iránu ani neodporúčalo. Totiž iba niekoľko dní pred našou cestou Veľká Británia v Gibraltáre zablokovala iránsky tanker a následne Irán zablokoval v Perskom zálive dva tankery GB na oplátku. A práve tie tankery pod dohľadom iránskej armády kotvili  priamo v Bandar  Abbás.

No nechoď tam, kde je tak horúco. A to bez preháňania…

Sme prekvapení obchodmi a tovarom, ktorý ponúkajú. Žiaľ, o takomto výbere vlastne čohokoľvek sa nám môže len snívať.

Premávka na uliciach Teheránu je pre našinca nepredstaviteľná. Predpisy vlastne v praxi nejestvujú, každý jazdí ako chce a neraz aj v protismere. Chodci sa predierajú pomedzi autá a ak nie je chodec dostatočne drzý, alebo je príliš opatrný, nikam sa nedostane. Ani na druhú stranu ulice. Semafory totiž nerešpektuje nik.

Tak toto nás ešte len čaká. Obdobné spôsoby šetrenia miesta pri parkovaní som videl už pde viac ako desaťročím v New Yorku a v Tokyu. A teraz Teherán.

Hlad je silný a my sa nechceme zdržiavať jedením v reštauráciách. Dávame si „rýchlovky“ vo výžerkách a na ulici.

No oddych pri výbornom čaji chýbať nemôže…

Nákupné centrá plné najluxusnejšieho tovaru. A zákazníkov…

Tak toto som videl fakt len v Iráne.

Na ulici predavač balenej vody. Jedna pol litrová fľaška stojí v prepočte asi desať Centov. A platiť zákazník môže kartou. Keďže na Irán je uvalené embargo a medzinárodné karty VISA a MasterCard  tu nefungujú, Irán má svoj systém. Každá banka má svoju kartu a aj svoj terminál. A tak aj predavač balenej vody na ulici s lavórom plným pollitrových fliaš o zásobe v hodnote  tak 5 Eur, má niekedy aj osem až dvanásť terminálov rôznych bánk. To isté v kamenných predajniach.

Našinec okrem hotovosti nepoužije vlastne nič. Naše karty nefungujú. Zato hotovosť je možné meniť na ulici v takýchto zmenárňach. Stolička na chodníku a na nej kufrík plný peňazí. Milióny v kufríku a zmenárnik aj desať metrov obďaleč. A nik nekradne. Chlapík nič neriešil ani keď som chytil balíky peňazí a fotil som si ich. Ani sa len nepohol smerom ku kufríku. Tak som aspoň zamenil ďalšiu stovku. Samozrejme v Eurách.

No a takto potom vyzerá kopa peňazí v rukách…

A ideme sa na Teherán pozrieť z hora. Televízna veža je na to ako stvorená.

Priamo vo veži múzeum, alebo propaganda?

Kapitán Danko to s tým vlajkovým stožiarom vlastne až tak zle nemyslel, aj keď v porovnaní s tými  v USA či Iráne je ten slovenský ako chudobný príbuzný. Aj tak bol kritizovaný a problém asi je v tom, kto stožiar navrhol…

Iránci si na štátne symboly potrpia. Vlajky sú všade. Na mostoch a pri cestách sú ich niekedy stovky za sebou.

Je čas na presun do Perského zálivu. Čaká nás mesto Bandar Abbas.

Letíme z letiska Teherán-Mehrabád (THR)    فرودگاه بین المللی مهرآباد تهران

Toto je náš let do Bandar Abbas:

A toto Boarding Pass:

Sme v hoteli v Bandar Abbas v Perskom zálive.

Ak si myslíte, že vlajka Slovenskej republiky na recepcii hotela chýbala, tak sa samozrejme mýlite.

Perský záliv. Vážne som si splnil jeden z cestovateľských snov. Veľa som síce neočakával, o to viac som bol milo prekvapený.

Poznáte ako vyzerá Perská mačka? U nás to je chlpatá dlhosrstá cica. Ale ja som tie pravé videl a boli úplne iné…

Obzeráme si prístav, z ktorého sa budeme plaviť na ostrov Qeshm nachádzajúci sa priamo v Perskom zálive.

Malá predajnička v starom meste o rozmeroch asi 5 m štvorcových. A platiť možno kartou viacerých bánk v Iráne.

Odvodňovacie kanály slúžiace pri veľkých dažďoch. Vodu odvedú prirodzene a bez nákladov a ucpávania kanalizácií. Jednoduché a praktické riešenia otestované časom. To len u nás musíme vymyslieť vždy niečo náročné, drahé a spravidla nefunkčné…

Tentokrát sadáme na espresso do kaviarne aj na ich pomery luxusnej. Aj cenami. Pre nás sú stále prijateľné.

Ideme do prístavu pešo, chceme prejsť trhovisko a navnímať atmosféru. Onedlho cítime, že 50 stupňové teplo je na nás priveľa. Tak každých 200 metrov vchádzame do kaviarničky – testujeme všetky druhy a cenové skupiny a dávame si studený nápoj a espresso.

A pozorne sledujeme život okolo nás. Je zaujímavý a naša cesta je neopakovateľná. Už aj domáci si nás všimli a evidentne sú radi, keď chvíľu posedíme práve v tom ich podniku.

Nočné mesto Bandar Abbas.

Človek sa pri snáď  deväťdesiat percentnej vlhkosti a teplote okolo 50 st.C spotí okamžite a všade. Následne úplne mokré nohavice, na čo si treba jednoducho zvyknúť.

Cestovanie – bezpečnosť nadovšetko? Vlastne ju nik nerieši…

O zážitkoch na hlavnej pošte v Bandar Abbas sa rozpisovať nebudem, to chce hovorené slovo. Fakt sme mysleli, že bude problém…

A to sme chceli kúpiť „len“ pohľadnicu a poslať ju do Európy klasickou poštou. Problém? Vážny problém !! Riešil ho až riaditeľ pošty osobne. V jeho kancelárii sme si dali dobrý čaj, dostali sme malé pozornosti v podobe pamätných známkových aršíkov Iránu a zapísali sme si ďalší zážitok, ktorý pri bežnej turistike s CK nehrozí…

A ide sa na ostrov QESHM. Priamo doprostred Perského zálivu. Tak o tom som fakt nesníval…

Rýchloloď má meškanie a to nevedno aké. Plavby sú z bezpečnostných dôvodov pozdržané, cez Perský záliv plávajú vojenské plavidlá – armáda má prednosť.

Že by to bola tá liatadlová loď námorníctva USA presunutá do Perského zálivu s doprovodom?

Konečne na lodi. Necelé dve hodiny stačili, hrozby pominuli a predali nám palubné vstupenky. Pre nás otvorili špeciálnu prepážku, nečakali sme spolu s ostatnými domácimi pasažiermi. Vnímajú nás všade, kde sa pohybujeme. Síce prítomnosť tajnej služby nevidíme, no cítime.

Plavíme sa cez Perský záliv.

Sme na ostrove. Taký menší „raj na Zemi“… – a inak bezcolná zóna. Viac asi hovoriť netreba.

Sme v hoteli na ostrove Qeshm v Perskom zálive. Znovu jediní turisti z Európy.

Ceny pohonných hmôt sú v Iráne smiešne. Takmer zadarmo…

Pláž tak pre 50 000 ľudí, no sme na nej prakticky sami. Škoda. V diaľke „nás“ nepochybne stráži niektorá z atómových ponoriek námorníctva USA – tak teraz sme v oblasti, kde to skutočne vrie. Ide o najužšiu časť prieplavu a kontrola nad ňou je mimoriadne dôležitá pre všetky mocnosti.

V kaviarni nechápali, cudzinca nevideli roky… – a ja som si to užíval.

Naozaj škoda týchto úžasných pláží, ktoré evidentne ustúpili politike a vojenským záujmom. Svet je divný a to sme ešte netušili, že onedlho sa zmení úplne.

Papaníčko na cestu.

Chalan v nákupnom centre robí vážne dobré espresso.

Absencia turistov je zrejmá úplne všade. Aj v reštauráciách.

Ešte prehliadka historických zaujímavostí. Peržania sa majú čím pochváliť…

Tak táto fotografia v ďalšej výžerke hovorí za všetko. Nemohol som si sadnúť na iné miesto. To kura chutilo výborne.

A znovu prístav. Pobyt v „raji na Zemi“ končí. Ide sa späť do Bandar Abbas.

Rýchloloď pláva vážne rýchlo a vlny znemožňujú vyhotovovanie kvalitných fotografií. Toto sú tankery a kontajnerové lode čakajúce na povolenie preplávať Hormunzkým prielivom.

Znovu pevninský Irán, mesto v Perskom zálive  Bandar Abbas.

Kvalitné espresso v kaviarničke, kde rovnako turistov nevideli roky. Malý chalan by s nami rád išiel do Európy. V rámci možností mal prehľad a bolo mi smutno, že aj nepochybne šikovné deti sú tu v Iráne veľmi obmedzené v možnostiach vidieť iný svet.

Zmrzlina, zákusok s kávou chutili a vlajka Iránu je v našom cestovateľskom klube doteraz.

Fajn nápad. Neprehliadnuteľný názov mesta je umiestnený na útese, čím je viditeľný z mora aj zo súše.

Letisko Bandar Abbas – nočným letom letíme nazad do hlavného mesta Iránu Teherán.

Rozmýšľam,  či niečo takéto neprinesiem Monike, ale nakoniec, kde by to nosila?

Asi podrobný komentár netreba.

Tak pri tamtom vlajkovom stožiari by kapitán Danko nepochybne zbledol závisťou…

Sme kaviarenskí povaľači. Ale čo by človek neurobil pre dobré espresso?

Pýtali sme sa policajtov, ako sa najrýchlejšie dostaneme do vojenského múzea. Že TAXI, ale že teraz je veľká premávka a tak lepšie motorka. O desať sekúnd pri nás jedna stála. A zobral nás oboch naraz. Samozrejme že pred policajtami. Tak to bol zážitok cez pol Teheránu – prišli sme rýchlo a (NE)bezpečne.

No a pre toto je svet tak trošku, trošku dosť na Iráncov nasratý. Videli sme na vlastné bulvy…

No a tieto symboly vyrazené na smetných košoch a lavičkách asi tiež netreba komentovať…

Tak toto je lístok do metra v Teheráne.

Takéto vozne u nás nevidíme. (vlastne nemáme kde, keďže metro nám komunisti nedopriali) – ide o vozne rezervované výlučne pre ženy.

Jasné, Emam Khomeini  musí byť všade. Na obrazoch v reštauráciách, v kaviarňach, nákupných centrách, na grafikách fasád bytoviek, peniazoch a ani metro by bez zastávky pomenovanej po ňom ani nebolo metrom. V Teheráne…

Je čas letieť domov. Boeing UIA  po niekoľkých mesiacoch omylom zostrelený Iráncami neďaleko letiska, je pripravený na odlet do Kyjeva.

Posledné espresso v Perzii.

A účet za neho na pamiatku. Ten som si musel pýtať a bojovať s obsluhou, aby mi ho dala. Asi som bol prvý a posledný hosť, ktorý účet chcel. Poďakovanie z ministerstva financií Iránu mi zatiaľ nedošlo. Ale aspoň vedia, že na letisku je nejaká kaviareň, ktorá oje… štát. Vlastne, ako všade. V tom evidentne ani Irán nie je iný.

A po niekoľkých hodinách letu z Teheránu už espresso v Kyjeve. Aký je (bol) ten svet malý…

A znovu Majdan nezávislosti, hlavné námestie v centre Kyjeva.

Ďalšia noc v Kyjeve a následne návrat domov. Irán stál za to. A samozrejme že aj Kyjev.

V Kyjeve som v 2019 už nebol, no v novembri 2019 som dva razy navštívil Odessu a Krivy Ryh.

Dnes je už všetko inak. Dva roky korona opatrení, zmena sociálnych návykov väčšiny ľudí. A následne vojna na Ukrajine.

Svet sa zmenil. Zmenili ho politici odtrhnutí od reality bežného života normálnych ľudí. Tí, ktorým nezáleží na nás. Tí, ktorým nevadí zbombardovaný Kyjev, Odessa, ani prázdne pláže na ostrove Qeshm v Perskom zálive. Oni si hľadia svojich záujmov. A nás na ich napĺňanie využívajú, ako môžu.

Vyzerá to tak, že sa im to darí výborne. Dokedy?

– – –

Informácie z tohto materiálu boli aktuálne v roku 2019. Pri ceste do oblasti si preverte bezpečnostnú situáciu, prípadne nás kontaktujte.

K ceste do Iránu bude vyhotovené video s podstatne podrobnejšími informáciami, väčším počtom fotografií a samozrejme autentickými zážitkami z tejto zaujímavej cesty.

Viac reportáží z cestovania po svete nájdete na cestovateľskom portáli: www.naEXpediciu.sk