„PS/Spolu vystupovala ako koalícia nielen de facto, ale aj de iure, teda zobrala na seba bremeno, naložené koalíciám: vyšší, sedempercentný limit.“

Chápem, že lídri strany, ktorá včera neprešla do parlamentu tak bolestne frustrujúcim spôsobom, nebudú dnes zverejňovať podrobné zoznamy svojich chýb, ale zostanú iba pri „Prepáčte, smola, ideme ďalej.“ Ale vypočul som si zopár politických komentárov a väčšinou sa nedostali hlbšie, než že PS/Spolu „menila tému v priebehu kampane“ (z boja proti korupcii na boj proti fašizmu), pričom takáto zmena vždy zle dopadne. No a facebookovým komentátorom už stačí len obviniť víťaza volieb z „kanibalizácie“, ako keby podstatou volebnej kampane nebolo súperenie o voliča. Doplním teda pár dobre mienených podnetov na sebareflexiu.
1. „Poznaj rozmiestnenie svojho elektorátu“. Ak strana už dlhodobejšie úspešne oslovuje najmä mladého, moderného, liberálneho mestského intelektuála, tak musí počítať s tým, že takýto živočích sa častejšie vyskytuje v Bratislave a Košiciach, než v Poltári, Brezne alebo „dedinách, kde pred nami ešte žiadny politik nikdy nebol“. Keď sa v priebehu kampane strana rozhodne, že pôjde priamo konfrontovať Kotlebu do jeho bášt, na jeho mítingy, tak síce urobí chvályhodný občiansko-aktivistický čin, ale logicky sa tým presunie do prostredia najnižšieho výskytu svojho vlastého voliča. Metaforicky, bude ako zberateľ viniča hroznorodého na zemiakovom poli. Môže tam pomôcť hubiť pásavku zemiakovú, ale zachránené zemiaky bude zberať niekto úplne iný. A my potom budeme o štvrtej ráno zúfalo načítavať stránku s výsledkami volieb a čakať, kedy sa konečne zarátajú aj hlasy z tých veľkých bratislavských obvodov, a očami tlačiť koalíciu o vytúženú desatinku vyššie. Z tých veľkých bratislavských obvodov, kde sa chýbajúcich tisíc hlasov liberálnych voličov určite dalo zohnať oveľa ľahšie, než kdekoľvek inde. (Nenechajte sa pomýliť tým, že mnohí kandidáti boli ochrancami nedostupných lesov v divočine alebo zakladateľmi alternatívnych komunít na okraji civilizácie: práve toto sú typické témy, zaujímajúce najmä veľkomestského človeka.)
2. „Poznaj početnosť svojho elektorátu“. Ak strana už dlhodobejšie úspešne oslovuje najmä mladého, moderného, liberálneho mestského intelektuála, tak si musí byť vedomá, že čím spoľahlivejšie s ním bude dosahovať názorový súhlas, tým viac bude lajkov od vlastnej sociálnej bubliny, ale strana sa bude približovať kdesi k piatim percentám. V konečnom dôsledku síce dosiahne aplauz všetkých osobností oslovených redakciou Denníka N, ale tie majú rovnaký jeden hlas, ako občania, ktorí sa u nás vyskytujú podstatne častejšie – napríklad formálni katolíci z päťtisícového mestečka.
3. Na poznanie rozmiestnenia a početnosti svojho elektorátu nadväzuje pokora v hodnotení vlastných síl, ktorá nie je sebapodceňovaním, ale prejavom zodpovednosti za krajinu. Narážam tým na skutočnosť, že PS/Spolu vystupovala ako koalícia nielen de facto, ale aj de iure, teda zobrala na seba bremeno, naložené koalíciám: vyšší, sedempercentný limit. Takýto výmysel nie je hanba obísť – urobila to už SDK v roku 1998, ktorá bola v skutočnosti štvorkoalíciou, ale vystupovala ako jedna strana, kvôli tomu, že im Mečiar podmienky pre koalície ešte sťažil. Obdobne SAS, ktorá na svojej kandidátke hostí OKS bez formálnej zmeny na koalíciu. Obdobne štvorkoalícia Oľano, Nova, KÚ, Zmena zdola, ktorá nakoniec zaznamenala bezprecedentné strojnásobenie preferencií behom troch týždňov, jednoducho obetovala tých dvadsať eur na kolok na zmenu názvu strany. Takže kandidátka znela ako štvorkoalícia, ale z právneho hľadiska bola jednou stranou s nižším limitom. Snaha o čo najlepší sebaobraz („my to obchádzať nebudeme, my to dáme!“) je síce sympatická, ale len dovtedy, kým dôsledky takéhoto rozhodnutia nedopadnú na stranu aj na celú republiku. O ústavnej väčšine potrebnej na očistu súdov sa teda musí rokovať aktuálne s Borisom Kollárom. Nevdojak mi to pripomína rok 2011, kedy si viacero poslancov zachovalo svoj vlastný sebaobraz nekompromisného politika, ale výsledkom pre štát bola samodeštrukcia reformnej vlády a strata minimálne 8 rokov historického vývoja.

Zdroj: FB