VEĽKONOČNÁ JASKYNNÁ POKORA, OČISTA, NOVÝ ZAČIATOK I OBRODENIE
IBA A LEN
Na Slovensku poznáme medzi už takmer 8000 jaskyňami iba 6 jaskýň, ktorých názov je nejako spojený s Veľkou nocou (napr. Veľkonočná priepasť, Veľkonočná jaskyňa, ap.). Len o necht sú populárnejšie Vianoce, ktoré sa stali základom názvu v prípade desiatich jaskýň (Vianočná priepasť, Vianočná jaskyňa, Vianočný ponor, atď.). Aby sme boli pravdiví, spravidla všetky boli pomenované takto sviatočne len preto, že boli objavené v ten či onen sviatočný deň, nebolo za tým nič modloslužobnícke. Mnohí jaskyniari kopú, objavujú, skúmajú, mapujú i dokumentujú práve na sviatky, kedy je veľa voľna. A prečo je ich tak málo? Niežeby boli jaskyne v zmysle náboženských tradícií akosi od macochy, ale prirodzené spojenie medzi nimi prosto nefunguje. Nečudo.
ČISTÝ KONIEC
(Krasové) podzemie je totiž štát v štáte, vesmír vo vesmíre. Je drsné, nevľúdne, ničnedarujúce, a pre človeka je to niečo ako oceán – teda absolútne neprirodzené prostredie. Vládne tam chlad, takmer 100-percentná vlhkosť, stopercentná tma a nezriedka absolútne ticho. Našinec, ktorý na tieto podmienky nie je špeciálne pripravený, je v ňom v priebehu krátkeho času odsúdený na biednu smrť. Je to podobné ako ponoriť sa súc nepripravený, hoci aj do teplotne vľúdneho mora – na jediný nádych – a zotrvať tam do trpkého konca; alebo vystúpiť z auta v Krugerovom národnom parku, kde sa životnosť človeka ráta doslova na minúty – aspoň tak nám to povedali pri vstupe o štvrtej ráno. V týchto podmienkach, prirodzene, je úplne irelevantná akákoľvek pozemská ideológia, viera, náboženstvo, tradície, rasa, nárok na názor či na právo. Jediné, čo je tam bez špecializovanej prípravy relevantné, je vôľa a schopnosť prežiť, hoci len žalostne obmedzený čas.
Osobne si myslím – pri všetkej úcte k inak zmýšľajúcim ľuďom – že keby sa ezotericky či metafyzicky založení ľudia ocitli vedome či nevedome na konci Gemerskoteplickej jaskyne, do minúty by pochopili, kde je sever, čo je to za opulentný luxus stáť pevnými nohami na hrboľatej zemi, a že niet na svete ani v priľahlom Vševesmíre sily, ktorá by človeka odtiaľ dostala bez jeho vlastného cieľavedomého úsilia. Očistnejší mentálny kúpeľ hádam ani nejestvuje.
VEĽKONOČNÁ JASKYŇA NA DOLNOM VRCHU
Veľkonočná jaskyňa na Dolnom vrchu, aj napriek všetkému vyššie uvedenému, stala sa – aspoň pre mňa – veľkonočným symbolom pokory, očisty, nového začiatku i obrodenia. Udialo sa to takto:
Dvaja (vtedy) nováčikovia z nášho jaskyniarskeho klubu ma pred 27-timi rokmi požiadali o konzultáciu, názor či radu, a to priamo v teréne. V náročných svahoch Dolného vrchu ma priviedli na miesto, ktoré boli pred pár dňami našli, a chceli vedieť či tam môže byť jaskyňa a či si myslím, že by tam mali kopať. Kukal som jak puk, prisámbohu som tam vtedy nevidel nijakú indíciu, že by tam vôbec nejaká jaskyňa mala byť, a popravde som im povedal, že podľa mňa tam jaskyňa nie je. Ale že keď chcú, nech kopú, že inak sa nikdy nedozvedia pravdu. Pre chlapov bolo to miesto dôležité, lebo bolo prvé, ktoré našli samostatne, a kde sa obaja nazdávali, že môže byť perspektívne. Hádam len za tri dni tam akurát na Veľkú noc vykopali nádhernú, pozoruhodnú, speleogeneticky, geomorfologicky významnú i geochemicky zaujímavú jaskyňu so stovkami kvapľov – brčkami, stalaktitmi, stalagmitmi, stalagnátmi, sintrovými nátekmi, pizolitmi a ktovie čím ešte. Je to 2. najdhšia jaskyňa medzi desiatkami jaskýň v severnom svahu Dolného vrchu.
VEĽKONOČNÁ POKORA, OČISTA, NOVÝ ZAČIATOK I OBRODENIE
Vraví sa, že kvalita súdneho lekára, resp. chirurga rastie priamo úmerne s počtom obdukcií, resp. operácií. Podobne je to aj v jaskyniarstve. Dnes, po 34-och rokoch, je moja jaskyniarska skúsenosť – samozrejme – úplne iná ako v tom čase. Vtedy som vyslovil názor bez patričnej skúsenosti i bez pokory. Každá Veľká noc mi to ostentatívne pripomenie. Uvedomím si, že z Veľkonočnej jaskyne vždy budem odchádzať s pinocchiovsky DLHÝM NOSOM; veď sa pozrite na pripojenú fotku – veľavravnejšia už nemôže byť. Preto je Veľká noc pre mňa osobne – a paradoxne aj v súlade s náboženskou tradíciou – synonymom pokory, očisty, nového začiatku i obrodenia.
———–
Na fotke: kvapľové zátišie v sieni vo Veľkonočnej jaskyni na Dolnom vrchu v Slovenskom krase. Foto: M. Horčík, 1997
Zdroj: FB