Jar bojuje s dozvukmi zimy, tak ako mnoho ľudí s nepriaznivým osudom. Žijeme v neľahkej dobe, ktorá umelcov väčšinou nenecháva ľahostajnými a rôznym spôsobom ju reflektujú. Patrí k nim i redaktorka, pedagogička a spisovateľka Gabriela Spustová Izakovičová, tvorkyňa prózy i poézie. V stredu 22. marca 2023 sa v záhradnej čitárni Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave na Rázusovej ulici 1 uskutočnila prezentácia jej najnovšej básnickej zbierky Ruptura cordis (Puknuté srdce). Stalo sa tak v rámci cyklu Poézia slova a života, nadväzujúceho na cyklus Trnavská poetika. Moderátormi boli Pavol Tomašovič a Štefan Kuzma. Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Prezentáciu otvoril krátko po 17.00 hod. Pavol Tomašovič, ktorý je predovšetkým spisovateľom a riaditeľom Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave. Ako povedal, dni sa predlžujú a tma je vytláčaná svetlom. Preto sú aj naše dni viac naplnené svetlom, život i nádej sa prebúdzajú. Na druhej strane však negatívne správy vytvárajú dojem, akoby život nebol až taký dôležitý. No život je väčší ako naše obavy. Básnická zbierka Ruptura cordis je o prebúdzaní sa života. Pripomína jar – v tichosti prekonáva zimu a odkrýva nádej. Knižka má dve nové časti: prvá je o prekonávaní pandémie ochorenia COVID-19 (Cor et corona) a druhá reaguje na vojnu na Ukrajine (Hranice (ne)pokoja). Okrem toho knižka obsahuje i básne, ktoré boli už predtým vydané v iných básnických zbierkach autorky, ale hodia sa i do tejto aktuálnej, pretože hovoria o postavení človeka v dnešných zložitých časoch. Pavol Tomašovič položil Gabriele Spustovej Izakovičovej prvú otázku. Zaujímal sa, či ju medicínska „hantírka“ inšpirovala aj pri hľadaní názvu najnovšej básnickej zbierky a prečo sa rozhodla práve pre názov Ruptura cordis. Autorka vysvetlila, že ju ovplyvnil nielen pobyt v nemocnici, ale aj jej pôvodné povolanie zdravotnej sestry. S latinčinou sa stretávala i neskôr pri štúdiu teológie. V pandemickej dobe bola dôležitá aj záchrana životov a s vierou človek ľahšie zvládne ťažké situácie.
Prvá časť najnovšej knižky Gabriely Spustovej Izakovičovej má názov Cor et corona (Srdce a koruna). Slovo „corona“ tu teda Pavlovi Tomašovičovi evokuje skôr nádej. Autorky sa opýtal, či naozaj ide o túto slovnú hru. Gabriela Spustová Izakovičová ozrejmila, že sa jedná o viacznačnú hru slov. Ide tu aj o viacvýznamovosť slova koruna, napríklad aj koruna = peniaz. Pavol Tomašovič skonštatoval, že Gabika je človek pokory, duchovna, ktorý naznačuje, aká je úloha človeka: prijať jedinečnosť ako súčasť celku, nebyť sebecký.
Potom dopredu prišla Linda Kostová Mariothová. Do recitačnej súťaže si vybrala protivojnovú báseň Gabriely Spustovej Izakovičovej Človiečik (tercíny z básnickej zbierky Erby brehov), ktorú autorka zaradila aj do knižky Ruptura cordis. Báseň je o tom, kam až môže človek dospieť z detskej nevinnosti v túžbe po moci a peniazoch. Mladá recitátorka Linda túto báseň precítene predniesla aj na prezentácii knižky Ruptura cordis a odmenou jej bol veľký potlesk obecenstva. Po ňom vystúpili so svojou jemnou duchovnou pesničkou Lenka Dubovská (akustická gitara a spev) a Adriana Bobeková (spev). Tiež si vyslúžili mohutný potlesk.
Štefan Kuzma poukázal na to, že už je to viac ako päť rokov, čo sa stretli na literárnom podujatí pri príležitosti päťdesiatky Gabriely Spustovej Izakovičovej. Gabika je suchovskou Trnavčankou (narodila sa v Trnave a žije v Suchej nad Parnou). Aj v jej najnovšej básnickej zbierke je prítomná duchovná i svetská nádej klenúca sa ponad ťaživé témy. Doložil, že Gabika verí deťom i budúcnosti. Je matkou šiestich detí a tie sú pre ňu motorom života. Gabriela Spustová Izakovičová prikývla, že deti jej v podstate zachránili život. Má nielen šesť detí, ale aj osem vnúčat. Detský smiech jej dáva nádej, radosť, lieči ju. Aj keď ležala v nemocnici s ťažkými komplikáciami COVIDU-19, chcela žiť hlavne kvôli deťom. Štefan Kuzma podotkol, že každá choroba, ktorá znemožňuje žiť plnohodnotným životom, prináša strach. Gabriely Spustovej Izakovičovej sa spýtal, v čom bola korona iná ako bežné choroby. Ona odvetila, že iné bolo hlavne to, že počas ochorenia na COVID-19 trpela halucináciami. Choroba jej tiež vzala energiu: rok jej trvalo, kým zase nabrala silu. A silu potrebuje, pretože sa stará o chorú mamu a sestru. Štefan Kuzma chcel odľahčiť tiesnivú atmosféru a poznamenal s poriadnou dávkou šibeničného humoru, že mnohí ľudia za halucinácie platia, a Gabika ich mala zadarmo. Obecenstvo sa zasmialo, no nie zlomyseľne ani ironicky.
Pavol Tomašovič podčiarkol, že strach je najhorší radca. To sme mohli pozorovať aj počas pandémie COVIDU-19, keď bolo strašenie na dennom poriadku. Následkom toho mnohí ľudia ohrozenie chorobou buď podceňovali, alebo sa ho až neprimerane báli. Moderátor prečítal úryvky z prvej časti knižky Ruptura cordis: „už nás nestrašte!“ a „tretí rok to skončí?“ Potom charakterizoval túto zbierku básní ako dielo, v ktorom nachádza vyvážený vzťah k tomu, čo sa deje okolo nás, ale tiež naznačenie východiska. Zacitoval predposlednú časť cyklu Cor et corona – „diaľkovým ovládačom vypínam nepokoj“. Po skonštatovaní, že aj tak nikdy nepochopíme celú pravdu, sa opýtal Gabriely Spustovej Izakovičovej, či je pre ňu dôležité aj vypnúť niektoré podnety. Ona je toho názoru, že Boh sa prihovára jedine v tichu. Netreba sa hrabať len v slovách, ale je potrebné vnímať základné potreby. Na tom človek môže stavať, hľadať si dôvod na radosť a nepodliehať strachu. Keďže nielen podľa Pavla Tomašoviča je dôvodom na radosť aj hudba, vypočuli sme si ďalšiu peknú pesničku v podaní Lenky Dubovskej a Adriany Bobekovej.
Štefan Kuzma potom pripomenul verše z prvej časti prezentovanej knižky, venované rodákovi a priateľovi Viliamovi Turčánymu, zvlášť jeden: „strážim tvoj potôčik i Jamy“. Gabriele Spustovej Izakovičovej položil otázku, čo pre ňu znamenalo priateľstvo s týmto významným básnikom, vysokoškolským pedagógom, literárnym vedcom a prekladateľom. Odpoveďou bolo, že to bol jej veľký vzor, veľký básnik. Odišiel ticho a skromne ako obyčajný človek, no pritom bol velikán. Gabriela Spustová Izakovičová zostavila a vydala monografiu k jeho 90. narodeninám: Rytier a pevec Viliam Turčány. Ako povedala, nikdy nemal hviezdne maniere a nevystrájal. A čo sa týka potôčika, ten je akoby symbolom života.
Štefan Kuzma upozornil na to, že deň pred prezentáciou knižky Ruptura cordis sme si pripomenuli Svetový deň poézie. Viliam Turčány obohatil oblasť poézie nielen svojimi vlastnými básňami, ale aj prekladmi. K poézii má blízko i akademický maliar Jozef Ilavský, ktorý ilustroval napríklad viaceré básnické zbierky Viliama Turčányho i Gabriely Spustovej Izakovičovej, vrátane tej najnovšej. Keďže bol na jej prezentácii aj osobne prítomný, prisadol si k besedujúcim a Štefan Kuzma sa s ním porozprával. Spýtal sa ho na jeho názor na symbiózu poézie a výtvarného umenia, nakoľko tieto oblasti umenia majú spoločné rozmýšľanie v obrazoch. Podľa Jozefa Ilavského je to zabudované už v talente, ktorý môže byť napríklad poetický, lyrický, subtílny či dramatický – záleží to na energii. Veľa výtvarníkov je aj medzi hudobníkmi. Pochválil Gabrielu Spustovú Izakovičovú, že jej nie je cudzia ani grafická úprava literárnych diel a že je štedrá a nadaná v mnohých smeroch. Počas pandémie koronavírusu pracoval Jozef Ilavský na svojej monografii a jednou z jeho spolupracovníčok bola Gabriela Spustová Izakovičová – mala na starosti jazykovú úpravu. Štefan Kuzma okamžite zareagoval: „A my si robíme žarty zo ženských jazykov…“ Jozef Ilavský spresnil, že Gabika si vybrala do svojej knižky niekoľko jeho kresieb i jednu maľbu. Ona by najlepšie vedela povedať, prečo ju tieto diela oslovili. Ako povedal Štefan Kuzma, tvorba Jozefa Ilavského je veľmi rozsiahla. Spýtal sa ho, čo robil najradšej, ktoré jeho dielo mu prirástlo k srdcu a ktoré by nikdy nepredal. Jozef Ilavský však zdôraznil, že chcel nielen maľovať, ale aj učiť, pretože maliari majú hlboko do vrecka. 17 rokov napríklad učil v Trnave na Pedagogickej fakulte UK. Ako vraví, v Suchej nad Parnou je veľa výtvarne nadaných žiakov. Štefan Kuzma prikývol, že mladí ľudia sú v dnešnej dobe veľmi šikovní. Na Jozefa Ilavského, ktorý od roku 1970 žije v Dúbravke, sa obrátil s otázkou, aká príhoda sa viaže s tamojším Farským kostolom sv. Kozmu a Damiána. Maliar vysvetlil, že pre tento kostol namaľoval v 80. rokoch 20. storočia oltárny obraz. Nedočkal sa však za to takmer žiadnej chvály, ba dokonca to nie je uvádzané ani v publikáciách. Aspoň raz to však povedal tamojšiemu kňazovi v spovednici. Obecenstvo na prezentácii knižky Gabriely Spustovej Izakovičovej odmenilo Jozefa Ilavského búrlivým potleskom.
Nasledovala pesnička Lenky Dubovskej a Adriany Bobekovej a po nej sa ujal slova Pavol Tomašovič. Básnická zbierka Ruptura cordis je podľa neho viacrozmerná, nadčasová a reflektuje realitu, napríklad témami pandémie a vojny. Okrem toho však ponúka aj východisko a poukazuje na to, že vojna je v každom z nás (nenávisť, bolesť a podobne). Znovu zaradené básne z predošlých zbierok poézie dodávajú novým básňam nový zmysel a kontext. Takými sú napríklad Elégie o Sedembolestnej či tercíny Človiečik: pomocou starších básní bol utkaný nový celok. Pavol Tomašovič sa opýtal Gabriely Spustovej Izakovičovej, ako presne to myslela ona. Dostal odpoveď, že sa snažila nahliadať na témy svojej najnovšej básnickej zbierky s otázkou „prečo“ (príčiny vojen a pod.). A aké východiská navrhuje? Každý má začať od seba – odpúšťať a spájať, nie rozdeľovať. Pritom základom je rodina, v ktorej si môžeme vytvoriť svoj raj.
Štefan Kuzma poukázal na sonetový veniec Sonety slobody, ktorý je tiež zaradený do knižky Ruptura cordis. Z neho vyplýva, že sa stále musíme usilovať o stav, aby sme boli slobodní. Gabriele Spustovej Izakovičovej položil otázku, či to bol jej zámer, alebo sa mu len zdá, že srdce ostáva stále puknuté. Poetka odvetila, že srdce bude stále puknuté, no dá sa s tým žiť. Okrem toho jej povedala jej dcéra, že sonety sú síce napísané dávno, ale stále sú aktuálne. Preto sa dostali do najnovšej knižky. Medzi slobodou a neslobodou je veľmi tenká čiara a dnes sa v slobode ukazuje, kto je kto.
Pavol Tomašovič vyzdvihol, že zbierka poézie Ruptura cordis je len tým podstatným zapísaným do srdca. To podstatné často prichádza cez bolesť. Tak je to aj so slobodou, o ktorej sme kedysi vlastne nič nevedeli. Slobodu i život treba prijať aj s bolesťou, s puknutým srdcom si treba dať Silencium (tak sa volá výber básní z rovnomennej básnickej zbierky Gabriely Spustovej Izakovičovej, ktorý sa tiež dostal do knižky Ruptura cordis). O záverečné hudobné a spevácke „silencium“ sa postarali Lenka Dubovská a Adriana Bobeková.
Štefan Kuzma pripomenul, že na literárnom podujatí pri príležitosti životného jubilea Gabriely Spustovej Izakovičovej pred viac ako piatimi rokmi hovorili v Knižnici Juraja Fándlyho v Trnave o jej knižke Talitha kum (Dievča, vstaň!). Vtedy o tomto diele povedal, že je to hlavne výpoveď o Gabriele Spustovej Izakovičovej a na tom sa vraj odvtedy nič nezmenilo. Preto prečítal úryvok z tohto pásma meditačnej poézie ako vtedy a obecenstvo od srdca zatlieskalo. Výber z tejto knižky poézie je tiež súčasťou básnickej zbierky Ruptura cordis. Gabriela Spustová Izakovičová, Pavol Tomašovič a Štefan Kuzma ju slávnostne pokrstili čistou vodou. Pavol Tomašovič to okomentoval slovami, že Gabika sa našťastie nevzdáva a jej najnovšia básnická zbierka je uvedená do života. Živý potôčik v nej je dôležitý, lebo tečie v každom z nás. Spoločne máme tvoriť rieku so živou vodou. Autorka prezentovanej knižky dostala krásnu kyticu kvetov.
Následne v publiku vstala Adriena Horváthová, ktorá je už dlhé roky predsedníčkou Miestneho odboru Matice slovenskej (MO MS) v Trnave, vedie Literárny klub Bernolák a venuje sa aj iným kultúrnym aktivitám. Poďakovala Gabriele Spustovej Izakovičovej – členke MO MS v Trnave za jej mnohoraký prínos, okrem iného aj za starostlivosť o matičnú facebookovú stránku. Pripomenula, že MO MS v Trnave tento rok oslávil už 100. výročie založenia. Vyjadrila vďaku aj Knižnici Juraja Fándlyho v Trnave, pretože knižnica mnohokrát vzala MO MS v Trnave i Literárny klub Bernolák pod svoje ochranné krídla a i v súčasnosti s nimi spolupracuje.
Gabriele Spustovej Izakovičovej verejne zablahoželala aj poetka z Modry Ľubomíra Miháliková.
Po oficiálnej časti prezentácie nasledovali príjemné rozhovory pri chutnom občerstvení, predávanie a podpisovanie knižiek a blahoželania autorke. Puknuté srdce zarezonovalo zvlášť silno. Napovedalo nám, že hoci žijeme rôzne životy, v našich starostiach a obavách sme v podstate všetci na jednej lodi. Len priateľstvo a láska sú riešením.
Ružena Šípková
Foto: autorka
