„Povstaňte! (?) Vstupuje Boris Kollár, predseda slovenského parlamentu“ – Alojz Hlina

Povstaňte! (?) Vstupuje Boris Kollár, predseda slovenského parlamentu

Demokracia je veľkorysá. Veľmi veľkorysá. Chcem len veriť, že na svoju veľkorysosť neumrie.
Dnes slovenský parlament posunul hranice možného. Hovorí sa, že čo nie z krvi zrodené, nie je pevné. Za výsadu mať parlament, byť demokraciou sa platilo. Krvou. V niektorých krajinách pretiekli potoky krvi, aby mohli mať demokraciu, niektoré ju dostali skoro zadarmo. Tak ako my. A možno preto máme k nej taký vzťah. Nevážime si ju, lebo sme za ňu nezaplatili. Nectíme si hrdinov. Tí, ktorí sa nám pchajú do obrazu, že sú hrdinovia, zisťujeme, že až takí hrdinovia nie sú. A tých skutočných hrdinov si nevážime, sú zabudnutí alebo už medzi nami nie sú. A maximum, čo sme pre nich dokázali urobiť, bolo pomenovať po nich malé námestie pred kostolom v Šintave.
To sme my. Polovica dediny s fašistami, polovica dediny s komunistami. Okrem automobilového priemyslu by sme mohli byť najväčšími exportérmi zbabelosti, oportunizmu, nehrdinstva a hlúposti. V týchto voľbách vyhral svet populizmu, extrému, antisystému.
V našom parlamente sú aj tí, ktorých naša demokracia potrebuje na to, aby mohla fungovať. Ale je ich tam desivo málo. Tento svet si dnes spomedzi seba vybral svojho konzula, svojho šéfa, hovorcu. Svojho primus inter pares.
Privítajte Borisa Kollára ako predsedu slovenského parlamentu.
Aký volič, taký politik. Parlament je obrazom našej spoločnosti. Zvolení zástupcovia ľudu si vybrali svojho zástupcu. Vybrali si toho, kto ich má viesť. Aký to ponúkame obraz do sveta? Kto vlastne sme?
Étos politiky. Cnosti. Osobnosť. Noblesa. To je čo?
Pýtajú sa už nielen mladí.
Obraz B. Kollára je dostatočne známy. V zásade neexistuje škandál, z ktorého by spoza rohu nevykúkal, aby hneď po ňom oznamoval, že on s tým nič nemá. Neskutočný populista. Pred štyrmi rokmi ho do parlamentu dostali utečenci a exekučná amnestia, ktorú sľuboval. V týchto voľbách pridal na stimulovanie prvej signálnej sústavy voličov aj prísľub 25 000 bytov ročne. Samozrejme, nikdy nebudú. Ani nikdy nemali byť. Mali len poslúžiť na vstup do parlamentu.
V parlamentoch boli, sú a asi aj budú ľudia, ktorí mali svoje neresti. Ale sú v parlamentoch ľudia, ktorí si zo svojich nerestí urobili logo, značku, PR? Kto sa so svojim zhýralom životom chválil?
Čo hovoria všetci tí ochrancovia tradičnej rodiny?
Kotlebovci, bisexuáli, vyznávači skupinového sexu ma nezaujímajú. Tým to zjavne imponuje. Zaujíma ma, ako sa vysporiadavajú s Borisovým „zašu…me si“ ikony kresťanského sveta v klube OĽaNO.
Sú tichúčko?
Ako to okomentuje odídený ex-sekretár mojej cirkvi, ktorý komentoval všetko. Na mne mu vadilo aj to, že vôbec dýcham. Čo hovorí on na cnostný príbeh nového parlamentu? Čo hovoria duchovní otcovia, ktorí chválili kollárovcov, kotlebovcov? Duchovní, ktorí zasväcovali meče pred Dražovským kostolíkom? Je Boris Kollár konečne tá postava plná kresťanských cností, ktorá im konečne bude vyhovovať? Dojednajú si s ním termín stretnutia? Pomôžu zorganizovať termín stretnutia vo Vatikáne?
Alebo sa bude mlčať? Tváriť sa, že sa nič nedeje. Však veď nie je to až tak zlé.
Stále to nie je Borgia, ani Caligula, ktorý žil so sestrami. Máme teda byť spokojní. Veď sa vlastne nič nedeje, ešte je to dobré. Tak ako si hovoril, ten ktorý padal z mrakodrapu. Padal dosť dlho a padajúc dole si v duchu vravel, že zatiaľ je to dobré.
Either lead, follow, or get out of the way. To, kto nás vedie, veľa o nás vypovedá. A kým sa niekto nechá viesť, veľa o ňom vypovie tiež.
Nechať sa viesť Borisom Kollárom a jeho príbehom, to naozaj?
Je mi zle z toľkého pokrytectva, farizejstva, falše, plných úst kresťanstva, hodnôt, tradičnej rodiny pred voľbami a po voľbách zahlasovať za to, že sa necháme viesť Borisom Kollárom.
Demokracia je naozaj veľkorysá.
Dvojtvárnosť niekoho je nebotyčná.

Alojz Hlina – antipopulista

Poznámka na záver: Predpokladám, že tento môj komentár niekto okomentuje, že sa vyjadruje niekto, kto neuspel. Áno, neuspel.
Tak, ako neuspel antipopulizmus .
Posielať ľudí do práce namiesto toho, aby im sľuboval hory-doly pred voľbami bolo niečo, čo sa pre túto chvíľu nestretlo s dostatočným dopytom. To, čo píšem v tomto komentári, by som cítil rovnako, aj keby som nikdy nebol v politike. Cítil by som, že treba aspoň takto bezmocne zakričať. Zakričať v boji o svoju dôstojnosť. Verím, že na Slovensku je viac ľudí, ktorí to, že nášmu parlamentu vládne B.Kollár, berú ako keby prišli o časť svojej dôstojnosti.

Zdroj: FB