Na záchranke slúži viac ako 30 rokov. A okrem toho pomáha starým ľuďom.

Sereď / Záchranárom, ich práci a momentálnemu enormnému nasadeniu so zvýšeným rizikom z dôvodu možnej nákazy koronavírusom COVID-19 sme venovali už niekoľko článkov. Dnes sme sa stretli s dlhoročnou záchranárkou Bc. Zitou Csemezovou slúžiacou na stanici RZP v Seredi.

Pani Csemezová, ako dlho ste profesionálnou záchranárkou?

K záchrannej službe som nastúpila v roku 1986. Pred nástupom na záchranku som pracovala na ARO v Galante a predtým vo vojenskej nemocnici.

Máte teda veľmi dobré základy, hlavne z ARO. Na záchranke teda pracujete viac ako 30 rokov. Dá sa k niečomu počas vašej služby v minulosti porovnať stav súčasných služieb na záchranke?

Mám skúsenosti ešte z čias socializmu, pravdepodobne všetci starší občania si pamätajú klasické sanitky Škoda 1203. Ja som na takomto vozidle začínala. Úplne najzákladnejšie vybavenie sanitného vozidla, no ľudia pracujúci na záchranke robili maximum pre pacienta aj v situácii aká bola. Po prechode záchrannej služby do súkromného sektora boli stanovené štandardy, čo má vozidlo obsahovať, aké technické vybavenie v ňom nesmie chýbať a zákon teda určil ako prístrojové, tak liekové vybavenie každého vozidla.

Predpokladám, že aj personálne vybavenie bolo stanovené zákonom. Je to tak?

Áno, v súčasnosti sú tzv. RZP a RLP. RZP ako je v Seredi je vozidlo s posádkou bez lekára, to znamená s dvomi profesionálnymi záchranármi. Vo vozidle RLP sa nachádzajú dvaja záchranári + 1 lekár.

Ako prebieha starostlivosť o pacienta a jeho prevoz do zdravotníckeho zariadenia zo strany záchranára?

Po základnom vyšetrení pacienta na mieste, kam sme operačným strediskom vyslaní, je dôležité zhodnotiť stav pacienta, ak je nutný transport do nemocničného zariadenia, vykonáme ho my. Po celú dobu prevozu pacienta záchranár musí sledovať stav pacienta a monitorovať jeho vitálne funkcie. Po príchode do nemocnice pacienta od nás preberá slúžiaci lekár urgentného príjmu. V prípadne závažných stavov pacienta, ako je napr. mozgová príhoda, infarkt miokardu alebo závažná dopravná nehoda a pri výrazných krvných stratách sa kontaktuje posádka RZP kontaktuje s lekárom urgentného príjmu a konzultuje s ním stav pacienta. Takto sa nemocnica môže pripraviť na príjem takéhoto pacienta.

Zmenil sa postup pri pacientoch napr. s vysokou teplotou alebo s podozrením na COVID-19 v súčasnej dobe?

Tam, kde je predpoklad, že je cestovateľská anamnéza pozitívna, krajské operačné stredisko vysiela k pacientovi špeciálne vybavené sanitné vozidlo kde je ochrannými prostriedkami a pomôckami chránená aj samotná posádka. Takýto pacient je automaticky prevážaný na infekčné oddelenie do najbližšej nemocnice, ktorá má podmienky na prijatie takýchto pacientov.

Čo sa stane v prípade, ak ste vyslaní k prípadu a až na mieste sa dozviete, že môže byť pacient infikovaný vírusom COVID-19?

Vtedy už končí každá sranda. Dnes už asi všetky posádky záchranárov majú nevyhnutné vybavenie, avšak problém je v tom, že v ňom štandardne nezasahujeme. V prípade, že sa dozvieme už po styku s pacientom o možnej nákaze, po vykonaní nevyhnutných úkonov smerujúcich k ošetreniu pacienta, jednoducho celá posádka zostáva v karanténe. Preto je veľmi dôležité, aby žiaden pacient alebo jeho príbuzný nezatajovali možnú nákazu vírusom COVID-19 – nie je to žiadna hanba, jednoducho infikovať sa môže ktokoľvek z nás. Ide však o bezpečnosť nielen samotného pacienta a jeho rodiny, ale aj samotných záchranárov a následne ich rodín.

Je služba v súčasnej dobe náročnejšia ako pred rizikom nákazy koronavírusom?

Myslím si, že po stránke profesionálnej sa toho veľa nezmenilo, vždy robíme to, čo robiť máme a to pri každom výjazde. Psychická záťaž je však vyššia, nakoľko neustále musíme byť v strehu a robiť všetky možné opatrenia, aby sme sa neinfikovali a neskončili v karanténe. Aj záchranári majú svoje rodiny, o ktoré sa boja a preto opatrenia podceňovať nesmieme.

Pani Csemezová, o vás je známe, že sa nevenujete len profesionálnej záchranárčine, ale aj pomoci starším a starým občanom.

V súčasnej dobe som síce intenzívnu pomoc starým občanom v zariadení opatrovateľskej služby v Šintave musela prerušiť z dôvodu ich ochrany, čo mi je strašne ľúto, ale áno snažím sa pomáhať ako môžem a po skončení hrozby infikovania koronavírusom v tomto plánujem pokračovať.

Iba pred niekoľkými dňami sme mali spoločne robiť materiál zo stretnutia s občanmi Šintavy. O čom malo byť stretnutie?

Malo sa týkať poskytovania prvej pomoci a ako by mali ľudia postupovať pri život ohrozujúcich stavoch. Stretnutie sa nekonalo z dôsledku výrazných obmedzení zhromažďovania sa viacerých ľudí z dôvodu rizika z nákazy vírusom COVID-19. Veľmi ma to mrzelo ale dávam prísľub, že ak budeme fungovať bez obmedzení bude medzi mojimi prioritami zorganizovať toto stretnutie.

Aké je vaše odporúčanie pre ľudí v dnešnej dobe?

Odporúčam, Čo najviacej sa zdržiavať doma, nosiť rúško, a dodržiavať minimálne doporučenú 2m vzdialenosť medzi ľuďmi. Menšie predajne potravín obmedzili počet zákazníkov v obchode počtom košíkov. Myslím si, že obdobne v pomere k veľkosti obchodu by mali zareagovať aj ostatné obchody. Nakupujúci by sa prirodzene roztratili po predajni a znížilo by sa aspoň čiastočne riziko nákazy. Ako som už uviedla skôr, prosím ľudí volajúcich si rýchlu zdravotnú pomoc, aby skutočne nezatajovali zvýšené riziko nákazy, pretože čím viacej bude posádok v karanténe a tým vyblokovaných z práce, tým bude ťažšie dostupná záchranná služba.

Neodpustím si poďakovanie za minulotýždňový piatkový potlesk občanov mesta, ktorých dôvera nás záchranárov povzbudila a posúva dopredu.

Ďakujem za rozhovor.

Miloš Majko