SAMOVÝVOJ LESOV JE EKOLOGICKÝ A KLIMATICKY MÝTUS
Na Slovensku máme množstvo kuriozít. Jednou z nelogický kuriozít je o úžasnej potrebe mŕtvych stromoch v lese.
Tak sa poďme pozrieť na to z hľadiska životného cyklu stromu. Povedzme, že takéto stromy, ako vidíme na obrázku sú 50 rokov staré. Tie stromy v rámci svojho životného cyklu na jar pučia listy, rozvíjajú sa a na to spotrebuvávajú CO2 z atmosféry a na jeseň tieto lístie zhadzujú. Tomu odpovedá aj biologický rytmus sinusoidy uhlíka v atmosfére. Pokles vo vegetačnom období a nárast v mimovegetačnom období.
Cez listy sa vyparuje voda do atmosféry. Denne povedzme 100 litrov z jedného stromu. Za sezónu, teda 180 dní, sa cez prieduchy listov stromu vyparí 18000 litrov vody. Tým sa premení 12,6 MWh solárneho žiarenia na latentné teplo, ktoré je vyparovanou vodou odnášané do chladnejších vrstiev atmosféry. Preto pod stromom je chladnejšie.
Na jednom hektári rastie v priemere 300 takýchto stromov. To znamená, že denne sa cez koruny stromov vyparí 30000 litrov a za jedinú sezónu (180 dni) je to 5 400 m3. Tým sa odčerpe z troposféry cez latentné teplo 3 780 MWh tepla do vyšších, chladnejších vrstiev atmosféry. Ak je starší les, účinok je štvornásobný.
Preto je v lese chladnejšie. Takto tie stromy pracujú každým rokom. Musia byť živé a mať dostatok vody. Voda z pôdy, energia Slnka z neba a CO2 zo vzduchu vyrába biomasu. Približne tretina biomasy je v kmeni, tretina v koreňoch a tretina v korune stromu, teda v konároch i lístí.
Nuž a na jeseň stromy listy zhodia a nastáva vegetačný kľud. Vyschnuté liste na zemi prikryje pôdu a novým vegetačným obdobím sa postupne vplyvom chemických a biologických procesov je to lístie ekosystémom spotrebované. Jednoducho je to tak každým rokom.
Tento životný cyklus stromov i lesa sa postupne zastaví, ak dôjde napríklad k veternej kalamite, alebo príde človek a ten hektár lesa zreže. Vyvrátené, alebo odvezené stromy menia život v ekosystéme. Bez lesa ekosystém vyschne. To isté sa stáva aj s vyvrateným lesom.
Stromy prestanú pučať, nevyparujú vodu a neprebieha fotosyntéza. CO2 ostáva vo vzduchu, je málo vyparenej, ale o to viac odtečenej vody. To utlmuje biologické i chemické procesy v obnaženom lese. Kým človek hospodáril v lese, že vyrezával stromy výberkovo, tak to bolo perpetum mobile.
Potom prišiel človek a začal ťažiť drevo priemyselne (holorub) hlava nehlava. Obnažoval celé stráne. Občas vysádzal, ale v preschnutom ekosystéme nasadené stromčeky sa veľmi ťažko uchytili. Potom prišiel iný človek, ktorý si hovorí ochranár a povedal, že netreba vysádzať a nerobiť nič. Jednoducho čakať, že sa to samo obnoví. Nechať les s polámanými stromami na samovývoj.
Na polámaných stromoch nerastie lístie, neukladá sa CO2 do biomasy, nevyparuje sa voda a solárne energia sa nemení na latetné teplo, ale na citeľné teplo a ekosystém sa prehrieva a má vyššiu teplotu a ničí biologický život v pôde. Argument, že mŕtvy kmeň v polámanom lese posilňuje biologické procesy je jednoducho mýtus.
A úplný mýtus! Pretože vo vysušenom a prehriatom prostredí je nižšia vlhkosť a rozkladné procesy nefungujú. Jedinou nádejou je urýchlene takéto lesy vysádzať (samozrejme na ekologických princípoch) a nevyrábať mýty, na skrývanie vlastnej lenivosti uletenými teóriami. Pred tým ako ich začneme vysádzať potrebujeme vytvoriť podmienky aby holina nevyschla. Treba ísť pozrieť do Vodného lesa, ako to funguje a neklamať priatelia!!!
Zdroj: FB
Toto všetko ľudia dávno vedeli a rešpektovali zákony prírody, pokiaľ ich nezachvátila pažravosť po peniazoch. Je mi osobne ľúto a niekedy ma pochytí závisť, keď vidím, ako iné krajiny si chránia prírodu. My hlúpi Slováci predáme aj vlastnú mater. Keď vidím na cestách autá vrchovate naložené zdravou, krásnou guľatinou sa vo mne žlč búri, ktorú vyvážame do zahraničia za lacné peniaze a oni nám vozia drahý nábytok z drevotriesky. Oni si vlastné lesy neničia, radšej kúpia od nás drevo. Všetko podriaďujeme turistike, lyžovaniu. Máme holé stráne, ako v mesačnej krajine. Kto sem bude chodiť,?