Na obzore sa črtá vládny škandál.
Dňa 23.4.2020 som e-mailom podal na Generálnu prokuratúru SR návrh, aby prokurátor využil svoje zákonné oprávnenie a v rámci dozoru preskúmal zákonnosť správnych rozhodnutí formou opatrení vydaných Úradom verejného zdravotníctva SR (ÚVZ) v súvislosti s ochorením COVID-19 a následne prijal zodpovedajúce opatrenie. Základným dôvodom bol výsledok mojej právnej analýzy, z ktorej vyplýva, že počas vládou SR vyhlásenom núdzovom stave môže obmedzujúce rozhodnutia týkajúce sa práv a slobôd občanov SR vydávať len vláda SR s odkazom na ústavný zákon č. 227/2002 Z.z. a vykonávajúci zákon č. 387/2002 Z.z., pričom musia byť publikované v Zbierke zákonov. V primeranom rozsahu môže ešte vydávať opatrenia k ochrane pred pandémiou a zabráneniu jej šírenia v zmysle zákona č. 355/2007 Z.z. aj Ministerstvo zdravotníctva SR na návrh ÚVZ SR. Znamená to, že vydané rozhodnutia ÚVZ SR neboli vydané kompetentným štátnym orgánom a od začiatku sú nicotným právnym úkonom.
Pravdaže z analýzy vyplýva aj záver, že ústredný krízový štáb je orgánom zriadeným vládou a jeho hlavnou náplňou činnosti je v núdzovom stave príprava opatrení pre elimináciu pandémie koronavírusu, ktoré predkladá vláde SR, ktorá ich jediná má kompetenciu realizovať (prijať uznesenie a zverejniť ho v Zbierke zákonov), pričom samotný ústredný krízový štáb nemá žiadnu rozhodovaciu právomoc, v rámci, ktorej môže sám vydávať opatrenia alebo vydávať záväzné pokyny iným štátnym orgánom, aby jeho závery realizovali v právnej forme (napr. Úrad verejného zdravotníctva formou opatrenia).
Na tejto analýze som začal pracovať ešte v čase vyhlásenej izolácie troch rómskych osád (8.4.2020) a jej nástojčivosť sa ešte zvýraznila po vydanom opatrení v súvislosti s nariadenou povinnosťou „rajkačanov“ zabezpečiť si na vlastné náklady a preukazovať sa pri vstupe na územie SR negatívnym testom na koronavírus. Dňa 21.4.2020 som prvý výstup zaslal pani Ľudmile Zajacovej, ktorá verejne prezentovala svoj názor, ktorý bol neskôr obsahom úspešnej petičnej akcie. V svojom stanovisku som jej navrhoval, aby sa prípadne obrátila i na orgány prokuratúry, aby tieto preskúmali zákonnosť tohto opatrenia s prípadným jeho zrušením.
V značnej miere potvrdil správnosť mojich právnych záverov aj rozsudok Mestského súdu v Prahe, ktoré opatrenia podobného charakteru vydané Ministerstvom zdravotníctva ČR zrušilo ako nezákonné s tým, že obmedziť práva a slobody občanov môže len vláda ČR na základe ústavného zákona o krízovej situácii. Z tohto dôvodu som ešte ten deň svoju analýzu ukončil a predložil ju vo forme podnetu na Generálnu prokuratúru SR. Tento podnet som zaslal na GP SR opätovne 29.4.2020 vlastnoručne podpísaný a poštou, pričom som ho doplnil najmä o niektoré právne názory z rozsudku Mestského súdu v Prahe sp. zn. 14 A 41/2020. Doposiaľ na moje podnety GP SR ničím nereagovala.