Nextina |MM| Bratislava, 16. Júna 2020 – Hoci ešte v septembri 2019 hlasovali poslanci OĽANO za prijatie mimoriadne dôležitého Zákona o neprimeraných podmienkach v obchode, najnovšie ho chce vláda otvoriť a zmeniť jeho podobu. A to aj napriek tomu, že ide o jedinú legislatívu, ktorá chráni slovenských výrobcov pred nekalými obchodnými praktikami. Svoje plány v tomto smere už potvrdil aj rezort pôdohospodárstva na čele s Jánom Mičovským. Slovenskí pekári sú rozhorčení a za zachovanie legislatívy sú ochotní tvrdo bojovať.
„Slovenskí výrobcovia sa zo strany odberateľov bežne stretávali s vynucovaním plnenia podmienok, ktoré s obchodným vzťahom priamo nesúviseli. Ak by ich neakceptovali, hrozila im strata dodávok. Pod tlakom záchrany podnikania tak na nekorektné podmienky pristali. Zmenil to až Zákon o neprimeraných obchodných podmienkach tým, že ako jediný konkrétne menuje nekalé obchodné praktiky a sankcionuje ich nedodržiavanie. Prvýkrát v histórii našej krajiny sa tak slovenským výrobcom zaručila tak veľmi potrebná ochrana,“ vyhlásila Tatiana Lopúchová, predsedkyňa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov. A ako ďalej zdôraznila, „akoukoľvek zmenou aktuálneho zákona sa vrátime o jednu dekádu naspäť, kedy pekári bojovali o každé euro za svoje výrobky a za svoje prežitie.“
Zväz pekárov zároveň pripomenul, že Slovensko sa zákonom o neprimeraných podmienkach v obchode stalo vzorom v celej Európe. Práve ten bol podľa slovenských výrobcov prelomovým v oblasti ochrany slovenských výrobcov a dodávateľov, ktorých pozícia je oslabená vplyvom dominantného postavenia zahraničných subjektov na našom trhu.
Pekári upozorňujú, že dlhodobé zneužívanie nekalých obchodných praktík výrazne zdeformovalo podnikateľské prostredie a je jedným z hlavných dôvodov zlého stavu potravinárskej výroby na Slovensku. Nekalých praktík, s ktorými sa naši výrobcovia v minulosti pravidelne stretávali, bolo viacero. Najčastejšie využívané boli napríklad neprimerané reklamné plnenia, kedy dodávatelia museli prispievať odberateľovi na reklamu. Ďalšou praktikou boli nedôvodné finančné či nefinančné plnenia, ako sú napríklad obratové bonusy či úhrada miezd ľudí, ktorí síce pracujú pre odberateľa, no pracujú v prevádzkach s tovarom od dodávateľa. No a medzi nekalé praktiky sa považujú z minulosti aj tzv. vratky tovaru, nerešpektovanie doby splatnosti, ktorá sa často predĺžila na úroveň 90 až 120 dní či vynucovane cien, ktoré boli často pod výrobnými nákladmi.
„Zmenou legislatívy v minulom roku došlo takmer k úplnej eliminácii akýchkoľvek nekalých obchodných praktík, ktoré pretrvávali na slovenskom trhu vyše 15 rokov. Vnímame, že začína dochádzať k postupnému zlepšovaniu výkonnosti slovenských výrobných podnikov, a že sa čiastočne zlepšila vyjednávacia pozícia slovenských výrobcov potravín, a to predovšetkým vo vzťahu k zahraničným obchodným reťazcom,“ objasňuje Tatiana Lopúchová a dodáva, že v čase, kedy sa naplno prejavila nutnosť radikálne zvýšiť potravinovú sebestačnosť krajiny, považujú pekári zmeny tak dôležitého zákona pre slovenských výrobcov, za veľmi riskantný krok.
„Ešte stále vidíme, že svet bojuje s pandémiou koronavírusu a existuje hrozba, že krajiny obmedzia dovozy svojich potravín na naše územie. Slovenskí pekári preto žiadajú vládu, aby s nimi o zmenách v zákone o neprimeraných podmienkach v obchode rokovala, pretože to môže mať devastačný dopad na výrobu domácich potravín,“ uzatvorila Tatiana Lopúchová, predsedkyňa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.
