Spravodajstvo Európskeho parlamentu:
-
znovuotvorenie vnútorných hraníc na základe zásady nediskriminácie
-
urýchlená dohoda na pláne obnovy schengenského priestoru
-
reforma zameraná na zaistenie skutočne európskej správy schengenského priestoru
Urýchlené obnovenie plne funkčného schengenského priestoru je nevyhnutným predpokladom na zaistenie ochrany slobody pohybu a hospodárskeho oživenia v EÚ.
Vyplýva to z nelegislatívneho uznesenia, ktoré v piatok pomerom hlasov 520 (za): 86 (proti): 59 (zdržalo sa hlasovania) schválil Európsky parlament.
Prijatý text vyjadruje znepokojenie v súvislosti s dopadmi pretrvávajúcich kontrol na niektorých vnútorných hraniciach schengenského priestoru na ľudí a podniky. Rýchly a koordinovaný návrat k plne funkčnému schengenskému priestoru je podľa poslancov mimoriadne dôležitý na zaistenie slobody pohybu, ktorá je jedným z hlavných úspechov európskej integrácie, a na oživenie hospodárstva EÚ po pandémii ochorenia COVID-19. Parlament preto odmietol akékoľvek nekoordinované bilaterálne dohody jednotlivých členských štátov EÚ a zdôraznil dôležitosť dodržiavania zásady nediskriminácie pri opätovnom otváraní hraníc.
Uznesenie naliehavo vyzýva na diskusiu o pláne obnovy schengenského priestoru, ktorý by mal zabrániť tomu, aby sa dočasné kontroly na vnútorných hraniciach stali v strednodobom horizonte v podstate trvalými. Jeho súčasťou by mal byť podľa poslancov aj pohotovostný plán pre prípad druhej vlny ochorenia.
„Aj keď je dobrou správou, že sa ruší čoraz viac obmedzení na vnútorných hraniciach, spôsob, ako k tomu dochádza, nie je ani zďaleka uspokojivý. Bez návratu k plne funkčnému schengenskému priestoru nám na ceste k obnove chýba dôležitý odrazový mostík. Úplný návrat k voľnému pohybu, nediskriminácii, vzájomnej dôvere a solidarite ako k hlavným hodnotám EÚ je nesmierne dôležitý,‟ vyhlásil predseda Výboru EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) Juan Fernando López Aguilar (S&D, ES).
Budúcnosť Schengenu: nová správa a rozširovanie
Zo strednodobého hľadiska je podľa poslancov potrebné zvážiť, ako posilniť vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi a zaistiť skutočne európsku správu schengenského priestoru. Zákonodarcovia v tejto súvislosti vyzvali Európsku komisiu, aby vzhľadom na nové výzvy vypracovala návrh reformy pravidiel upravujúcich správu schengenského priestoru.
Parlament tiež vyzval Radu a členské štáty EÚ, aby zintenzívnili svoje úsilie o dokončenie schengenskej integrácie a prijali potrebné kroky na začlenenie Bulharska, Rumunska a Chorvátska do priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach.
Súvislosti
Členské štáty Európskej únie postupne rušia kontroly na vnútorných hraniciach schengenského priestoru a s tým spojené cestovné obmedzenia, ktoré zavádzali v snahe zastaviť šírenie ochorenia COVID-19. Európska komisia odporučila schengenským krajinám ukončiť kontroly na svojich vnútorných hraniciach do 15. júna 2020. Exekutíva EÚ zároveň vytvorila webovú stránku s názvom „Re-open EU‟, na ktorej je možné nájsť aktualizované informácie pre ľudí cestujúcich v rámci Únie.
Schengenský priestor pozostáva z väčšiny krajín EÚ – výnimkou sú Bulharsko, Cyprus, Chorvátsko, Írsko a Rumunsko. K členským štátom tiež patria niektoré krajiny spoza hraníc Únie vrátane Islandu, Lichtenštajnska, Nórska a Švajčiarska. Dohoda o vytvorení priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach bola podpísaná pred tridsiatimi piatimi rokmi – dňa 14. júna 1985 v luxemburskej obci Schengen.
Typ dokumentu: Nelegislatívne uznesenie
