Na pozvanie župana TTSK Jozefa Viskupiča, primátora mesta Sereď Martina Tomčányiho a starostu obce Dolná Streda Ľuboša Šúryho prijal pozvanie do areálu bývalej Niklovej huty v Seredi minister životného prostredia Ján Budaj. Cieľom návštevy bola problematika lúženca, ktorý viac ako 50 rokov znečisťuje ovzdušie obyvateľom mesta a širokého okolia.
Primátor Martin Tomčányi na úvod povedal: „Táto skládka je súkromný majetok a všetky kroky, ktoré sme doteraz podnikli k odstráneniu tejto environmentálnej záťaže sú v zložke, ktorú v tejto chvíli odovzdávam ministrovi Budajovi. Veľmi si vážim, že pán minister ako jeden z mála ministrov prejavil po dlhých rokoch záujem riešiť problematiku luženca. Verím tomu, že sa podarí podniknúť riešenia, ktoré budú viesť ak už nie k úplnej likvidácii, tak aspoň k zmierneniu dopadu tejto enviromentálnej záťaže na obyvateľov. Ako som povedal, ide o súkromný majetok a je nad možnosti samospráv túto skládku vyriešiť. Všetky možnosti, ktoré sme mohli podniknúť sme vyčerpali. Na webovej stránke mesta bol 21. mája 2020 v článku pod názvom Mesto Sereď má už niekoľko rokov záujem vyriešiť problém skládky lúženca uverejnený zoznam dokumentov, ktoré preukazujú naše snahy o odstránenie skládky. Napriek uskutočnením krokom a stretnutiam je reálne vyriešenie skládky luženca v nedohľadne. Tempom ako sa to likviduje doteraz to bude trvať asi 250 rokov.“
Kopa lúženca má približne 6,5 milióna ton na rozlohe 34 hektárov. Jej priemerná výška je 18 metrov, no na niektorých miestach dosahuje až výšku 35 – 40 metrov. Podľa predsedu OZ Naša planéta Michala Tótha, skládka siaha do hĺbky až 17 m a ak by táto halda lúženca mala byť odvezená z tohto miesta trvalo by to 15 rokov a denne by tento odpad muselo odvážať až 50 vagónov. Na svete sú dve miesta, ktoré by teoreticky tento odpad dokázali spracovať.
Primátor Serede a starosta Dolnej Stredy zabezpečili prístup na skládku a prostredníctvom poslankyne OZ Dolnej Stredy S. Lošonskej terénne vozidlo, ktoré ministra J. Budaja a župana J. Viskupiča vyviezlo priamo hore na skládku.
Svoju obhliadku minister okomentoval slovami: „Dostali sme sa hore do mesačnej krajiny, kde nám jemný čierny prach vnikol okamžite všade do auta. Je to veľmi agresívna skládka plná toxínov,“ a ďalej dodáva, že je vážnou chybou, že je skládka otvorená, hoci na niektorých častiach je ornica a na nej sú náletové dreviny: „Budem sa pýtať inšpekcie životného prostredia a právneho oddelenia ako postupovať ďalej voči majiteľom skládky.“
Predseda TTSK Viskupič hovorí o možnosti riešenia, kde by minister poľnohospodárstva a minister životného prostredia spolu so samosprávou spojili sily, keďže v blízkosti je investor, ktorý prišiel so zaujímavým nápadom a to navoziť lúženec hlinou, ktorá vzniká pri čistení repy. Podľa Viskupiča sú aj ďalšie nástroje, ktoré sa pri sanácii odpadu takéhoto rozsahu budú musieť v regióne čím skôr objaviť. Minister Budaj jeho slová doplnil: „Ten nápad so zavážaním hliny, ktorá vzniká ako sekundárny odpad je výborný ale je tu nejaký vlastnícky vzťah. V prípade, žeby sa majiteľovi toto riešenie nepáčilo, je tu ešte možnosť zafóliovať tento priestor.“
Minister bol informovaný aj o dvoch práve prebiehajúcich petičných akciách, ktorých cieľom je riešiť enviromentálnu záťaž priamo v Seredi ale aj na Slovensku. Jedna petícia vznikla vlani na jeseň a druhá pred niekoľkými dňami. Požadujú dôsledný monitoring skládky a environmentálne schodné riešenia. „Aktívni občania môžu pomôcť vyriešiť problémy, pred ktorými všetci pchali 30 rokov hlavu do piesku. Často, keď ideme proti odpadom a environmentálnym skládkam, ideme proti silným záujmom a pripraveným kšeftom. A môžeme to dosiahnuť, len keď nám občania prejavia podporu,“ povedal minister.
Primátor mesta Tomčányi a starosta Šúry svorne tvrdia: „Je potrebné si uvedomiť jednu veľmi dôležitú vec. Vznik Niklovej huty v Seredi bolo politickým rozhodnutím štátu. Po zmene politický pomerov v roku 1989 počas nasledujúcich tridsiatich rokov žiadna z doterajších vlád nedokázala prijať a vykonať systémové zmeny v riadení štátu tak, aby dedičné hriechy minulosti, ktoré spočívajú v zakopaných i odkrytých jedovatých úložiskách, začala legislatívne a potom aj fyzicky riešiť. Lúženec sa dostal do súkromných rúk za smiešnych 67 200 Slovenských korún. Výsledok ako aj v prípadoch iných privatizačných rozhodnutí (boli to rozhodnutia vlády SR) sa podpísal na pretrvaní skládky do dnešných dní.“
Minister Budaj povedal, že občania majú právo na zdravé životné prostredie a dodáva: „V žiadnom prípade sa nemožno k tejto skládke chovať ako doteraz. Budem sa snažiť, aby táto prax skončila.“ Na záver poďakoval za pozvanie a povedal, že k povinnostiam politika patria aj takéto návštevy a nechodiť iba tam, kde sú pekné miesta.
