Do maratónu majstrovstiev mládežníckych kategórii v Košiciach sa zapojili aj naši starší žiaci. Hneď na úvod, by som sa chcel poďakovať organizátorom za príkladnú starostlivosť a robotu, ktorú odvádzajú počas celého mesiaca. Už počas našich majstrovstiev sa odohral v Angels Aréne jubilejný stý zápas, čo je enormné číslo a preto klobúk dole pred ich snažením.
Nás v štvrťfinálovom zápase čakal súper z pod Tatier, Svit. Na zápas bolo naše družstvo výborne takticky a fyzicky (až na nejaké zranenia) pripravené, bohužiaľ sme ho absolútne nezvládli mentálne. Začali sme ustráchane, neisto a bez energie a takto sa zápas roka rozhodne nezačína. Prehrával som si zápas znova a znova a nedokázal som uveriť, že sa takto zle vôbec začať dá a to aj napriek tom, že spoločne s trénerom Ištokom sme na to neustáte apelovali počas niekoľkých porád. Jedným z faktorov bol aj Maroš Šimko, ktorý je jeden z najväčších talentov v ročníku, bohužiaľ ho limitovalo zranenie chrbta a teda sme boli v obrane a na doskoku doslova štyria. Preto som sa rozhodol ho v sobotnom zápase ušetriť. Po chabom úvode sme sa dokázali prebrať až pred koncom prvého polčasu a zdalo sa, že sme späť v zápase. Polčasová prestávka však prišiel Svitu vhod a my už sme v druhej časti hry nedokázali nadviazať na posledné minúty druhej štvrtiny. Po našom nevýraznom výkone sa teda zo štvrťfinálového víťazstva tešilo družstvo zo Svitu, ktoré predviedlo bojovný a oduševnený výkon. V piatok boli tak rozhodne lepším družstvom a k víťazstvu im gratulujem.
V sobotňajšom zápase proti Leviciam už o veľa nešlo a výkony niektorých hráčov boli pre mňa veľké sklamanie. Rozhodli sme sa preto zapojiť do rotácie všetkých 14 hráčov bez ohľadu na výsledok. Herný prejav bol omnoho lepší, bohužiaľ z predchádzajúceho zápasu na nás doľahla deka, ktorá nám zväzovala ruky v zakončení a nedokázali sme premieňať ľahké koše. Napriek tomu sme bojovali až do konca a snažili sa tešiť z každej basketbalovej maličkosti. Aj keď to nakoniec na víťazstvo nestačilo, dosiahli sme niečo oveľa cennejšie a to je radosť z basketbalu. Treba pochváliť najmä výkon Matúša Broškoviča, ktorý na palubovke v oboch zápasoch odovzdal srdce a veľkú bojovnosť a aj keď mu to strelecky nepadalo snažil sa pomôcť tímu ako to len bolo možné. Odmenou mu zato bolo zaslúžene ocenenie najlepšieho hráča družstva. Ďalším milým prekvapením bol o rok mladší, Andrej Náhlik, ktorý sa, po zranení Maroša a daľších nevýrazných výkonoch svojich spoluhráčov, stal jednou z hlavných postáv nášho družstva. Andrej spravil za rok obrovský progres a to hlavne vďaka tomu že má k basketbalu svedomitý prístup. Taktiež príkladom ostatným je aj Lukáš Barina, ktorý napriek dlhodobým zdravotným problémom a veľkým bolestiam robil čo je v jeho silách. Je pred nami ešte veľa práce, chýba nám herná prax, ale ak budeme pokračovať v koncepčnej práci a zlepšíme prístup o pár rokov z nás môže byť úspešný káder.
Výsledky zápasov nášho družstva:
Piatok 17.7.2020
BKM Iskra Svit – BK Lokomotíva Sereď 64:48 (19:8, 34:28, 49:36)
Šimko 13 (TH 5/4, 1 trojka), Rumpík 13 (6/3), Broškovič 6 (4/2), Náhlik 6, Barina 5 (1 trojka), Aboudi 3 (1 trojka), Zguriš 2, Andrášik 0 (2/0)
Trestné hody družstvo 17/9 , 3 trojky
Sobota 18.7.2020
BK Lokomotíva Sereď – ŠBK Junior Levice 65:76 (13:23, 26:30, 42:62)
Rumpík 32 (TH 12/6, 4 trojky), Náhlik 13 (3/1, 2 trojky), Broškovič 5 (2/1), Bachorík 5 (2/1), Jozek 3 (1 trojka), Aboudi 3 (1 trojka), Halenár 3 (1 trojka), Sarkány 1 (2/1)
Trestné hody družstvo 21/10 , 9 trojok
Tréner: Patrik Sarna