Ministerstvo životného prostredia žiada celoročnú ochranu vlka

MŽP |MM| Minister životného prostredia Ján Budaj je za určenie nulovej ročnej kvóty na lov chráneného živočícha – vlka dravého.

Hoci je vlk dravý medzinárodne chráneným živočíchom, na Slovensku je možné za určitých, presne stanovených podmienok zasahovať do jeho populácie, čo označujeme ako regulačný lov. Kvótu na odstrel vlka určuje každoročne Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pre nadchádzajúcu poľovnú sezónu. Za posledných 20 rokov bolo v rámci legálnych povolení zastrelených takmer 1800 jedincov, čo podľa odborníkov negatívne vplýva na zloženie a správanie celej populácie.

Už dnes sa na pôde agrorezortu uskutoční zasadnutie pracovnej skupiny pre určenie kvóty lovu vlka dravého a stanovenie podmienok lovu pre poľovnícku sezónu 2020/2021. Konečné slovo má minister pôdohospodárstva. MŽP opätovne, už tretí krát po sebe,  prichádza s požiadavkou na nulovú kvótu, teda na ochranu tejto šelmy v roku 2021.

„Vo svetle problémov posledných rokov s premnožením poľovnej zveri či šíriaceho sa afrického moru ošípaných by bolo chybou, ak by sme ďalej oslabovali populáciu ich prirodzeného predátora,“ ozrejmil minister životného prostredia Ján Budaj.

Vysoká či diviačia zver spôsobila v roku 2019 poľnohospodárske škody vo výške 17 mil. EUR aj napriek opatreniam poľovníkov. Vlk svojím lovom lesnej zveri či hospodárskych zvierat zapríčiňuje ujmu štátu a vlastníkom na hospodárskych zvieratách (na hospodárskych zvieratách v posledných rokoch klesajú na hodnotu 30 – 40 tisíc EUR/ročne), no pomáha predchádzať väčším stratám vzniknutých práve pri ničení poľnohospodárskych plodín či prevenciou rozšírenia diviakov.

MŽP SR, tak ako po minulé roky, nevidí žiaden dôvod pre určenie inej ako nulovej kvóty na lov vlka. Jedná sa hlavne o argumenty z praxe. Plošný odstrel sa javí ako neadresné opatrenie neriešiace problém so škodami na hospodárskych zvieratách, na ktoré poukazuje agrorezort. Viditeľný úbytok ovčiarstva na Slovensku nesúvisí s vlkom, ale s absenciou podporných programov štátu.

Ochrana hospodárskych zvierat, prevažne oviec, má svoje účinné metódy. Používanie kombinácie elektrických oplôtkov a pastierskych strážnych plemien psov, ako napríklad slovenský čuvač alebo stredoázijský ovčiak, dokáže zabrániť incidentom stád s vlkmi. Jerguš Tesák, zástupca medzinárodnej ochranárskej organizácie WWF na Slovenku, ktorý má na starosti agendu veľkých šeliem, hovorí o farme v stredoslovenskej obci Strelníky: „Sme radi, že na Slovensku máme funkčné príklady prevencie škôd na zvieratách, vytvorených na základe historickej skúsenosti, ale aj vedeckých výskumov. Hlavným pomocníkom je dobrý strážny pes, ktorý je pre pastiera v neprehľadnom teréne na nezaplatenie.“ Družstvo pri počte približne 1200 ks oviec zaznamenáva iba občasné straty v zopár kusoch, ktorých hodnota je po obhliadke pracovníkom z okresného úradu refundovaná majiteľovi.

Dlhodobé nasadenie vhodného psa v stáde je však práca na viac ako jednu sezónu a rozšírenie týchto metód je u nás ešte len v plienkach. Napríklad chovateľ z obce Poniky, ktorý zatiaľ nemal možnosť prejsť týmto procesom, ráta so stratami ročne rádovo v desiatkach oviec. Aj tieto majetkové ujmy sú v každom nahlásenom prípade uhradené štátom.

„Veríme, že vhodným nastavením legislatívy a správne nastavenou spoločnou poľnohospodárskou politikou ministerstvom pôdohospodárstva pre nadchádzajúce obdobie 2021-20227,  bude možné pomôcť prekonať rôzne bariéry, s ktorými sa hospodári pri obstarávaní preventívnych opatrení stretávajú. A to bez toho, aby tým utrpel vlk dravý, ktorý na Slovensku nachádza jedno z mála prirodzených európskych útočísk,“ vyjadril nádej štátny tajomník MŽP SR Michal Kiča.