Ministerstvo spravodlivosti SR |MM| Poslanci Národnej rady SR dnes definitívne odobrili rozsiahly návrh zákona k zaisťovaniu majetku, ktorý predložila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Cieľom zákona je zefektívniť systém zaisťovania majetku a zabezpečiť jeho správu. Návrh zákona tiež zavádza dve nové skutkové podstaty trestných činov, a to trestný čin ohýbania práva a trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody (tzv. prikrmovanie). Celý materiál je naplnením Programového vyhlásenia vlády v časti Obnova dôvery v právny štát.
„Teším sa, že návrh zákona, ktorý považujem za skutočne účinný nástroj v boji proti korupcii, našiel podporu poslancov. Už roky sa tu volá po komplexnej právnej úprave, pokiaľ ide o zaisťovanie majetku a správu zaisteného majetku. Som rada, že sme v koalícii našli v tomto zhodu. Funkčný zákon o zaisťovaní majetku potrebujeme. Ukázalo sa to v známych kauzách, či už je to prípad Kočnera, Bašternáka, Bödöra. Sledovali sme tu prípady, kedy si úrady medzi sebou prehadzovali zodpovednosť, zatiaľ čo páchateľ sa špekulatívnymi prepismi zbavoval majetku priamo pred očami verejnosti. Z tohto pohľadu vnímam schválený návrh zákona ako kľúčový. Rovnako dôležitý je aj pre obnovenie dôvery ľudí, že zákon tu platí pre každého a ak si niekto myslí, že nadobúdanie majetku cez trestnú činnosť je lukratívne, tak ho musíme vedieť zastaviť. Myslím si, že tento zákon takýmto nástrojom bude,“ povedala ministerka spravodlivosti M. Kolíková.
Hlavné okruhy, ktoré rieši návrh predloženého zákona, možno zhrnúť do nasledovných bodov:
- Správa zaisteného majetku – úplne nová právna úprava
- Zefektívnenie nástrojov pre zaisťovanie majetku v trestnom konaní – zmena Trestného zákona a Trestného poriadku
- Zriadenie úradu pre správu zaisteného majetku
Návrh zákona ďalej v súlade s programovým vyhlásením vlády zavádza dve nové skutkové podstaty trestných činov, a to trestný čin ohýbania práva a trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody (prikrmovanie).
Správa zaisteného majetku
Upravujeme správu zaisteného majetku, ktorý bol zaistený v trestnom konaní, pri správe daní, pri preukazovaní pôvodu majetku a pri výkone medzinárodných sankcií. V súčasnosti vykonávajú správu zaisteného majetku orgány činné v trestnom konaní. Toto považujeme za nevyhovujúce. Úlohou orgánov činných v trestnom konaní je primárne riešiť odhaľovanie a stíhanie trestnej činnosti a nie starať sa o zaistený majetok.
Navrhujeme, aby správu zaisteného majetku vykonával nový Úrad pre správu zaisteného majetku, ktorý bude rozpočtovou organizáciou ministerstva spravodlivosti. Pri špecifickom type majetku (napr. zbrane, strelivo, rádioaktívne materiály, drogy a pod.) budú správu tohto majetku vykonávať osobitné orgány (polícia, JAVYS a pod.). Ak možnosti novozriadeného úradu nebudú na správu majetku postačovať, bude môcť poveriť správou aj iné subjekty. Rovnaké oprávnenie majú už aj dnes orgány činné v trestnom konaní alebo súd.
Keďže preferujeme zachovať hodnotu zaisteného majetku aj za cenu zmeny povahy tohto majetku, zaistený majetok bude možné predať, a to aj bez súhlasu vlastníka, ak ide o veci podliehajúce rýchlej skaze, rýchlo strácajúce na hodnote, alebo veci, so správou ktorých sú spojené neprimerané náklady a pod. Ide napríklad o predaj automobilov zabavených v rámci odhaľovania trestnej činnosti.
Zefektívnenie nástrojov pre zaisťovanie majetku v trestnom konaní
Precizujeme právnu úpravu doplnením špecifických zaisťovacích inštitútov vo vzťahu k zaisteniu nehnuteľnosti, zaisteniu majetkovej účasti v právnickej osobe (napr. obchodného podielu), zaisteniu inej majetkovej hodnoty, zaisteniu virtuálnej meny, zaisteniu náhradnej hodnoty. Zaisťovacie inštitúty v trestnom konaní bude možné využívať už aj pred vznesením obvinenia, resp. v rámci postupu pred začatím trestného stíhania. V tomto prípade ide o rovnaký koncept, ako už v súčasnosti platí pre zaistenie peňažných prostriedkov na účte, ktoré možno zaistiť pred vznesením obvinenia. Úpravou riešime situácie, kedy sa páchateľ v medzičase od začiatku vyšetrovania po vznesenie obvinenia účelovo zbavoval majetku.
Zaistenie majetku v trestnom konaní bude mať absolútnu prednosť pred inými zaisťovacími inštitútmi, ako je napr. záložné právo, exekúcie, konkurz a pod. Nebude tak možné fiktívnymi pohľadávkami zmenšovať majetok pochádzajúci z trestnej činnosti. Zamedzí sa tak napríklad situáciám, kedy si páchateľ trestného činu, ktorý zistí, že sa „niečo ide diať“, zriadi povedzme záložné právo na nehnuteľnosť, začne si cez fiktívnu pohľadávku toto záložné právo uplatňovať a zoberie si vlastne takýmto spôsobom späť ten dom, ktorý je z „čiernych“ peňazí.
trestný čin ohýbania práva
Pri uvedenej úprave sa inšpirujeme nemeckým modelom. Podstatou pre spáchanie tohto trestného činu je, že sudca, prísediaci či rozhodca svojvoľným uplatnením práva rozhodne v zjavnom rozpore so zákonom v prospech či neprospech účastníka konania na súde. V prípade takéhoto konania sa bude môcť potrestať odňatím slobody na jeden až päť rokov.
trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody (prikrmovanie)
Súčasný Trestný zákon umožňuje trestať len prípady, v ktorých je zrejmá a preukázateľná súvislosť medzi prijatím (poskytnutím) úplatku a konaním v rozpore s povinnosťami. Pomerne rozšíreným je však aj na prvý pohľad nevinné prijímanie a poskytovanie pozorností, darčekov, pozvaní na kultúrne alebo športové podujatia, “sponzorovanie” osláv a podobne len preto, že osoba zastáva pracovnú pozíciu s dôležitými právomocami. Takéto konanie odporuje elementárnym štandardom etiky a morálky, avšak nie zákonu. Pričom je zrejmé, že takéto „prikrmovanie“ verejne činnej osoby sa deje s vyhliadkou, že raz bude rozhodovať napríklad o splnení podmienok súťaže drobnejšieho alebo väčšieho významu a pri rozhodovaní si na tieto príjemné drobné pozornosti spomenie. Pri tejto príležitosti definujeme aj to, čo je nenáležitá výhoda. Tá je definovaná ako plnenie majetkovej alebo nemajetkovej povahy spôsobilé ovplyvniť verejného činiteľa, na ktoré nie je právny nárok, a ktorého hodnota prevyšuje 200 eur ako aj neoprávnené zvýhodnenie verejného činiteľa alebo jemu blízkej osoby, ktoré nie je možné oceniť v peniazoch. Nenáležitou výhodou nie je ani plnenie, ktoré je zapísané vo verejnom registri darov. Zjednodušene povedané, ide o prijímanie akejkoľvek výhody verejným činiteľom v hodnote viac ako 200 eur, pričom nezáleží na tom, či príjemca výhody urobil niečo, čo by inak, bez poskytnutia nenáležitej výhody, neurobil. Už samotné prijatie výhody bez ohľadu na súvislosti a bez podmienky bezprostredného porušenia svojich povinností je „prikrmovaním“ a naplnením obligatórneho znaku skutkovej podstaty. Navyše, prijatá úprava priamo nabáda verejných činiteľov k tvorbe verejných registrov, v ktorých budú prijaté dary evidované. O nenáležitú výhodu nepôjde v prípade plnenia alebo zvýhodnenia, ktorých prijatie je s ohľadom na úradný alebo vecne oprávnený záujem obvyklé v súvislosti s postavením alebo funkciou verejného činiteľa. Za trestný čin prikrmovania budú zodpovedné aj právnické osoby.
NIEKTORÉ ĎLAŠIE VÝZNAMNÉ ZMENY A DOPLNENIA
Rozsudky senátov budú po novom obsahovať aj pomer hlasov, akým bol prijatý výrok o vine, výrok o treste a výrok o ochrannom opatrení. Zároveň sa do Trestného poriadku zavádza aj právo na vyjadrenie odlišného názoru v prípade rozsudkov súdu v trestných veciach. Uvedenú úpravu pripravilo ministerstvo spravodlivosti na základe rokovaní s poslancami v rámci legislatívneho procesu k návrhu zákona. Úprava reaguje aj na udalosti zo začiatku septembra, keď boli zverejnené špekulácie o hlasovaní troch sudcov senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku o rozsudku v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Rovnako po konzultáciách s poslancami ministerstvo spravodlivosti pripravilo zmenu, ktorou sa upravujú trestné sadzby niektorých trestných činov spáchaných počas núdzového stavu. Návrh vznikol aj v nadväznosti na aktuálnu pandemickú situáciu a vyhlásenie núdzového stavu. Za trestné činy spáchané v čase núdzového stavu totiž možno podľa v súčasnosti platnej legislatívy uložiť prísnejšie tresty, pričom niektoré trestné sadzby sa javia ako naozaj drakonické, osobitne pri krádeži. Po novom sa prísnejší postih bude aplikovať len u tých trestných činov, ktoré boli spáchané v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom alebo výnimočným stavom.
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2021. Odložená účinnosť k 1. augustu 2021 sa navrhuje vo vzťahu k zriadeniu nového úradu pre správu zaisteného majetku s cieľom zabezpečiť organizačno-personálnu, procesnú a materiálnu pripravenosť tohto úradu pre výkon navrhovanej pôsobnosti.
