MUDr. Pavol Majdák, primár interného oddelenia v Bojniciach:
“Po lete prišla jeseň a s ňou druhá vlna. A my v prvej línii. Ale mnohí z nás zrejme aj v poslednej. Ak tieto hrádze povolia, príde potopa. Zrejme sa zhodneme na tom, že po prvej bolo pomerne dosť času, aby sme sa zodpovedne pripravili na to, čo nás čaká. Okrem analýz spravili aj opatrenia, plány a algoritmy, čo budeme robiť, keď k tomu dôjde.
Spustíme plán A, zo šuflíka vytiahneme program, o ktorom budeme informovaní, budeme organizovaní, dobre zásobení a každý bude vedieť, čo má robiť.
Potom možno vytiahneme plán B. Budeme vedieť, čo robí ktorá nemocnica, kedy a koľko. Lenže situácia vyzerá trochu inak. Žiaden plán, žiaden šuflík. Po krátkom čase plnenia infekčných kliník a takzvaných červených nemocníc sa covidoví pacienti valia na absolútne nepripravené „biele nemocnice“.
V Trenčianskom kraji máme jednu Fakultnú nemocnicu, FN Trenčín, jedno infekčné oddelenie. Zo dňa na deň, z hodiny na hodinu prišiel oznam. Už neprijímame. Žiaden signál: naše kapacity sa plnia, nestačia, pripravujte vlastné lôžka, oddelenia. Vo FN Trenčín bolo v tom čase hospitalizovaných 45 covid pozitívnych pacientov. Poraďte si, ako viete.
Zrazu ostali pozitívni, chorí, symptomatickí pacienti visieť medzi závažne chorými, ale „ešte negatívnymi“ pacientmi nie na oddeleniach, ale na izbách (!), z ktorých ich nebolo kam presunúť, izolovať, ochrániť. Preto, lebo iné oddelenia neboli a na danom oddelení nebolo ani žiadne voľné miesto. Oddelenia boli plné. Ako vždy. A priestor na ďalšiu improvizáciu, v ktorých sme zrejme majstrami sveta, sa absolútne vyčerpal.
Panika, sťahovanie oddelení, sťahovanie pacientov, zháňanie personálu. Za plnej prevádzky, v plnej poľnej, s ťažko chorými pacientmi.
Infekčné oddelenie bolo v bojnickej nemocnici pred pár rokmi zrušené. Chvalabohu zostalo aspoň pľúcne oddelenie, ktoré to malo tiež nahnuté. V Žiline pred rokmi zrušili jedným ťahom infekčné, pľúcne aj kožné oddelenie. Zostalo interné oddelenie praskajúce vo švíkoch. A takto môžeme pokračovať naprieč Slovenskom. Absolútne medicínsky nekontrolovaná devastácia zdravotnej starostlivosti. Takzvaná samospádová stratifikácia nemocníc. Podvýživa vedúca ku kachexii a exitu.
Súkromné nemocnice zrušili nerentabilné oddelenia, sústredili sa na zisk. Nič proti tomu, ak je zabezpečená dostupná zdravotná starostlivosť. Spád sa rozširuje, hrdlo lievika pre tých naozaj chorých, nerentabilných, sa zužuje. Bojnická nemocnica so spádom väčším ako FN v Trenčíne. Podobný scenár, len v rôznych meradlách sa zrejme odohral aj v iných kútoch Slovenska, od Bardejova cez Lučenec po Oravu atď. Všade v červených nemocniciach deklarujú reprofilizované lôžka a ich relatívne malú obložnosť. Rezervy. Ako je možné, že nebol ani len čas na prípravu lôžok v ostatných nemocniciach? Prípravu priestorov, služieb, personálu? Aspoň pár dní…
Prečo je korona taký problém? Laikom sa čísla uvádzané v médiách nemusia zdať také strašné.
Prvý problém a skupinu pacientov predstavujú symptomatickí pacienti so zápalmi pľúc a dychovou nedostatočnosťou. Tí hrajú o život.
Druhú skupinu hospitalizovaných pacientov tvoria závažne chorí, polymorbídni pacienti, ktorí sú „zatiaľ“ len pozitívni, ale ešte nemajú známky respiračného infektu. Často však majú ďalšie chorobné prejavy ako obličkové zlyhanie či neurologické prejavy. O obe skupiny týchto pacientov sa musíte postarať, musíte ich izolovať, sú vysoko infekční. Nie vždy viete, kto je pozitívny, nie ste schopní testovať všetkých a stále. Časť testov (protilátky z krvných testov, antigénový test, ale aj PCR test) vyjdú negatívne. A následne pozitívne.
O chorých pozitívnych pacientov sa staráte s kompletnými ochrannými pracovnými prostriedkami – plášte, štíty, respirátory (či plynové masky) –, o ostatných chorých pacientov, ktorých neubudlo, len v rúškach či respirátoroch a rukaviciach. Pretože život beží ďalej a vy sa snažíte maximálne zabezpečiť prevádzku oddelenia a starostlivosť o chorých.
Na takýto typ prevádzky nie sú nemocnice pripravené. Nemajú infekčné oddelenia, nemajú izolačky, nemajú separované infekčné a neinfekčné OAIM (kde sú pacienti vyžadujúci toľko spomínanú umelú pľúcnu ventiláciu), nemajú oddeliteľné jednotky intenzívnej starostlivosti a nemajú ani dostatok personálu.
Personál, najmä sesterský, ale aj lekársky je aj za normálnych okolností pod hranicou normatív. Na novovzniknutých covidových oddeleniach sa sformovali šíky lekárov, ktorí akútne povstali do služieb. Najmä z radov mladých lekárov, neatestovaných, nekvalifikovaných, najrôznejších medicínskych odborov. Pri lôžkach najťažších covidových pacientov sa striedajú kožiari, krčiari, psychiatri, ortopédi, pľúciari…
Už predtým to bola vojnová medicína, ale teraz sme už hlboko v zákopoch.
Hanbím sa a je mi do plaču, keď vidím referovať o súčasnom stave naše kapacity pred svojimi nemocnicami a klinikami. Pred popraskanými stenami, opadanou omietkou, obitými 40-ročnými kabrincami. Stav našich a mojej nemocnice je ponižujúco zúfalý. Drevené, nedoliehajúce okná vypchaté dekami, obité dvere, zatekajúce steny. Spoločné WC na oddelení. Neskutočný amortizačný a morálny deficit. Ako sme toto všetko mohli dopustiť?
Počúvam, že možno nám prídu pomôcť ambulantní lekári. Ktorí? V Trenčianskom kraji bolo v roku 2018 51 percent všetkých všeobecných lekárov starších ako 61 rokov! So špecialistami je to podobné.
Evidujem oficiálne deklarované počty pripravených lôžok v rôznych červených nemocniciach. Napríklad vo FN Trenčín uvádzajú, že reprofilizovali viac ako 100 lôžok pre covidových pacientov. Hospitalizovaných majú približne 42. Ako je teda možné, že neprijímajú ďalších? Nemajú personál, prístroje? Potemkinovské dediny. To isté sa odohráva aj v iných kútoch Slovenska. V Ružomberku slávnostne otvorili nový pavilón a nemajú kyslíkové rozvody. Riaditelia a ich hovorkyne všetko reprofilizovali (veľmi obľúbené slovo v súčasnosti), pripravili, zariadili, majú kopu rezerv.
Na našom internom oddelení sme mali za posledný týždeň 13 pozitívnych prípadov z radov personálu a väčšinou aj symptomatických. Všetci sú PN. Situácia začína byť kritická. Dúfam, že sa nám podarí vydržať v prevádzkyschopnom stave. Že ak ochorieme, tak postupne, a nie naraz. To isté sa týka celej nemocnice. Dúfam, že budeme schopní sa prestriedať a podržať poslednú líniu. V rámci nemocnice sme hospitalizovali v priebehu šiestich dní viac ako 40 pacientov na karanténnom a covid oddeleniach. Väčšina z nich je pozitívna a závažne symptomatická, zvyšok je vysoko rizikový a čaká na ďalšie výsledky testov. Vyčlenených je 50 lôžok, celý jeden pavilón, štyri ošetrovacie jednotky. Ak to takto pôjde ďalej, do konca týždňa sú zaplnené. Čo ďalej?
Napriek všetkému vyššie uvedenému musím povedať, že som hrdý na svojich kolegov v nemocnici, na ich odhodlanie pomáhať a bojovať. Na statočnosti týchto ľudí, lekárov sestričiek, záchranárov, sanitárov stojí celý systém. A v dnešných časoch absolútne.
Úplne na záver. Ľudia, nebuďte blázni. Dávajte si pozor. Nedajte sa zmanipulovať šialencami manifestujúcimi v davoch bez rúšok. Oháňajúcimi sa svojou slobodou. Blíži sa cunami. Ešte len fŕka voda. Ale záplava sa blíži. Buďte opatrní. A zdraví. My budeme robiť, čo bude v našich silách.”Zdroj: FB
Spustíme plán A, zo šuflíka vytiahneme program, o ktorom budeme informovaní, budeme organizovaní, dobre zásobení a každý bude vedieť, čo má robiť.
Potom možno vytiahneme plán B. Budeme vedieť, čo robí ktorá nemocnica, kedy a koľko. Lenže situácia vyzerá trochu inak. Žiaden plán, žiaden šuflík. Po krátkom čase plnenia infekčných kliník a takzvaných červených nemocníc sa covidoví pacienti valia na absolútne nepripravené „biele nemocnice“.
V Trenčianskom kraji máme jednu Fakultnú nemocnicu, FN Trenčín, jedno infekčné oddelenie. Zo dňa na deň, z hodiny na hodinu prišiel oznam. Už neprijímame. Žiaden signál: naše kapacity sa plnia, nestačia, pripravujte vlastné lôžka, oddelenia. Vo FN Trenčín bolo v tom čase hospitalizovaných 45 covid pozitívnych pacientov. Poraďte si, ako viete.
Zrazu ostali pozitívni, chorí, symptomatickí pacienti visieť medzi závažne chorými, ale „ešte negatívnymi“ pacientmi nie na oddeleniach, ale na izbách (!), z ktorých ich nebolo kam presunúť, izolovať, ochrániť. Preto, lebo iné oddelenia neboli a na danom oddelení nebolo ani žiadne voľné miesto. Oddelenia boli plné. Ako vždy. A priestor na ďalšiu improvizáciu, v ktorých sme zrejme majstrami sveta, sa absolútne vyčerpal.
Panika, sťahovanie oddelení, sťahovanie pacientov, zháňanie personálu. Za plnej prevádzky, v plnej poľnej, s ťažko chorými pacientmi.
Infekčné oddelenie bolo v bojnickej nemocnici pred pár rokmi zrušené. Chvalabohu zostalo aspoň pľúcne oddelenie, ktoré to malo tiež nahnuté. V Žiline pred rokmi zrušili jedným ťahom infekčné, pľúcne aj kožné oddelenie. Zostalo interné oddelenie praskajúce vo švíkoch. A takto môžeme pokračovať naprieč Slovenskom. Absolútne medicínsky nekontrolovaná devastácia zdravotnej starostlivosti. Takzvaná samospádová stratifikácia nemocníc. Podvýživa vedúca ku kachexii a exitu.
Súkromné nemocnice zrušili nerentabilné oddelenia, sústredili sa na zisk. Nič proti tomu, ak je zabezpečená dostupná zdravotná starostlivosť. Spád sa rozširuje, hrdlo lievika pre tých naozaj chorých, nerentabilných, sa zužuje. Bojnická nemocnica so spádom väčším ako FN v Trenčíne. Podobný scenár, len v rôznych meradlách sa zrejme odohral aj v iných kútoch Slovenska, od Bardejova cez Lučenec po Oravu atď. Všade v červených nemocniciach deklarujú reprofilizované lôžka a ich relatívne malú obložnosť. Rezervy. Ako je možné, že nebol ani len čas na prípravu lôžok v ostatných nemocniciach? Prípravu priestorov, služieb, personálu? Aspoň pár dní…
Prečo je korona taký problém? Laikom sa čísla uvádzané v médiách nemusia zdať také strašné.
Prvý problém a skupinu pacientov predstavujú symptomatickí pacienti so zápalmi pľúc a dychovou nedostatočnosťou. Tí hrajú o život.
Druhú skupinu hospitalizovaných pacientov tvoria závažne chorí, polymorbídni pacienti, ktorí sú „zatiaľ“ len pozitívni, ale ešte nemajú známky respiračného infektu. Často však majú ďalšie chorobné prejavy ako obličkové zlyhanie či neurologické prejavy. O obe skupiny týchto pacientov sa musíte postarať, musíte ich izolovať, sú vysoko infekční. Nie vždy viete, kto je pozitívny, nie ste schopní testovať všetkých a stále. Časť testov (protilátky z krvných testov, antigénový test, ale aj PCR test) vyjdú negatívne. A následne pozitívne.
O chorých pozitívnych pacientov sa staráte s kompletnými ochrannými pracovnými prostriedkami – plášte, štíty, respirátory (či plynové masky) –, o ostatných chorých pacientov, ktorých neubudlo, len v rúškach či respirátoroch a rukaviciach. Pretože život beží ďalej a vy sa snažíte maximálne zabezpečiť prevádzku oddelenia a starostlivosť o chorých.
Na takýto typ prevádzky nie sú nemocnice pripravené. Nemajú infekčné oddelenia, nemajú izolačky, nemajú separované infekčné a neinfekčné OAIM (kde sú pacienti vyžadujúci toľko spomínanú umelú pľúcnu ventiláciu), nemajú oddeliteľné jednotky intenzívnej starostlivosti a nemajú ani dostatok personálu.
Personál, najmä sesterský, ale aj lekársky je aj za normálnych okolností pod hranicou normatív. Na novovzniknutých covidových oddeleniach sa sformovali šíky lekárov, ktorí akútne povstali do služieb. Najmä z radov mladých lekárov, neatestovaných, nekvalifikovaných, najrôznejších medicínskych odborov. Pri lôžkach najťažších covidových pacientov sa striedajú kožiari, krčiari, psychiatri, ortopédi, pľúciari…
Už predtým to bola vojnová medicína, ale teraz sme už hlboko v zákopoch.
Hanbím sa a je mi do plaču, keď vidím referovať o súčasnom stave naše kapacity pred svojimi nemocnicami a klinikami. Pred popraskanými stenami, opadanou omietkou, obitými 40-ročnými kabrincami. Stav našich a mojej nemocnice je ponižujúco zúfalý. Drevené, nedoliehajúce okná vypchaté dekami, obité dvere, zatekajúce steny. Spoločné WC na oddelení. Neskutočný amortizačný a morálny deficit. Ako sme toto všetko mohli dopustiť?
Počúvam, že možno nám prídu pomôcť ambulantní lekári. Ktorí? V Trenčianskom kraji bolo v roku 2018 51 percent všetkých všeobecných lekárov starších ako 61 rokov! So špecialistami je to podobné.
Evidujem oficiálne deklarované počty pripravených lôžok v rôznych červených nemocniciach. Napríklad vo FN Trenčín uvádzajú, že reprofilizovali viac ako 100 lôžok pre covidových pacientov. Hospitalizovaných majú približne 42. Ako je teda možné, že neprijímajú ďalších? Nemajú personál, prístroje? Potemkinovské dediny. To isté sa odohráva aj v iných kútoch Slovenska. V Ružomberku slávnostne otvorili nový pavilón a nemajú kyslíkové rozvody. Riaditelia a ich hovorkyne všetko reprofilizovali (veľmi obľúbené slovo v súčasnosti), pripravili, zariadili, majú kopu rezerv.
Na našom internom oddelení sme mali za posledný týždeň 13 pozitívnych prípadov z radov personálu a väčšinou aj symptomatických. Všetci sú PN. Situácia začína byť kritická. Dúfam, že sa nám podarí vydržať v prevádzkyschopnom stave. Že ak ochorieme, tak postupne, a nie naraz. To isté sa týka celej nemocnice. Dúfam, že budeme schopní sa prestriedať a podržať poslednú líniu. V rámci nemocnice sme hospitalizovali v priebehu šiestich dní viac ako 40 pacientov na karanténnom a covid oddeleniach. Väčšina z nich je pozitívna a závažne symptomatická, zvyšok je vysoko rizikový a čaká na ďalšie výsledky testov. Vyčlenených je 50 lôžok, celý jeden pavilón, štyri ošetrovacie jednotky. Ak to takto pôjde ďalej, do konca týždňa sú zaplnené. Čo ďalej?
Napriek všetkému vyššie uvedenému musím povedať, že som hrdý na svojich kolegov v nemocnici, na ich odhodlanie pomáhať a bojovať. Na statočnosti týchto ľudí, lekárov sestričiek, záchranárov, sanitárov stojí celý systém. A v dnešných časoch absolútne.
Úplne na záver. Ľudia, nebuďte blázni. Dávajte si pozor. Nedajte sa zmanipulovať šialencami manifestujúcimi v davoch bez rúšok. Oháňajúcimi sa svojou slobodou. Blíži sa cunami. Ešte len fŕka voda. Ale záplava sa blíži. Buďte opatrní. A zdraví. My budeme robiť, čo bude v našich silách.”Zdroj: FB
